Dcéra sa mení kvôli priateľovi. Ako reagovať?
17r dcéra od kedy má priateľa veľmi sa zmenila. Povedala že nechce na lyžovačku, hoci hory sneh lyžovačku miluje alebo napríklad nešla na školskú by párty lebo jej priateľ nemôže ísť s ňou, musí pracovať. Kamarátke povedala že chlapcovi by zle padlo že pôjde bez neho.
Nikdy som nebola vo vzťahu kde by partnerovi vadilo že idem na akciu či koncert s kamoškami bez chlapa.. Dôverovali sme si navzájom.
Ako vy ste reagovali
Ja ako mladá čerstvo zaľúbená baba som tiež nemala nejakú potrebu chodiť von aj s kamoškami bez priateľa, lebo nič mimo priateľa nebolo také dôležité. A ak je aj jej priateľ mladý, tak tam môže byť obojstranná taka naviazanost, ze bud pôjdu spolu alebo vôbec.
Ty si už zrejme svoj názor na vec dcére povedala a píšeš, lebo už nemáš ďalšie argumenty, aby dcéra pochopila. V určitých situáciách a v jej veku i puberte by som ju nechala tak s jej názorom. Nech sedí doma, nech to zažije a precíti, poučí sa na svojich rozhodnutiach, pochopí cez svoje chyby. Deti v puberte sú hluché, slepé, chcú o sebe rozhodovať sami ..., a zamilovaný človek v každom veku to má tiež tak podobne ... 🙂 .
Má 17, zrejme prvú "veľkú"lásku,tak sa adekvátne tomu aj správa. Nechaj ju, zbytočne ju budeš presviedčať,postupne rokmi to zistí aj sama.
Tiež sa prikláňam k názoru, že je asi prvý raz takto zaľúbená a koná z lásky.
No moja ďalšia poznámka vedie k tomu, ako my ženy vedieme svoje dcéry od narodenia. Ako ich formujeme aj týmto smerom. Čo všetko akceptujeme a tolerujeme od svojich manželov. Od najmenších nevhodných poznámok až po násilie páchaných na ženách (to je extrém, uviedla som ako príklad). Ja sa priamo ohradím aj pred deťmi voči poznámkam od manžela, svokra, švagra. Ohradim sa vždy priamo a slušne. Vadia mi aj najmenšie poznámky ako napr. ohľadom šoférovania (priamo situácie v aute) a podobne. Dúfam, že z mojej dcéry vyrastie sebavedomá samostatná a silná žena.
Ktorá keď bude mať partnera sa bude správať zodpovedne a láskavo vo vzťahu ale aj k sebe samej.
Moja svokra (naozaj ju mám v úcte) je celý život nastavená, že ona bez manžela nikam nepôjde lebo sa to nepatrí. Za tie dlhé roky čo som s jej synom (mojím manželom) som si toto vypočula x krát, ja aj on. Aj s trpkou príchuťou a aj s normalnym jej životným postojom a nastavením. To sú len omrvinky z toho čo vnímajú aj naše dcéry, vnučky, netere - budúce ženy.
By som jej povedala nech dá ruky preč od takého chlapa. Lebo skončí ako submisívna blbaňa. Ja mám z toho taký pocit, že on ju má za svoj majetok. A ona sa mu bude vo všetkom podriaďovať.
porozprávala by som sa s ňou. Vysvetlila jej, že ak toto jej priateľ vyžaduje, resp. ju psychicky, či emocionálne vydiera (čo sa zrejme deje) nie je to rozhodne OK, je to toxické manipulatívne správanie. Takých prípadov, ako to končí v takých vzťahoch, ktoré dôjdu až do manželstva a detí , sa aj tu nájde kopa. Neviem, čo sa dá viac robiť. Treba od malička viesť deti k sebaúcte a zdravému vnímaniu sebahodnoty.