Ako zvládnuť dospievajúcu dcéru: Rady a tipy
Dcéra nastúpila do 7.tr., bude mať 13 rokov, doteraz sa učila na 1-2. Teraz už má zbdmky tejto dk.rok 3,4,5 a do dve jednotky. Sedí nad knihou hodinu, idem ju skúšať a poriadne nič nevie. Lebo nie že jej to nejde do hlavy, ale nerozmýšľa nad ucivom alebo sedí a pozerá to blba alebo si kreslí .Okrem toho strašné odvrava, zvyšuje na mňa hlas, furt posledné slovo aj to drzé. Pomáhať sa jej tiež nechce, sto krát poviem že má utierať riad, správať po sebe, uložiť do veci, každý deň tak môžem kričať a jeden deň urobí, druhy zas nič. Je jedináčik,som s ňou sama. Ja už som v koncoch. Neviem už ako na ňu. Dohováral pekne, nič. Vezmem mobil, nič. Poraďte ako vy idete na svoje deti,ako nastaviť hranice. Vôbec ju nestvu znamky. To ju ndm este furt skúšať v 7.triede? Aby dom ju donútila sa učiť? V 5.a6.sa učila sama, vysvetlila som keď niečo nerozumela... Tiež už na to nemám nervy. Alebo ju nám nechať nech ja štvorky? To si neviem predstaviť. Náš vzťah ide dole vodou. Som nervózna z jej dodávania, potom je ona drzá a tsk dokola. Prosím poraďte. A prosím nesudte. Človek sa snaží ako vie,aby jej nič nechýbalo, nemá ani zďaleka všetko, ale žijeme zas slušne,nechýba jej nič, ma aj oblečenie,výlety,spoločný čas, psa... Je mi to plaču...
Bitkou dosiahneš akurát to, že ťa bude neznásať a nikdy ti to nezabudne. Ty chceš, aby bola dobrou dcérou, ale prehodnoť aj ty svoje správanie. Ten plač pred ňou a výprask. V jej veku nevie reagovať správne na takéto výlevy. Podľa mňa ste nešťastné jedna z druhej. Skús nejak inak a hlavne sa poraď s psychológom.
Naša má 12r. Vzťah zatiaľ ok, aj keď sa to kazí. U nás je problém mobil. Ten nemôže mať. Aj mesiac. Potom jej dám na hodinku a dosť. Prvé 2 týždne bez mobilu sú abstaky. Hrozné. Potom sa to začína zlepšovať. Aj škola aj správanie. Nesústredená je tiež. Lebo ak má mobil, len odbuchat školu a zase mobil. Preto to musím riešiť takto. Úlohy v škole dávali aj aby robili pomocou pc, bezkriedy, či ako sa to volá. Nedala som ani tak. Proste musí poznať dôsledky správania. V škole to bolo ťažké, ale už dávajú úlohy normálne. Chválili sa, že medzi prvými zakázali mobily, a až potom bol zákon na to. Ja som na plenárnom sa postavila, že ja som za všetkými 10timi. Ale máme zákaz mobilu aj doma, takže úlohy žiaľ. Deviatakov chápem, lebo tam majú monitor. Možno to u vás nie je problém v tomto. Len píšem našu skúsenosť. Furt chodí pýtať mobil. Je mi aj niekedy ľúto, ale nie. Kazem čítať knihu.
U staršej dcéry to bol horor, teraz má 20, furt máme taký oficiálny vzťah. Ale ona mala školu celkom ok. Doma sa furt burila.
Ja som bola veľmi dobre dieťa, ale v puberte to bolo neuveriteľné. Mali to so mnou fest ťažko.
Myslím, že máme generáciu, ktorá neberie vážne dôsledky správania a skutkov. My sme tiež boli hviezdy akože, ale vedeli sme, keď sme prekročili čiaru, že je to zaslúžene. Hoci niekedy nakricim za zlú známku ( tá ktorá je z lenivosti) ale poviem, že ty sa učíš, ja za Teba písomky nebudem písať, ani vyberať a chodiť na SŠ a potom vs alebo zamestnanie. Tak porozmýšľaj , kde to vedie. Poviem našim deťom
@malary a zamyslia sa nad sebou?
@malary a máte na mobile časový zámok? Alebo má mobil deň/noc 2 týždne a potom jej ho vezmete na mesiac? Mne osobne je jej ľúto tiež.
@malary citit z teba obrovsky strach z technologii, neistotu a bezradnost. A presne toto ti zrkadli aj tvoja dcera. Ked jej ten mobil das, nevie ho pouzivat s rozumom, pretoze ty sama nemas istotu, co je to to "s rozumom". Aj jej ho chces dopriat, aj sa toho velmi bojis. Dnesni mladi ludia proste tie technologie potrebuju, aby zapadli, prebieha tam ista forma socializacie (aj ked sa nam to nemusi pacit, to neznamena, ze to tam neprebieha), dieta bez mobilu je vylucene z komunikacie s rovesnikmi a uz len to z neho robi outsider-a. A to v puberte nechce nik, byt vyluceny. Mala by si pracovat sama na sebe, ujasnit si, odkial pochadza ten strach, ci je to ozaj strach z mobilu, alebo z coho vlastne. Co je za tym skryte. Coho sa v suvislosti s tym bojis? Ty si to potrebujes pomenovat, dcera je v tom bezmocna a len ti dava prilezitost sa s tym vysporiadat. Potom, ked to dokazes ty, tak to zvladne aj ona. Potrebujes to smerom k nej komunikovat. Nie dat jej raz za cas mobil a potom vziat. Takto sa nema moznost naucit zit s tou technologiou a prave jej zarabas na ten nezdravy vztah, neschopnost sebaregulacie, zavislost a pod..
Moje decko tiez travilo vzdy dost casu za PC. vzdy som sa zaujimala, co tam robi, on mi rad ukazoval, aku hru hra, ake videa pozera. Castokrat si nieco pozrel a siel si to vyskusat, vselijake pokusy napriklad. Ak som mala pocit, ze je tam uz dlho, proste som to komunikovala - presne tak, ako som to citila - povedala som mu, ze mam teraz zly pocit z toho, ze je tam uz dlho, ze potrebujem, aby zmenil cinnost, siel von a pod. Vacsinou s tym vobec nemal problem, nevydieral, nefnukal, pretoze som ja mala jasno v tom, ako to je. Casom aj sam prisiel a vravi, ide sa prejst alebo idem na bicykel, za kamosmi, lebo uz mam dost PC. A presne o tom to podla mna je, aby clovek vedel sam, ze ok, teraz mam uz dost. A ak s tym ma dieta problem, tak vzdy tam vies byt ty, ako rodic a povedat, teraz je to uz prilis. A aj tie slova su dolezite, pretoze to je tvoj pocit, nie pocit dietata. Tak to aj treba povedat. A aj sa o tom vela rozpravat, komunikovat kludne aj tu neistotu v tom, tiez je to pre nas nieco nove, tiez sa s tym ucime zit a regulovat si to.
@zuzanapjat dávam mobil na 2hod. Nie vkuse.
Puberta. Terajšie deti sú také. Nechaj ju, nech prevezme zodpovednosť. Netráp seba ani ju. To , že sa neučí, je výsledok toho, že na ňu strašne tlačiš. Vylož nohy, otvor víno a dlab na ňu. Vreckové, mobil , vychádzky stopni , kým nebudú výsledky. Carpe idem! Nevieš , čo bude zajtra.