Chcem ukončiť strednú školu
som druhacka na strednej skole a nenavidim to tam, prestupovat uz nechcem lebo teraz je uz neskoro nechcem byt dalsie 4 roky niekde inde, nenavidia ma spoluziaci, nerozpravam sa s nimi ani oni so mnou, ucitelky maju v kuse niečo so mnou, stale mi niečo dohovaraju, posielaju ma ku skolskej psychologicke, ktorej absolutne nic nepoviem lebo neverím nikomu tam a proste ja uz sa nedokazem ani ucit do tej skoly, som najhorsia z triedy co som na zakladnej patrila k tym lepsim, vsetci maju so mnou problem a ja len ticho pozeram co mi zasa povedia, ja uz ani nezijem len sa pozeram co zasa som urobila zle. nebavi ma to totalne. mam stresy, uzkosti ja neviem co este. chcem odist a videla som moznost ze nejake sukromne gymnazium externe v ba ze proste tam sa studuje dva roky a mam maturitu, myslite si ze ptoom mozem ist plnohodnotne na vysoku po tejto skole? proste ja sa rada ucim ale toto uz nedavam, ked tu skolu nenavidim. myslite si, ze by to fungovalo?
Skus kontaktovat https://ipcko.sk/ . Je to online linka dovery pre mladez, mozes sa tam uplne anonymne zdoverit so svojimi problemami.
Pamatam si, ze som sa tiez chvilu citila v stredoskolskom obdobi uplne stratena. Keby mam dat teraz radu svojmu vtedajsiemu ja, tak by som si odkazala asi ze mam mat viac v pazi co si o mne kdejaka pinda mysli. Ze ked nejde o zivot nejde o nic, a ze tie prave starosti este len pridu. Takze si treba uzivat. Mas pred sebou uz len dva roky, tak ser na vsetko, chod si svoje a zvladnes to. A nebojsa nemusis byt s kazdym za dobre. Tie vztahy sa aj tak casom upravia. Nevzdavaj to hned a nerezignuj.
Stredna skola je velmi narocna na psychiku. Vela z ludi sa len tvari ze su v pohode ale aj oni maju riadne stresy a problemy.
Neries spoluziakov, ucitelov, prestup na inu skolu. Ries len seba samu. Svoje pocity a to ako sa s nimi vyrovnat. Chod za psychologom, ale nie skolskym, ak uz mas s nim zle skusenosti. Urcite ti pomozu. Skus si svoje pocity zapisovat. Nemusi byt pravidelne ako dennicek, len tak ked uz nevies co robit, zapis si svoje myslienky a pokus sa ich usporiadat. AKoby si pisala list samej sebe. Mne to vzdy pomolo.
Tak to máš veľmi ťažké. Úplne ti rozumiem. Si ročník, keď sa nerobili prijímačky. Poznám druhaka na strednej, nemal to tam od začiatku rád, bol sklamaný, že sa nedostal na školu, ktorú chcel. Ostal sám ako prst, so spolužiakmi sa vôbec nezblizil, jednak kvôli pandémii a distancnemu vzdelávaniu a jednak kvôli tomu, že chcel ísť inde.
Teraz sa zameral na školu, keď už v triede sa na spolužiakov neteší, zmieril sa, že je tam. Určite je chýba aj v ňom, že neberie ostatných, ako sú, nechce ich spoznať, ako naozaj su, preto od nich boci. Tento vek je náročný aj bez pandémia, aj bez problémov v rodine. A každý ma niečo, čo ho trápi.
K tebe. Už nevieš ako ďalej, tak hľadáš riešenia. Určite tento ročník dokonči a podmaz sa mať čo najlepšie výsledky, aj keď sa ti už ani učiť nechce. Zamakaj, dobre si učivo, kašli na všetko a všetkých, to, že sa ti smejú, ohovárajú, nie je tvoj problém, ale ich. Nie je to tvoja vina, oni sa rozhodli reagovať tak ako reagujú, na podnety, ktoré si im dala. Viem, že chodíš s odporom do školy, to je to najhoršie, najťažšie sa vtedy premáhat, aj to, čo si mala rada už nemáš... Ale nech ťa drží nad vodou, že si sa rada učila. Tak sa naozaj zaleraj len na to, na ostatné kašli. Učitelia tu tvoju "vedomostnú" zmenu nepostrehli hneď, už majú o tebe ako-taky predstavu. Ale to, že ťa "otravujú", znamená, že im na tebe záleží.
Ako môžeš niekomu dôverovať (napr. učiteľom, psychologicke), keď sama seba zo všetkého vinis, teda nedoverujes aj sebe, keď sa ti spolužiaci smejú, v otcovi si sa sklamala, s mamkou ste si nestihli vybudovať blízky vzťah kvoli praci. Ale na druhej strane si veríš, doverujes si, lebo chces dokončiť strednú, ísť na VŠ, proste, že to zvládneš.
Teda pokus sa začať trošku veriť aj ostatným. Problém by bol, keby hodili flintu do zita, ako ty. Ale kým ťa "otravujú" rečami, ničia do teba, čo si zas spravila zle, ešte im na tebe záleží. Chudá, nemáš ani kúsok povzbudenia. Objim dnes mamku, povedz, že ju ľúbiš. Možno ťa objíme tiež.
Mne keď bolo najhoršie pomohlo zapisovanie si mojich myšlienok. Rad radom - svetabol, smútok, zúfalstvo, oslovovanie osoby, keď som jej chcela nieco povedať. Možno i tebe by to pomohlo. Alebo (nie je to nátlak) napíš tu beznádej, zlosť, sklamanie, sebaobvinovanie... psychologické, keď jej to nedokážeš povedať. Vieš koľko ľudí sa rozhodlo byť psychológmi práve preto, že sami niečo ťažké prežívali, zažili? Práve preto, aby pomohli vysporiadať sa s "osudom" tým, ktorí sa trápia. Im možno nemal kto pomôcť a chýbalo im to, alebo im niekto pomohol.
Neviem prečo by si nemohla prestúpiť na inú školu do 3. ročníka, skôr by som bola za prestup, alebo za požiadanie o individuálny študijný plán (psychológ by sa prihovoril, iná možnosť asi nie je). Alebo tu dvojročnú externé, to by si musela popritom robiť, aby ste to s mamkou finančné zvládli.
Teraz nechceš skúsiť brigádovať v nejakej kaviarni, reštaurácii? Úplne nové prostredie, noví ľudia, postupne by si zapadla do kolektívu aj s tvojou "problematickou" tichostou 🙂 A nadobudla by si postupne stratené sebavedomie. Ja som bola introvert v mladosti, aj som sa bála otvoriť pusu, čo keď nepoviem to, "čo je správne" 🙂
Veľmi ti fandím, lebo hľadáš možnosti, ako skončiť školu a pokračovať ďalej. Nie je to ľahké, lebo som videla, ako ambície jednej osoby v tvojom veku padali, ako domček z karát. Ale obaja máte základy nie na piesku, tak sa snažíte stavať ďalej 🙂 🍀
Akoby som o sebe čítala spred 20 rokov.. mne pomohlo prejsť od druhého ročníka do vedľajšej triedy.. mala som tam kamarátky zo základnej školy.. nemáš takú možnosť?
Skolu si si vyberala ty? Myslim strednu kam neznasas chodit. Preco ju tak neznasas , nebavi ta?
Nerozumiem celkom preco by si mala odist. Co s tebou vsetci maju? Ok si ticha,nic nehovoris,ale to nebrani v uceni. Co ti mozu ucitelky vycitat,preco predvola aju mamu? Byt tebou,nevzdam sa tak lahko. Dokonci si tie dva roky,to uz zvladnes,mas polovicu za sebou. Stredna skola je velmi tazka na psychiku a vysoka je este narocnejsia. Ono vztahy v kolektive su vsade dolezite aj na vyske. V zivote sa stretnes s roznymi ludmi a hlavne kde chces pracivat,ked sa nikde necitis dobre?
Ahoj,ja som na tom bola rovnako. Stredná škola boli najhoršie roky môjho života, ale aj základná. Musíš to nejako dotiahnuť, bez strednej školy je to v živote veľmi ťažké. Prinúť sa. Medzičasom si zlepšuj angličtinu a po strednej chod do zahraničia a začni odznova, nikto ťa nebude poznať,zapracuj na sebe. Uvedom si, že svet je zrkadlom tvojho vnútra 😊
@autorka ty si len melodramatická teenagerka. Mám pre teba dobrú správu. Ono to prejde. Daj tomu pár rokov. A keď to neprejde samo od seba, tak po nejakej dobrej facke od života to prejde. Spomenula som si na jeden citát "pesimism is not a survival trait". Akože čo si myslíš, že dosiahneš, ak budeš mať iba základné vzdelanie? Máš 2 roky pred sebou- tak si ich ešte odtrp, určite to nie je až také zlé ako to prezentuješ a potom choď pracovať. Ale ak skončíš teraz školu (a povieš si, že hocikde inde to bude rovnako zlé), tak sa zamestnáš maximálne tak za minimálku niekde.
@zuzikq91 Jej sa škola a učenie páči, ale má problémy so vzťahmi, so spolužiakmi. Ale z dôvodu, že im nič nepovie a oni ju potom asi už šikanujú. Treba sa nimi rozprávať, buď o učive alebo im aj povedať, že má doma problémy, nevidieť to tak čiernobielo. Možno by pomohlo, keby mama zašla do školy a povedala triednej, že ona má záujem študovať, ale prešla si od detstva tými problémami a teraz ťažko nadväzuje vzťahy, možno by ona tomu vedela napomôcť, napr. dať je sedieť s niekým, kto by vedel s ňou vychádzať a dohliadať nato, aby ju ostatní nešikanovali.
Preco si myslis ze prestup nema zmysel, zaradili by ta normalne do rocnika do ktoreho patris, nesla by si odznova, za pokus by to stalo. Ak sa tam nevitis dobre treba si polozit otazku ci ti vadi konkretna skola a spoluziaci, alebo chodenie do kolektivu celkovo, a poradim ti zavolat na ipickp a tam sa vyrozoravat, mozno ta nasmeruju spravnym smerom a pomozu ti 🙏🌷
Momentálne som na tom v škole rovnako rovnako, ale je to spôsobené niečim iným. A chápem ťa že nevieš čo s tým robiť. Ja som sa tiež rozhodla že prestupim späť do prváku, do úplne inej školy. Nechápem prečo nás nahovárajú druhý že my sa máme zmeniť, keď toho nie sme schopný. Niekedy potrebujeme len veľkú zmenu, a sme schopný sa zmeniť sami od seba.
Bože ja ťa úplne chápem, inak už prešli dva roky. Zlepšilo sa to ?
@monuska112 ja mám tiež takýto problém v škole, ale rodičia žijú spolu ,sme 6 členná rodina v trojizbovóm byte a jediné čo nemám je osobný priestor
Nedáš ig ? Sme si podobné 😅😩
@blablablablabla123 2 roky presli a nakoniec som tam vydrzala 😅 uz mam po maturite a mam svaty pokoj
Blahozelam! Ono ta maturita je skutocne studijny zaklad ktory je dobre mat.
To som rada, aspoň ty si to zvládla😊
A ako si to vyriešila z tými spolužiakmi ?
@blablablablabla123 neboj aj ty zvladnes
@blablablablabla123 ani neviem nejako to samo prislo, asi som ich prestala riesit a v 3 a 4 rocniku sa to nejako samo vyriesilo a boli sme potom celkom dobra trieda, zacala som sa bavit s viac ludmi a potom uz mi bolo jedno ci sa s niekym bavim alebo nie
No dúfam, ale vážne uvažujem nad prestupom
Ja musím ešte počkať pol roka, tak uvidím či sa niečo zlepší, ak nie tak asi aj tak odídem
Ako som poznala deti z takýchto rodín, oni majú pocit, že o svojich problémoch radšej nebudú nikomu hovoriť, Akoby si mysleli. že oni majú problémy a ostatní spolužiaci nemajú, lenže teraz je v každej triede celkom dosť deti z rozvedených rodín, ktoré tiež prekonávajú podobné problémy. Možno by pomohla aj zmena školy, ale treba sa snažiť mať aj priateľky medzi spolužiakmi, hľadať takých, ktorí sú prijateľní.
A o otcovi by si bolo treba najprv zistiť, či to nechal, lebo ak pokračuje, tak takí závislí ľudia by ti veľa nepomohli, skôr spôsobujú problém.
Psychologičke môžeš povedať o svojich problémoch, oni to nezneužívajú a vedia poradiť, lebo im prešlo rukami viac podobných prípadov.
Za súkromné školy sa platí, to by si tiež bolo treba zistiť koľko.
A mama sa iste o teba stará, ako sa jej dá, aj s ňou môžeš riešiť svoje problémy a snažiť sa jej pomáhať, aby vám to išlo lepšie.