Ako zvládnuť rozmaznané dieťa a vyčerpanie?
Dobrý deň ,viem že fórum je o pubertiakoch ale neviem kde by som mala o dcére napísať .Dcéra má 4 roky a už ju nezvládam som znej psychicky vyčerpaná ,nervózna ,smutná .Ide o to že je strašné rozmaznana ,veľa krát si zmyslí nejakú blbosť a hodinu kvôli tomu neskutočne plače vrieska hádže sa o zem a doslova ju klepe od nervoch je to skoro každý deň takéto záchvaty .A okrem toho mama na dennom poriadku ,,murcanie " asi 10 krát za deň keď si niečo zmyslí ...napríklad dám tichšie telku a ona ju dáva stále na plno a vrieska že nepočuje , alebo ideme na ihrisko a tam celý čas plače že chcela ísť na iné a hádže sa o zem .Bývam so svokrou a zčasti jej to dávam za vinu ,pretože keď si mala niečo zmyslí ona hneď skáče ako píska doslova by je zniesla asi aj zlaté prasa ...Dokáže revať aj kvôli tomu lebo nechce aby fúkal vietor .Je premna neznesitelná a nezvládnuteľna . Už sa pár krát stalo keď som ju nevedela nijak ukľudniť slovné ,dohovoriť jej alebo urobiť iný kompromis že som jej dala na zadok ale potom si to vyčítam neviem už ako na ňu .
Ked place uz dlhsie tak strhni pozornost inym smerom, zober ju von, ukaz jej knizku, zacni o niecom celkom inom rozpravat. 4- rocna je uz velka. Mne toto robia deti, ked sa nudia a potrebuju pozornost.
4 roky a mama žiadna autorita...Nechapem to s tym, ze jej das na zadok a potom si to vycitas ....Ved hadam nedavas jej na zadok "lebo sa nudis a v telke nic nejde" Vobec by som sa nečudovala keby ste sa raz odsťahovali, tak dcera chce byvat radsej u svokry jak s tebou.
Poznam taketo decko rozmaznane a rodicia tiez s tym nic nerobia. Lepsie povedane aj by chceli , ale uz nepomaha ani krik ani bitka. A to maly pojde na rok do skoly a uz teraz sa toho boja. Nikam s nim nemozu ist a nikto uz ich ani nikam nevola. Strazit ho nikto nechce samozrejme. Takze zacni vychovavat cim skor, uvedom si, ze ty si dospela a mas mat rozum, nie ze s tebou vybabrava 4 rocne decko. A hlavne nezvalovat svoju nezvladnutu vychovu na svokru. Ty si matka, tak sa k tomu tak postav. Kvoli malej, lebo pre cudzich nebude stred verniru, co nemusi ptoom psychicky zvladat.
Ak ste na dovolenke mimo vplyvu babky, tiež sa takto chová? Aj pri otcovi napr.? Jedlo, spánok je bez problémov?
Keď papá, papá normálne či selektuje?
Ostatné deti babka rozmaznava tiež?
@deedol hahaha😂😂😂😂 a doooost že po knihách 😂😂 ja sa nečudujem že po svete chodia potom také individuá a že každé decko skončí u psychológa a v puberte nevedia čo zo sebou tak sa buď zabíjajú alebo fetujú. Akože reálne ? Nechcete také dieťa ktoré vám bude vyslovene že skákať po hlave a skúšať koľko vydržíte ešte zobrať za ručičku a hladkať ho ? Preboha tato doba by mala čo najskôr skončiť, ja a moji súrodenci sme dostávali iné bitky tak isto moji bratranci sesternice. A každý z nás starších si pamätá že keď sme na mamu len zle pozreli keď mala zlý deň už sme išli do kúta, ja svoje dieťa tiež nebijem nemám dôvod lebo vie ze poviem raz dva razy a na tretí už na tu rit dostane. To čo je aby dieťa nemalo rešpekt pred rodičmi ? Ja netvrdím ze sa ma bat dieťa rodiča, ale prirodzený rešpekt aký si mala aj ty pred svojou mamou babkou dedkom a spol, by to dieťa malo mať. Ale vlastne načo? Však dnes tie mami su vychované presne takými ako si ty a potom beru antidepresíva lebo nezvládajú výchovu, extrem som mladá baba ale ďakujem mame že ma vychovala aj keď občas som dostala a áno zaslúžila som si otvorilo mi to čakru😉 nikdy mojej mame nebudem vyčítať že bola prísna a ze mi dala keď som si zaslúžila, lenže vaše deti vás pôjdu udať na socialku keď na ne zvýšite hlas s takou výchovou 😂 ale dobre niekto vychováva prirodzene proste rodičovský pud, a niekto ide podľa kníh nezabudnite uz pri narodeni dietata hneď volať psychologičke ze ho objednávate uz k 1. roku 🥲
V prvom rade je super, že si to uvedomuješ a chceš s tým niečo spraviť.
Kde ja vnímam problém je nedodržiavanie nejakých hraníc. Krik a capnutie po riti je neovládnutie rodiča v danej situácii. Práve rodič má ostať rozvážny a dieťaťu vysvetliť- ale cieľom nieje predsa, aby prestalo plakať, či odporovať, to je prirodzené. Cieľom je určiť hranicu a dieťaťu nedovoliť ju prekročiť, (a tak dieťa z dlhodobého hľadiska niečomu viesť, a učiť ho do budúcna SPÔSOBY, ako prekonať situáciu, frustráciu, diskomfort, atd) a to je oveľa náročnejšie ako capnut a hotovo - lebo toto funguje iba v danom momente a dieťa to nenaučí absolútne nič, a už vôbec nie rešpekt, ako si mnohí myslia 🙈
Ja to robím tak, a mám deti dve. Ak pri telke vymýšľajú, poviem im, že ak v tom budú pokračovať, telka sa vypne. No a ak neposlúchnu, prídem, vypnem, ovládač odložím. Absolútne bez kriku, bez milión vysvetľovaní, oni tomu veľmi dobre rozumia.
Ak sme vonku a robia, čo nemajú, poviem im, že ak v tom budú pokračovať, ideme domov. Ale aj pôjdeme. Proste ich chytím za ruku a odchádzam s KĽUDOM mojim, nie ich 😃
Chcú sladkosť, ale vedia, že najprv si treba dať normálne jedlo a až potom somarinky. Proste normálne v kľude ich viesť, vysvetliť situáciu, keď už su v klude, tak sa o veciach rozprávať, čo sa patrí a čo nie, ako ty vidíš situáciu, ako ju oni vidia.. a nie trestať, ak niečo spravia zle, tresty ich nič nenaučia. Potom tu máme fóra ako dospelí nezvládajú puberťakov..
Moja mamina mi dávala po riti, aj na mňa kričala, a doteraz sa pýši, ako sme my "neodvravali" a vždy posluchali. Ale mala som rešpekt? NIE, mala som strach a stiahnutý žalúdok az do dospelosti pri každej situácii, kde som cítila, že musím s niekym nesúhlasiť. Naučilo ma to iba potlačiť svoje vlastné myšlienky, ak som vedela, že s nimi pojdem s niekym do konfliktu.
Bála som sa rodičov opýtať, či môžem ísť von, či si môžem požičať auto, atd atd. Ako pubertacka som robila vela veci poza ich chrbát, zo strachu a nie z rešpektu...
Takže hranice. Ale s kľudom a rozvahou. Len pre ludi je nepredstaviteľné, že sa rešpekt dá docieliť aj takto a nie fyzickou silou 💁♀️
Niektore deti su zmätene z toho, že odmalička im blizki vravia že su princ a princezna, a preco potom nebyvaju v kaštieli, a prečo nemôžu všetko...
odmalička im blizki davaju tisic otazok, rozumej tisic možnosti volby, a aj ked to vyzera navonok pekne a lakavo, oni su z tej fantastickej demokracie totalne vyčerpane, znechutene a potom su predrazdene..
Takze ja vravim, odsleduj sa, kolko x za den sa jej pytaš, hocičo, aj maličkosti... A rozpravaj s nou v oznamovacich vetach.
@emilka_1 🙏❤️
Úplne chápem tvoju frustráciu, človek niekedy robí ako najlepsie vie a nič z toho...Musíš to mat velmi náročné. Z mojej skúsenosti, mám kamošku ktorá ma takéto dieťa, dnes má 9. Od bábätka bos krásne náročný, stále rev keď nebolo po jeho. Ja som bola z neho na prášky do hodiny ale ona s absolútnym kľudom povedala nie a žiadna ďalšia diskusia. Maly sa mohol hádzať o zem koľko chcel. Zvládala ho úplne úžasne. Dnes je to veľmi šikovný a nadpriemerne inteligentný školák, nerobí už žiadne prieky a myslím že to ďaleko dotiahne a to aj vďaka výchove. Držím ti palce, stoj si za svojim.
@mimi_lali presne tak, nevidim naozaj nic zle na tom capnut decku po zadku, ked vrieska hodinu. Žiadne dohovaranie, ziadne scenky s babikami. Capnem jednu, poslem do izby nech sa tam ukludni a za 5 minut je dobre. Tato dnesna vychova=nevychova to je cele zle a potom aj tie deti a mladi tak vyzeraju. Ziadny respekt, nevie to pozdraviť, podakovat... Tazko sa mi na to pozera.
@mimi_lali myslím si ze si vôbec nepochopila o com bol prispevok @deedol .
Rešpekt a autoritu si rodič vybuduje tým ze si stoji za svojim, povie nie a drží sa toho. Ked na to takto malé dieťa reaguje plačom rodič len vyjadrí ze tomu rozumie, chape ze je smutne, nahnevané atd, pomôže mu pomenovať emóciu a pochopiť tomu. Svojim postojom vyjadrí ze je tam pre neho.
Ale neustupi mu, nie znamená nie, ani ho zbytočne neofukuje ako autorka príspevku ani ho nepotrebuje mlátiť ako by si to robila ty.
Ešte som nevidela trojročné dieťa ktoré by sa z takéhoto vzdoroviteho záchvatu v sekunde ukludnilo ked dostane po zadku. A už vôbec bitkou nezmeni svoju povahu, sú decka kludnejsie a submisivnejsie a sú decka tvrdohlavé a uvrieskane. Také dieťa môžeš bit koľko chceš, jeho povaha sa nezmení .
Jedine co ho môžeš naučiť je ze plačom si nic nevydobije a môžeš ho naučiť zvládať svoje emocie. To nieje rozmaznávanie ako si ty predstavuješ
Ináč tato tvoja reakcia, výsmech z overených psychologických postupov a obhajovanie bitky je dosť typické pre ľudí ktorí boli bití ako deti. Je to ľahšie ako si priznať ze im bolo ako deťom ublížené.
Capnutie po zadku raz za uhorský rok ked uz dieťa prekročí všetky hranice az tak nevadí ked už rodič nevie inak, ale nie bitka za každý plač to je veľké NIE NIE NIE
Čítam rady… a teda milujem tieto novodobé metody,vysvetľuj,vysvetluj,trpezlivo, kúsni do jazyka,objatie,skús….nepomože? nevadí, skusime zajtra.. skúšame rok dva… a decko Ti prelieza cez hlavu… ono sa to snáď raz podarí.. Vrieska? Hadže sa o zem? Nepočúva? Schytila by som ju a poďme domov! Nevšimaj si ju, nereaguj na ňu..urobíš to tak viackrat a ona si to dobre rozmyslí.. nieže ona bude rozhodovať či autom či pešo! Na taketo dieťa už nezaberú metody typu dohovorit,objať.. a či dať po zadku? To nechajte na každom rodiçovi. A neodsudzujte! V mojom okolí je dnes toľko detí čo absolútne nerespektujú rodiča.. normálne sa nedivím že psychologovia pre dospelych majú plno… Nevedia dať decku hranice. Potom sa rozpadajú rodiny lebo hadky kvoli deťom, on povolí ona nie…
úprimne, keby toto moje dieťa robilo, tak si okamžite zháňam kontakt na detskú psychologičku. aby sa vylúčilo či ide o problém vo výchove, alebo diagnózu za ktorú dieťa nemôže
Komentujúci otvorte si pre pobavenie link 🤣 a nie nenahanam deti s topánkou ...ale u nás bohužiaľ neplatí že keď dieťa nepocuvne vypnem ,zoberiem to a prestane alebo tak ľahko to pochopí .Dám aj na zadok ,napríklad dnes stále utekala na cestu a mala stoho srandu aj po upozorneniach tak som dala na zadok .Nebolo to preto že som nezvládla situáciu ,pretože som nebola nervózna ani to nebolo vyprovokovanim.Ale nešlo to ináč vysvetliť po ceste jazdi plno áut mladšie opakuje potom .
Ty čo tu píšete vysvetliť porovnať s rozprávkou so zlou postavou rozprávať sa... To je premna trošku rada na smiech ,nechcem nikoho uraziť ..pri mojich deťoch ..my sa rozprávame veľmi veľa a to je nanich aj vidieť pretože obe deti rozprávajú krásne už od roka a pol ...ale jednoducho sú živi strašne ,robia zle minule som mala na starosti dieťa v tom istom veku ako moje čistý poklad oproti mojim
Prepáč, ale čo to znamená u teba, že to "neplatí". Prečo neplatí vypat televízor, nerozumiem 🤔 a s čím neprestane? Ak jej vypnem telku zakaždým, keď bude vymýšľať, tak raz pochopí, že si plačom nedosiahne svoje.
Cez cestu? Ved ju preboha chytím za ruku, aby nemohla utiecť, neexistuje, aby mi deti vybehli na cestu a nikdy som im po riti dať nemusela. Mám 2 chlapcov extrémne akčných, ale postupne som ich naučila, že pred každým prechodom mi dajú ruku. Jasné, že zo začiatku nechceli, ale proste chytím ruku aj nasilu a či sa ti páči, či nie, budeš ma držať, ja ich capat nemusím. A teraz to robia automaticky, lebo som ich k tomu viedla. Ona ma preboha zábavku z toho, keď ti môže utiecť na cestu a Prepáč, ale je to vyhovorka, že to neplatí. Platí, len je nepríjemné pre teba asi, keď ti dieťa plače, lebo mu niečo nedovoliš. Takto to ja vnímam..
A inak ešte, celkom sa nechápe dohovaranie- ja hovorím, že to treba robiť až po tom, ako sa ta situácia stane a nie počas nej, lebo vtedy dieťa logicky neuvažuje. Zoberme si ten príklad s cestou - vtedy mi ide o jej bezpečnosť a ak jej raz poviem a nepocuvne, chytím ruku a ideme tak.
Večerné umývanie zubov - poviem, ideme si umyť zuby. Nepočúva? No tak idem za ňou, zoberem do kúpelky a umieme si zuby. To nepríde zo dňa na deň, rodič musí rodičovať 🙂
Len teda je jednoduchšie na dieťa nakricat či capnut, než reálne niečo spraviť inak a neustále v sebe nachádzať tú silu. Postupne to pôjde určite.
Nabudúce jej skús chytiť ruku a nedovol jej ujsť. Rob to tak vždy a uvidíš, či sa niečo zmení
@mimi_lali konečne normálny nazor🙏a po lopate napísané. Mňa ani mojich súrodencov teda nikdy rodicia z koze nedrali, neboli extra prísny, ale keď sme boli zlý alebo bol nejaký pruser tak sme po riti dostali, alebo neskor facku a čuduj sa svete pomohlo to a vedeli sme kde sú tie hranice, ktoré radšej netreba prekračovať 😁a ani jeden z nás nemá žiadnu traumu 😁všetci už máme deti a snažíme sa podobne vychovávať aj vlastné deti, ja mam 3 a jasne ze občas dostali po riti keď boli malé, občas aj teraz, keď už sa nevedia ukludnit a napríklad vrieskajju jeden po druhom a podobne
Ale nemyslím si ze toto im ublíži, jednoznačne treba určiť hranice už v nízkom veku, jasne ze najprv po dobrom ale ak to ani na 3 alebo 4 krát nepomôže tak bohužiaľ, jedna dobrá po riti pomôže.
Ja som mala malého syna a potom 2 baby tesne po sebe, keby sme mali malého rozmaznané ho spratka, tak si to môžem s 3 malými deťmi rovno hodiť
Ale poznám aj opačný prípad, kamarátka ma 4 ročného syna a odmalička ho chovajú ako vo vaticke, dieťa sa hádže o zem pre všetko, ona sa nemôže a nikým v jeho prítomnosti ani rozprávať, tobôž telefonovať lebo všetku pozornost potrebuje pre seba, inak vyvádza, na ihrisku sa nemozee vzdialiť ani o 5 metrov, musí stať pri každej šmýkačke a chváliť ho ako krásne sa smykol atď, a už si konečne priznala ze je hrozne rozmaznany len už je ťažko ho pre učiť
obdobie vzdoru+spoluzitie so svokrou je naozaj zla kombinacia
Mojej znamej pomohlo ked dceru v takejto situacii nahrala na video a ukazala jej to. Jej dcera sa sama cudovala a nepacilo sa jej to. Vyskusaj.
Neviem, či presviedčanie a dohovaranie jej miliónkrat má zmysel, asi toto na ňu nezaberá a má to ďaleko na háku, podľa toho, čo píšete, toto asi nebude cesta, ťažko písať a radiť, keď to nevidíme, nežijeme s vami a úplne vás chápem to s tou svokrou, viem ako to je, keď vám niekto niečo robí za chrbtom a dovolí dieťaťu niečo čo ste vyslovene zakázali...možno naozaj len potrebuje pozornosť od vás aby ste s ňou stravili nejaký čas len vy osamote, kto vie ...... ale na vašom mieste by som určite hľadala psychológa, resp. si zavolajte do centra pedagogic.- psychologického poradenstva vo vašom meste....nie je to žiadna hanba...možno má problém o ktorom ani nemusíte vedieť....
Tiež mám 4r dcéru, ktorej sa nám absolútne nedarí nastaviť hranice. Skúšali sme mnohé "overené" rady. Snažíme sa byť pedantní, dodržiavať, čo povieme a dúfam, že sa to troska zlepší. Jedine, co na ňu zaberie je vziať, čo ma rada na nejaký čas.
Práve som videla toto video na fb, to len tak "na osvieženie" : https://www.facebook.com/share/r/KEHTDkyLdtCtEPqJ/
@autorka Mali sme doma nieco podobne, aj ked mladsieho vydania 🙂 skus Filialnu terapiu. Zlepsenie vztahu, spoluprace, spokojnejsieho spolunazivania bez bitky a trestov.
@kiwinka007 👍🏻👍🏻👍🏻 presne
@luizina Čo iné poradiť? Veď toto bude iba horšie, ja si nemyslím že z toho vyrastie
@autorka super, že si sem dala to video. Tu je presne vidieť, prečo sú ľudia tak rozdelení v názoroch. Vidia zial len tie dve možnosti, 1.dookola vysvetľovať (a mylne to považujú za tu modernú, respektujucu a psychologmi ci vedcami odporúčanú výchovu) alebo 2. fyzicky, násilne či trestom zastaviť dieťa.
Nevidia iné možnosti. Napr. deťom zoberiem pastelky alebo ich odvediem preč alebo vždy, keď sa o to pokúsia, zabranim im carbat na stenu. Všetko pokojne bez ďalšieho neustáleho 543x opakujúceho vysvetľovania, kriku, capnutia.
Čakám, že to dieťa sa napokon rozplače. Je to normálna reakcia, jeho vyjadrenie smútku, ľútosti, frustrácie, že som mu nedovolila kreslit si, kde chce. Nadalej nemením svoje rozhodnutie, netrestam ho, neľutujem ho, nesnažím sa ho rozveseliť, nevysmievam sa mu, neodsudzujem ho za to, neponizujem, neporovnávam s niekym inym,…. a nedám mu naspäť farbičky! Jeho plačom na situaciu je v poriadku, rovnako ako i moje určenie hraníc a reakcia. Nikto nie je víťaz či porazený, nikto nie je ten dobrý či zlý.
@mimi_lali vies, preco sa zmeni? lebo sa ta boji. najhorsia rada z celej debaty. v 21. storoci po milion vyskumoch a knihach radit bitku. ech.