Dcéra má problémy s kolektívom
Ach baby, som taká smutná. Mám dcéru v piatom ročníku, je to normálne, slušne, tiché dievča, dobre sa učí, nie sú s ňou problémy. Problém je ten, že bola v minulosti šikanovana a viete aké sú dievčatá, nakoniec jej neostala ani jedna kamarátka. Keď nastúpila do piateho ročníka, bol to pomiesany kolektív, aj dievčatá z predchádzajúceho kolektívu, aj nové. Zo začiatku roka bolo všetko v poriadku, mala zo dve kamošky, no teraz zas ostáva akosi sama. Dievčatá si vytvorili akože partiu v škole, kde iba ju nevzali a ešte jednu baby, ale tá je viac doma ako v škole. Ona nejde nikde prvá sa prihovoriť, začleniť, to človek asi nezmení, lebo to má v sebe. Ju tiež nik nevola asi preto,že je taká tichá a potom je tak sama. Minule boli na túre zo školy a celou cestou tam aj späť šla sama, proste nemala s kým ísť vo dvojici ani s kým sa rozprávať. Tie, ktoré máte podobne detičky, ako to zvládajú? Ako to zvládate vy? Zmenilo sa to časom? V triede je sedem dievčat vrátane dcéry, čiže výber na nejaké priateľstva je dosť obmedzený. Som z toho taká smutná, je to dobré dievča, taká čistá duša, ani neviem čo čakať. Možno som sa chcela len vyrozprávať a počuť, či to na vašich deťoch s takouto povahou a problémom nezanechalo následky...
chyba bola, že som lipla na jednej kamaratke. A zle som sa trafila. Ona na mne nie
Ja ti veľmi neporadím, ale možno dám nádej. Mam kamošku, ktorá vraj bola celú ZŠ ako tvoja dcéra. Nemala kamošky. Na strednej medzi nás zapadla okamžitá. Je iná. Jej inakonost sa nám páčila a paci dodnes. Prežili sme najkrajšie roky ma strednej skvelá partia a kamošky sme aj roky po. Ona nabrala sebavedomie. Je už vydatá a má 2 krásne deti. Možno aj tvoja dcéra sa raz nájde.
Ešte by som skúsila nejaký krúžok, kde by si mohla nájsť kamošky.
@saska112 no toto sme také isté, hlavne dcéra, jej tiež stačí jedna, viac ani nechce.
@simona20201309 ďakujem za povzbudenie, veľmi dúfam,že sa to zmení keď bude vacsia
@simona20201309 takže nezanechalo to na nej nejaké následky? Zničená psychika a podobne?
moja dcera ma 17 nema kamaratov vela ale povie to nahlas. Je podobna tvojej. Nasla si dve brigady, cita knihy , miluje byt vo svojej izbe aj cely den. Povie to na rovinu ze nema s kym. Ale vie ist aj sama. No ked mi nedavno povedala ze chce ist aj do zahranicia sama...to sa mi nepaci
@saska112 ja som šla tiež v 19tje do Anglicka úplne sama, nerozumiem,ako ma mohli naši pustiť. A oni teraz tiež nechápu 😂😂😂tazko nájsť niekoho na rovnakej vlne.
ja som isla sama v 18 😀 tiez do Anglicka. Ale ju nechcem pustit , haha
Kedze ju nesikanuju, vyslovene neodstrkuju, tak tam poriesis malo. Je to proste taka povaha, v kazdom kolektive su take deti, ono to cloveka zamrzi, napr. moja mladsia dcera vyslovene teraz ma 1.! kamaratku v zivote, chodi do druhej triedy... nikdy to nikde s nikym nefungovalo, casto sa hravala sama, je tazka povaha, navyse byt sama jej nevadi, takze sa (nastastie) ani nenecha do nejakych priatelstiev manipulovat ci si to neberie k srdcu... cele posledne roky mi to bolo luto, aby toto priatelstvo vzniklo som investovala hodne casu, vozenia, spolocnych kruzkov, ale konecne vsetko ok a baby su stastne... viac to uprimne vzdy trapilo mna, ako ze by to trapilo ju.
Nerada spomina na ZS ani na MS. Ako dieťa sa trápila a hlavne až teraz v dospelosti sa trochu hnevá, že sa to nikdy neriešilo. Doma vždy počúvala, aby nebola citlivá.
Inak smeje sa ako koza, v meste vám urobí hanbu na 100rokov 😂😂😂 ale je to proste naša Zuza. Práve preto s ňou bola a je vždy sranda.
Takže skus psychológa. Možno jej pomôže ako sa ma zachovať, ako reagovať. Neviem. Vážne následky nemá, ale nenechala by som to tak.
A čo tak skaut? Tam deti učia prijať sa také aké sú, pomáhať si, spolupracovať, keď nevie narúbať drevo tak očistí zemiaky, keď nepostaví stan tak umyje riad.
Možno fakt ma len smolu na spolužiakov. Treba skúsiť aj iné kolektívy. My zas nechápeme, ako mohla byť sivá myška, keď teraz je to tornádo a vybaví ti aj co nechces
Ťažko ti niečo podriadiť, jedináčik, no je nepriebojna, doma jej maximálne vychádzate v ústrety ….nie je naučená o niečo zabojovať použiť trosku lakte, zrejme slabé komunikačné a sociálne zručnosti
Ako radia baby, pohľadať krúžky a posmelovat dcéru aby nebola taka ticha, komunikovala s deťmi.
Nechcem napísať tak škaredo ako to vyznie, ale nikto vedla seba nepotrebuje tieň
Trosku aj dcerka musí vyvinúť aktivitu smerom k deťom
Čo tak psík? Pri venceni by sa zoznámila s kopou deti
Pises o mne? V lavici sama, na vylete sama, v tabore sama, na obede sama. Bola som ticha nespolocenska. Obcas nejaka nestabilna kamaratka. Mne sa vysmievali nie pre nieco konkretne proste iba tak...na strednej som uplne nahodou v prvy skolsky den sadla do lavice k dievcatu kde bolo volno. Bola oblubena pekna sebavedoma a brala ma za seberovnu, mala ma rada. potom som si nasla kamaratky v triede s ktorymi sme chodili vsade spolu. Uz som bola spolcenska a dokonca zabavna, urcite nie ticha a zakriknuta. Bola som uplne zacnenena do kolektivu aj do dievcenskeho aj chlacenskeho. Kamaratstva udrzujem do dnes. Stretavame sa spolu. Som stale introvert ale so svojimi " ludmi" som velmi spolocenska. Tvoja dcera nie je navzdy sama. Casom sa to zmeni, spozna ine deti ktore ocenia jej kvality a budu sa v jej pritomnosti citit dobre a tak z nej vytiahnu to co v sebe skryvala celu dobu a to ze je vesela, zabavna, odvazna a oblubena 🙂
Ja som mala niečo podobné s dcérou. Mala najlepšiu kamošku a po prázdninách sa úplne na ňu vykašľala. Našla si ďalšiu z iného ročníka a po 2 mesiacoch jej ju ta prvá zobrala. Veľmi ťažko to niesla. Prestala sa mi učiť, stále plakala ráno do školy, cez školu po škole, doma večer. To už bolo na nervy. Dievčatá mali svoje skupiny a ju vyčlenili. Ako celkovo kolektív bol zlý v tej triede. Chodí k psychologičke a keď som jej povedala jednu vec,sama mi povedala ze prečo ju neprelozim na inú školu. Tak sa aj stalo,nikto v tej starej škole o tom nevedel, až kým.im.papier neprišiel z novej školy. Teraz mam veselú, vysmiatu dcéru, rada chodi do školy. Spokojná ona aj ja.Teraz mam šťastné dieťa 😊😊
Tak som to mala celú strednú aj základnú školu. Žiaľ.
Ja som bola taka ista, na ZS len 1 kamaratka (s tou sme v kontakte dodnes, napriek tomu, ze zijeme kazda inde a mame diametralne odlisne zivoty... Uz 34 rokov sa pozname). Prisla k nam v 2. triede ZS a vsetko bolo super... Az kym v 5. neodisla do zahranicia s rodicmi. Ostala som sama a kratko na to prisla sikana. Vtedy som to niesla tazko a trapila sa... Ale nikto to nevidel a nevedel / nechcel vidiet a riesit... A tak som uz do konca ZS bola sama, do skoly chodila minutu pred zazvonenim a minutu po skonceni vyucka som uz bola vonku, neznasala prestavky, kedy sa baby spolu bavili a ja v lavici sama som si kreslila a cakala, kedy konecne zacne dalsia hodina...
Na strednej boli baby mile, aj mali snahu sa so mnou kamaratit, prihovarali sa ma, ja som slusne odpovedala a to bolo tak vsetko... Mala som v sebe uz akysi blok a nedokazala doverovat uz nikomu... Kolkokrat vsetko, co som v skole za cely den povedala, bolo "ahojte" rano a "caute" poobede...
Ci ma to poznacilo, hm... Neviem... Ta sikana ano, no uz som to spracovala a je to len nieco z minulosti, co viem, ze nehovori nic o mojej hodnote a o tom, kym som.
Stale som introvert, aj ked je obcas den, kedy som doma uplne sama, nepotrebujem TV, radio, som rada v tichu a sama so sebou. Mam par kamaratok, no staci mi s nimi byt max 1-2x do tyzdna (vacsinou sa vidime raz za niekolko tyzdnov, lebo praca alebo deti chore...), viac je uz pre mna prilis...
A zivot zijem taky normalny, 3 deti, praca na HO, kde nikoho nazivo nevidim, max tak telefonujem s kolegami a riesim maily... Idealne pre mna...
Uzivam si cas s rodinou, to su "moji ludia", kde sa citim dobre... Takze vidis, i samotari sa vedia zaradit a byt stastni (ja sa za stastnu povazujem a aj sa tak citim). Dokonca som niekolko rokov zila v zahranici, vo viacerych krajinach, pracovala tam a vedela sa "pretlct".
Co mi je ale luto, je, ze moja najstarsia je v skole tiez sama... Vidim na nej a vnimam z jej rozpravania, ze jej chyba taka naozajstna doverna kamaratka... No tiez su v triede len malo dievcat a robia si navzajom take zakernosti... Dceru ako jedinu vyhodili z celotriednej WhatsApp skupiny (urobila to jedna baba), kde si zdielali ulohy (pritom mali aj inu skupinu na zabavu a blbnutie) a ked chybala, nevedela sa dostat k uloham a ucivu... Ani ked oslovila baby individualne...
Tiez som zvazovala zmenu skoly, no neviem, ci by to tiez nebolo z dazda pod odkvap...
Snazim sa tu byt pre nu o to viac ja, i ked kamaratky mama nenahradi, to je mi jasne... No verim tomu, ze v zivote sa zaradi i ona a ze si najde okruh tych svojich ludi, s ktorymi jej bude fajn.
Co by som Ti poradila, su dve veci:
1. kruzok podla jej zaluby ci zaujmu / stretko pre deti a mladych pri kostole / skauting - ako vyssie spominali. No nasilu ju do toho netlac, navrhni jej to, no rozhodnutie nechaj na nu. A hlavne jej tento navrh neprezentuj, ze to je moznost najst si nove kamaratky (ved si predstav, ze by Ta manzel poslal do konkretnej kaviarne, ze Chod si tam najst kamaratky...). To by sa do toho citila tlacena a mala pocit, ze je s nou nieco zle, ze je chybna. Jednoducho na to chod stylom: videla som, ze tam a tam je kruzok toho a toho, to by mohlo byt zaujimave, co povies?
2. kedze sa jej v skole nedostava pocitu prijatia a respektovania, davaj jej ho Ty. Moznosti je milion:
- hovor jej viac pozitivnych veci - aspon jednu rano pred skolou, hoc aj: toto tricko Ti velmi pristane... Alebo Som rada, ze sa o svojho psika tak zodpovedne staras, rada sa pozeram, ako sa s nim hras... Poobede prva vec, ked sa vidite: som rada, ze som s Tebou / uz som sa na Teba tesila / ako sa mas? Rada Ta vidim...
- pytaj sa jej na jej nazor na rozne veci (program na vikend / co by ju potesilo, keby si uvarila, ked niekam idete spolu, ci si mas obliect to alebo tamto tricko, v ktorom sa jej viac pacis... )
- trav s nou aktivne cas (zase nie kazdu minutu dna, ake napr. Kazdy den jednu aktivitu, kde ma moznost sa s Tebou porozpravat): upecte si spolu kolacik, zahrajte spolocensku hru, ak ma dlhe vlasy, skus jej urobit novy uces podla internetu / youtube, napakujte si obe nechty, urobte spolu veceru a nechaj viac robit ju ako seba (nic velkolepe ci zlozite napr. Chlebik vo vajicku ci cestoviny s omackou a pochval ju, ze je sikovna... O to skor, ze je dispraktik, potrebuje ocenit aj snahu)... Alebo ak rada cita, chodte spolu do kniznice same dve na cele poobedie... A povedz jej pritom, ze s nou rada trávis cas... Alebo chodte spolu aj so psikom na dlhsiu vychadzku...
@zabka79 a možno nie. Ja som bola sama stále. Dodnes do žiadneho kolektívu nepatrím 🤷♀️ nie som zlý človek len som "iná". Aj v práci som sama. Robím si svoju prácu a snažím sa s nikým nemať nič. Neprijali ma aj keď som sa snažila všemožne ukázať že je vo mne toho viac. Ale tu ide skôr o závisť. Mám hnusne kolegyne. A keď sa príde niekto so mnou porozprávať (robím v obchode) tak už oči na mne a potom výčitky a pripomienky. Pritom ma ti ľudia nerusia ja pracujem aj ďalej niekedy dokonca pomôžu. Väčšina z nich sú staré zatrpknute dievky a keď vidia ze okolo mňa sa motaju rôzni muži rôzneho veku tak im to škrie oči. Som priateľská aj láskavá a ochotná a aj kvôli tomu som nezapadla medzi nich. Neznášajú moju "mäkkú" povahu (doslova tak to povedali). Zevraj raz aj mňa prejde ten entuziazmus a budem hnusná a odporná ako oni 😃
Urcite by som to riesila a nie je to ok a pisem ako mama aj aj odborník v odbore dusevneho zdravia. Je dobre, ze sa ti s tym dcera zdoverila. Nechať to na "ved je taka povaha".. bude sa to s nou tahat cely zivot. Teraz vylucena z kolektivu dievcenskeho, neskor uzkosti, socialna fobia, problemy so sebahodnotou a presadenim sa v zivote, atd. Z povahy sa nevyrastie, sikana a vylucovanie zo skupiny nie je vec nahody. Drzim palce, je dobre, ze to riesis.
@tykat ďakujem za tip, pozriem, či je u nás v meste niečo také... Čo ti skauti robia? Chodíš na túru a tak?
@zabka79 ďakujem za povzbudenie, som rada, že sa to u teba na strednej zmenilo. Kiežby aj u nás...
@janus02 prosím ťa a pomohla jej nejako ťa psychologická?
@sszuzu8 to má veľmi mrzí. Ako si to zvládala? Teraz máš väčšie sebavedomie alebo ťa to poznačilo už navždy?
@mamatroch ďakujem ti za správu, veľmi na povzbudili tvoje tipy, ako by som jej mohla zvýšiť sebavedomie. Naozaj ani psychologická mi tak neporadia ako ty. Idem si to spísať a veru budem to určite praktizovat. Mrzí ma, čím si si tiež musela prejst. A aj tí nejako ubližovali alebo ťa "len" ignorovali? Tento rok od septembra to bolo celkom ok, ale posledný týždeň ako si vytvorili partiu bez nej, tak sa s ňou nejako už žiadne dievča nebaví. Ani tá, čo s ňou chodila zo školy domov, ju už nečaká, ani tá čo boli kamarátky aké-také sa s ňou nebaví a dnes keď prišla do školy do vestibulu, začali vraj všetci z jej triedy tlieskať keď vošla a smiať sa Minule boli na túre, vyšli na kopec a boli tam dve hodiny a ona tam bola úplne sama dve hodiny. Keď si to predstavím, dve hodiny stáť sama ako prst. Je mi z toho do plaču. Ona aj keď sa snažila keď bola menšia, k nejakej skupinke len prísť, stalo sa,že ju tiež poslali preč, tak už to ani neskúšala. Uvidím,čo bude ďalej,ale bojím sa,aby ťa šikana sa nezačala znovu. Toto sa takto začalo po veľkej noci. Dievčatá sú veľké frajerky, potiahnu rodičom cigarety, vulgárne nadávajú, somariny robía.
A dcéra to ako nesie? Koľko má rokov? Bože tie dievčatá sú zakrrnejeie ako chlapci. Tiež je taká tichá či čo im podľa teba na nej vadi? Hrozné, keď nikomu nič nerobia a sú k tebe zlí. Ešte kým človeka ignorujú,tak ešte sa to dá,ale keď už robia zle ako to tlieskanie vo vestibule...
Áno, chodí do cpp a odtiaľ ju poslali aj k psychiatričke, ale tam je to stále o tom istom, čiže nič moc. U psychologičky sa vykeca, čo ju trápi. Po zmene školy ešte u nej nebola ,tak som zvedavá či to ukončíme, keď už je spokojná. Keby som vedela ako jej prospeje zmena školy, spravila by som to hneď. Ale ja som sa bála, ako zapadne do nového kolektívu. Nič lepšie som spraviť nemohla 😊
Ja mam presne rovnaku skusenost. A vies co? Bolo mi tak dobre a potom som sa kamaratila s chlapcami a len dodnes to tak je.
Tiež som bola silný introvert, bola som rada sama a bolo mi dobre, aspoň som sa o tom snažila samú seba presvedčiť...ale nechcela som, aby aj dcéra mala podobnú povahu, nosila som ju od malička medzi deti, robila som doma oslavy a pozývala deti k nám, chodili sme spolu na výlety a malo to na ňu pozitívny vplyv, rada je medzi ľuďmi...síce je tichá povaha, na druhej strane v spoločnosti sa cíti tiež dobre...samozrejme boli aj problémy, keď si jej naj kamarátka našla inú kamku, problém bol aj ten, že dcéra je jedináčik a niekedy si neuvedomuje, že sa správa sebecky...jednoducho musí sa človek trochu aj snažiť, aby si tie prateľstvá udržal.
Preber to s triednou. Ta moze deti presadit, dat im nejaku spolkocnu aktivitu, projekt dlhodoby ktory, mozu robit spolu doma. Mozno sa viac spoznaju a zustia,ze maju nieco spllocne. Moja ma svoju partiu. Triedna ich tiez takto pomiesala. Samozrejme doma protestovala, ze spoluziacka je taka a taka..a preco prave s nou.... a po 3 navstevach si teraz v poho pisu aj ju niekedy spomenie. Ked sme minule sli autom tak chcela aby sme spomalili a zakyvali, predtym by sa schovala do kufra,len aby jh nevidela. A skus ju zapisat na kruzky mino skoly- mozno tam najde spriaznenu dusu - ako hovorievala Anna( zo Zeleneho domu).
ja mam tiez "kruh svojich lasok uzavrety " 😀 a ked mi dcera dorastla tak som chodila s nou, potom so synom, a teraz je v puberte tak musí muž. Ale chcem sa naucit aj sama lebo nemusim nikoho volat a cakat .