Hodnotenie žiakov

@akvi no u nás sa tie škôlky, školy "ekonomicky" porušili a teraz práve nastala situácia, že nie je miesto a teda dávajú sa výpovede práve často alternatívnym či škôlkam, školám a súkromným zariadeniam napr. jazykovka u nas, OZ čo robilo volnocasové aktivity, ktoré to nesú veľmi ťažko lebo nové vyhovujúce priestory sa zháňajú veľmi obtiažne. Alebo sa prestavuje, rozširuje tam, kde sa dá.
A teda neviem, ale pred takými 15 rokmi sme platili v škôlke mimo sieť cca 200 až 250e a to to školné rástlo každý rok a uz vtedy ledva na chod stačilo. Teraz sa hýbu úplne inde. Sama hovoríš o plateni nemalych peňazí rodičmi. Koľko teda máš na mysli? 500, 600, 700 či viac?
V niektorých častiach Slovenska je to stále výška čistého mesačného platu rodiča.
A to je škôlka, nie škola, kde je šanca, že naraz chodia 2, 3 deti z rodiny. Teda cena krát dva, tri aj keď áno mnohé ponúkajú súrodenecké zľavy. Takisto cena stravy je inde, školský klub.
A tých 200e dostáva každá škola v sieti. Prečo teda školy aj alternatívne sa do siete nezapoja? Súkromné už sa mnohé presne preto napojili.
Alternatívne mimo siete majú úplne inú predstavu o úrovni vzdelávania ako štát, ktorý pre tie zariadenia v sieti teda má súbor predpisov a nariadení, ktoré má taká škola dodržať.
Áno, my sme sa uskromnili, škôlka bola úžasná, ale úprimne 2 deti naraz by sme finančne nedali.
A v ZŠ už niekoľko rokov teda boli naraz spolu. Plus mali krúžky ak chceli chodiť mimo školy a to tiež niečo stálo.
Zároveň som zažila čo sa s takým dieťaťom deje ak sa situácia v rodine zmení a na alternatívnu či súkromnú školu škôlku už nie je. Nie každému každý typ škôlky či školy sadne. A vzdelávanie sa zabezpečuje všetkým deťom.
A keďže Slovensko, silne sa obávam, že polovica rodičov by tých 200e zabudla škole poukázať. A tým teraz nemyslím len neslávne známe komunity.
Vzdelanie do určitého veku je pre všetky deti a štát sa ho snaží zabezpečiť aj pre tých, ktorí ktorí financne sú na tom zle.
Ak doslova vezmem tvoj príklad zobrať 200e a ďalších 200mesacne doplatiť tak takáto škola by bola stále totálne nedostupná pre väčšinu detí.
Áno síce by sa tí čo si to môžu dovoliť elegantne zbavili deti zo sociálne slabších rodín, ale čo s tým zvyškom?
Áno žiješ zrejme v značnej miere v bubline alternatívneho školstva, kde rodičia, učitelia aj deti chcú vzdelávanie určitým spôsobom a robia pre to všetko. Majú na to čas a financie. Chcú.
Ale sú aj deti, kde rodičom je jedno, deti nemajú motiváciu, či majú špeciálne potreby, mnohodetné rodiny a s tými potom čo? Internatne školy, špeciálne skoly, tam kde to rodicia majú na háku, ale inak rodina funguje odobrať dieťa? Tiež by sa možno radi vzdelavali v malých skupinách a možno iným spôsobom, ale aj keby dostali do ruky oných 200e nemali by proste na ďalší poplatok. Ak rodičia nemajú kapacity, aby iby deti vzdelávali doma, nemôžu ich voziť denne do x km vzdialenej školy?
To napr.pri jednej zo škôlok bol u nás problém a bolo nám veľmi ľúto, ale nedali by sme po presťahovaní škôlky, denne 40min. voziť dieťa tam a 40 späť, bolo to nad naše reálne možnosti.
Ja ak sa pozerám na školstvo ako celok už včera bolo neskoro. Podfinancované od MŠ po VŠ.
Nezvladnuté začleňovanie žiakov so speci potrebami. Napr. s asistentmi u nás na ZŠ je to tragikomédia.
Ale tvoje riešenie je vhodné len pre úzku skupinu ľudí.

@nanka3 mňa napadlo prirovnanie autobus a Ferrari ako ešte vystižnejšie😉 s tým, že šofér aj cestujúci majú úplne iné podmienky na fungovanie v oboch dopravných prostriedkoch, aj keď idú po jednej ceste.

@janage uf, vela tem si nacala, tak skusim postupne..
- peniaze urcite by som ich nerozdaala v hotovosti, to je jasne, ale formou "poukazu", ktory by bol kazdy rodic povinny pouzit na vzdelavanie, len by mal moznost si vybrat, ci to da statnej skole, alebo komunitnej...
- minorita - mas pocit, ze minorita ma dnes vytvorene dobre podmienky nato, aby sa vymanila z generacnej chudoby a prostredia, do ktoreho sa narodili? To je fakt iluzia, ze dnesny system tejto skupine deti poskytuje tieto sance. Pracovala si niekedy s vylucenymi komunitami? Ja veru ano. A tito ludia maju diametralne odlisne potreby, ako majorita a ak niekto na ministerstve povie, ze SVP je zavazny a ma plnu hubu inkluzie a pod., tak by som ho poslala na tyzden do takej skoly, kde je aspon polovica Romov. Mala som tu cest ucit v takejto skole a ked vravim, ze tie deti potrebuju nieco uplne ine, tak len take priklady - vsetci ucitelia sme sa zamyslali nad tym, ci je naozaj nutne doslova trapit deti cudzim jazykom, ked oni ovladaju vlastne tri jazyky, resp. vedia sa dorozumiet, lebo o ovladani sa asi neda uplne hovorit. Vsetky tieto deti vedeli romsky, madarsky a slovensky, slovom velmi dobre, pismom horsie, ale rozpravat vedeli tak, ze by som bola rada, ak by som ja takto vedela komunikovat v cudzom jazyku. O.i., vsetky tri jazyky sa naucili prirodzene v prostredi, v ktorom vyrastali. S ucenim jazyka v skole mali obrovsky problem a dovolim si povedat, ze to bol pre nich zabity cas, lebo z tej AJ nevedeli na konci ZS v podstate nic. To iste aj ine predmety, taka matika, boli sme radi, ak v 9-ke dokazali scitat a odcitat. Ja som ucila tieto triedy vychovy a tam konecne mohli zazit aj ony uspech, vedeli naozaj pekne kreslit, o speve a tanci snad nemusim pisat, to im je proste vlastne. Tak isto sa velmi tesili na hodiny varenia, to bola najoblubenejsia hodina, ja som ju mala s dievcatami a kolegovi utekali chlapci z technickych prac, ktore pan kolega opat nedokazal ucit tak, ako by to oni potrebovali, cisto prakticky, zatazoval ich tam teoriami a pisanim si poznamok. Ja na vareni som cisto varila a obcas sa mi tam navalila cela trieda, kolegu som ukecala, ze nech ich tam necha, ze ja ich zvladnem a bude to fajn a tak aj bolo.. Proste naplnit potreby - tie deti boli stastne, ze som ich ucila rozratat si peniaze - konecne aj matika zacala mat zmysel. Ze som ich naucila odvazit suroviny, navarit, napiect, pretoze to davalo zmysel a tiez tam zazivali uspech, ktory na inych hodinach bohuzial nezazili.. Takze viem si predstavit, ze pri takychto komunitach, by vyrastli skoly, ktore by reflektovali ich potreby. Financii na vzdelavanie Romov sa aj teraz premelie dost, ale koncia vacsinou tym, ze nik nepozera na ich potreby a snazi sa ich napasovat do nejakej "normy".
A opat - ja v ziadnom pripade by som nechcela, aby sa rusil terajsi system skol, ktory zabezpecuje to, aby tie moznosti mal naozaj kazdy. Pre mna je dolezite, aby bolo zrovnopravnene aj to alternativne skolstvo, aby vobec mohli vznikat aj alternativne skoly a pod.. Aby ministerstvo konecne pochopilo, ze kazdy mame ine potreby a tym padom potrebujeme tu roznorodost. Nebola by si rada, ak by ste vramci mesta mali miesto 20 rovnakych skol 20 roznorodych skol? Nebolo by fajn, ak by aj skoly, ktore su pod mestom, sa mohli transformovat nejakym smerom, ktory by videli, ze rodicia chcu. Ak ma montessori skola zaujem 3x vyssi, ako moze pokryt, tak nebolo by skvele, ak by sa statna skola pretransformovala na Montessori, ked je o nu taky zaujem? Chapes, co chcem povedat.. Nikomu by nebola upreta moznost, iba by sa rozsirila ta ponuka roznych vzdelavacich ciest. Ved uz aj teraz niektore naozaj dobre skoly si idu svoje, ale velmi ich okliestuje dnesny zakon, ktory velmi striktne urcuje , co sa moze a co nie. My na skole sme si napriklad vramci 1.stupna robili spojene hodiny, premiesavali sme deti, ale robili sme to "tajne", pretoze to nie je dovolene.. Ved to je absurdne uplne. Pritom rovesnicke ucenie je nieco, co funguje velmi dobre. Alebo napriklad prepajanie predmetov, nedodrziavanie 45 minutovych hodin, ved to su uplne minimalne zmeny, ale nemozes ich robit oficilane, lebo..

@akvi áno chápem čo chceš povedať, s minoritou s tou najzaostalejsou sa denno denne stretam v beznom zivote. A stretavam sa s ludmi co s nimi denno denne pracujú aj s dospelymi. Aj v minorite sú rôzni. A sú medzi nimi deti, ktoré by nikdy neboli tam kde sú keby nemali možnosť tú klasickú školu vyhodiť. A pritom to prostredie tiež nemali podnetné. Áno pre väčšinu by bolo najlepšie čosi ako praktická škola, ale na základe čoho by si potom určila pre ktoré praktická škola a pre ktoré klasická a šanca dostať sa na normálnu strednú školu s maturitou či VŠ? Je ich síce minimum, ale sú. Také už tu za minulej doby bolo. Na základe dborného posúdenia boli v špeckách, kde boli iné požiadavky na teoretické predmety. Naučili sa základ plus praktické zručnosti do života. Učenie v menších skupinách. A potom sa vytiahla segregacia a začlenili sa do normálneho systému. A áno väčšina v ňom tak ako je nevie fungovať. Ale niektoré deti dostali takto šancu pohnúť sa ďalej, preč z prostredia.
Ešte spomeniem 2 prípady.
Jeden už si nepamätám názov dokumentu o experimente v Československu, kde odobrali deti z osád a dali do internátnej školy, niektoré nevideli rodičov fakt dlho. Po revolúcii bol tento experiment či pokus ostro kritizovaný. V dokumente sa spomínal hlavne riaditeľ školy. Čítali tam srdcervuce listy rodičov deťom. Ale pre mňa zaujímavá bolo, že našli 5 deti, ktoré túto školu absolvovali a všetky aj keď uznali, že bolo to ťažké pre ne hlavne zo začiatku sú teraz už ako dospelí nesmierne vďační, že môžu normálne žiť,že to vzdelanie im dalo šancu aj za cenu odtrhnutie od rodiny. Tá tuším vo všetkých 5 prípadoch žila ako predtým: v chudobe, bez vzdelania. Zatiaľ čo tí 5 a ich deti a vnuci už boli inde
Druhá vec pred par rokmi tu bola návšteva z Afriky pozrieť LIX ako to tam funguje. Boli úplne mimo z toho a celú dobu nemohli pochopiť, že MŠ aj ZŠ doslova tam, kde bývajú, teda žiadna nebezpečná cesta do školy, zadarmo strava, učebnice, pomôcky aj samotné vzdelávanie a dospelí na chodenie svojich detí do školy a celé učenie kašlú. Deti, ktoré v škole nie sú hádžu kamene cez plot na tie čo tam sú.

Ja si fakt neviem predstaviť prakticky ako by sa rozhodovalo či dieťa pôjde len na praktické vzdelávanie či sa bude učiť ako väčšina. Po poslednych prehlaseniach a cirkusoch ako ich a rodicov oklamali a segregovali lebo skolu im pristavili pri osade takmer a vzdelavanie upravili. Samozrejme mnohi aj tak školu nenavstevovali resp. mali časté
absencie. Lebo na deti minority bohužiaľ rodicia drvivou väčšinou kašlú. Oni absolútne v škole nevidia zmysel.
Práve tí čo do minority tie veľké peniaze lejú akékoľvek jej oddeľovanie, odclenovanie a iné vzdelávanie odmietajú.
Súhlasím s tebou, že väčšina z nich má iné potreby. Na druhej strane poznám deti minority, ktoré vyrastajú v inom prostredí v iných rodinách ako ich pôvodná a tie deti sú úplne inde akoby boli ak by ostali kde sa narodili. A to niektoré majú aj tú alternatívnu MS, ZŠ za sebou, ďalej pokračujú na klasických stredných školách.
Ja osobne po rokoch si myslím, že jediná cesta je vzdelávanie rodičov a úplne malinkatych deti, podpora tých čo chcú sa vymaniť z prostredia, v ktorom žijú. A na druhej strane požadovať rovnako plnenie si povinnosti ako u majority
Plus nedávať veci "zadarmo" oni si to fakt absolútne nevážia.
Poukazy by mali formu prehlásenia? To by som si ešte ako tak vedela predstaviť, ale zas sme pri tom, že forma akejkoľvek inej školy, kde by bolo nutné priplácať by bola nie len pre minoritu ale aj pre tých čo sú samoživitelia či obyčajné viacpočetné rodiny (3 deti a viac), deti v oblastiach, kde sú platy aké sú a práca je problém, úplne nedostupná.
Pokiaľ ide o školy typu Montessori, Waldorf áno záujem je obrovský. Moja osobná skúsenosť a som o tom hlboko presvedčená zďaleka nie každému dieťaťu každý typ alternatívnej školy vyhovuje. Mnohí ani poriadne nevedia, kam to dieťa dávajú. V prípade zmeny je pre takéto deti na ZŠ veľký problém prejsť na klasický systém.
Zažila som rodičov čo zhrození brali dieťa z alternatívy lebo 3 roční s riadnym kladivom rozbíjali oriešky, lozili po stromoch pokiaľ chceli a ďalšie veci, ktoré považovali za nebezpečné robiť v škôlke.
Zažila som rodičov, ktorí 3 či 4 roky mali dieťa vo waldorfe, ale do ZŠ ho dali do Montessori, pričom oba typy si dovolím majú navzájom až protichodné systémy vzdelávania
Poznala rodičov, čo mali dieťa v alternatívnej škôlke a nadšení ho dali do rovnakej školy a po prvom stupni prekladali na štátnu.
Rodičov čo deti z klasiky MŠ na alternatívu a brali preč deti po 2 rokoch a 1 roku napriek tomu, že sa to vyslovene neodporúča.
Deti, kde sa zmenila situácia v rodine, alternatívu si už nemohli dovoliť a bolo to zlé.
Deti, ktoré v alternatíve boli vynikajúce, ale na SŠ už klasických, lebo alternatívne takmer nie sú, a sú z nich priemerní žiaci, ten prechod je ťažký. Samozrejme poznám aj také čo problém nemajú.
A to sú všetko veci, ktoré by si rodičia mali dobre zvážiť lebo ZŠ je na 9 rokov.
Ale mnohí sa nadchnú určitou myšlienkou, niečo si prestudujú a hotovo.
A alternatívne SŠ takmer nie sú. Áno pár kúskov je, ale v podstate ostáva zahraničie, rôzne umelecké školy a klasický systém.
Áno to čo spomínaš učenie v skupinách, blokoch, inými metódami si už štátne školy zavádzajú aj samé. Ale zas tak ako Hejneho matika nie je vhodná tam, kde dieťa často vypadáva, sam rodič ju nechápe a nevie podať, ale paradoxne sa známkuje ako ju dieťa zvládlo, tak nie každému dieťaťu vyhovuje učenie vo vekovo zmiešanej skupine, a ja osobne s deťmi som sa zoznámila s viacerými alternativami a sama som bola prekvapená, že alternatíva, ktorá úplne sadla prvému dieťaťu vôbec nesadla druhému A zažila som deti, ktorým nesadlo nič z toho čo mojim.
Dospelá som k názoru, zemnoho rodičov záujem o alternatívu má obrovský, ale nechápu jej princípy poriadne
Alternatívna škola nerieši čo s dieťaťom ďalej bude, ak ju z akéhokoľvek dôvodu opustí.
Vidí len svoje prostredie, jeho výhody, rodičov upozorni, že zmena školy je veľkým rizikom hlavne prvé roky, ale tam to končí.
Preto už niektoré alternatívy, kde je natresk majú pohovory s rodičmi, dieťaťom a nerozhodujú len vedomostí a financie, ale aj povaha dieťaťa atď.
Tie, ktoré ako píšeš o deti bojujú berú všetkých čo si to môžu zaplatiť.
Potom ešte vznikajú školy a škôlky v sieti škôl s prvkami alternatívy. Čo by som povedala, že je asi taká schodnejsia cesta pre väčšinu rodičov a poplatky sú symbolické. Prechod na klasiku menej problémový.
Štátne školy, ktoré by ostali pri tvojom modele by museli naďalej brat všetky deti. Alternatívne by si naďalej vyberali. A tu vidím tiež nerovnosť podmienok fungovania a zásadnú.
A už len napíšem, že ako mama skutočne často chorého dieťa som mala možnosť si na vlastnej kozi vyskúšať učenie v prvých ročníkoch ZŠ a teda pre nás toto bolo náročné a úplne nevhodné aj keď sme to zvládli a neskôr sa ukázalo, že to malo aj benefity.
Ak by som si mohla vybrať, nešla by som do toho dobrovoľne nikdy. Pre nás 100x lepšia klasická škola, v ktorej som si zas ja dala záležať na výbere triednej pani učiteľky.

@janage áno, všetko, čo píšeš, môže tak byť. A tak isto nemusí. Chápem obavy. Zároveň si nemyslím, že by nám tie obavy mali vziať možnosť skúsiť niečo iné, ako tu máme. Vždy, keď doba prináša nové veci, dvíha sa vlna odporu, katastrofických predpovedí a pod. A pár nadšencov sa snaží presvedčiť ostatných. Veď ak by ľudia premýšľali tým spôsobom, že načo veci meniť, tak tu možno dodnes nemáme elektrinu, ženy by sme nemali volebné právo a v tých školách by sedeli len chlapci. Chápeš, čo tým chcem povedať. Proste pokrok nastáva vtedy, keď niekto skúsi niečo nové a zahodí obavy. A áno, spraví aj kopu chýb, ale to je predsa normálne. A v téme školstva je krásne to, že nemusíme ničiť to existujúce. Môžeme to proste skúsiť, pustiť obavy a dovoliť tým pár nadšencom, nech to spravia. Obzvlášť, keď nadšenci vedia, že tá alternatíva funguje, lebo SK naozaj ani náhodou nie je kolískou alternatívy a všetky tie "alternatívne" systémy vo svete ficia desaťročia. ( najstaršia slobodná škola už dokonca 100 rokov). Mne to príde, že v téme školstva vo svete lietajú raketoplany a na SK sme ledva vysadli na bicykle a máme strašné obavy, pustiť si sem aspoň autá. Kukame do Fínska, závidíme im, ale striktne trváme na tých bicykloch. Občas nám láskavo vymenia Esky a Sobi 20 za CTM-ka a Cube-y, ale sú to stále len bicykle. Chápeme sa 😅🙂 Toto ja proste vidím. 25 rokov sa zaujímam o alternatívy a rôzne cesty a za tých 25 rokov vidím fakt len tie "bicykle". A to je smutné.

@akvi ja len k tomu Fínsku ich posledné výsledky pokiaľ viem ukázali, že už to prepískli a budú sa troska vracať späť.
Ja chápem čo myslíš, ale štát by mal zabezpečiť rovnaké šance všetkým deťom a má obmedzené zdroje to je fakt.
A potom "Slovensko" pár perličiek čo registrujem urobili minorite akúsi praktickú strednú školu blízko osady a vraj tam nechodili ako mali, ale financie tiekli.
Ďalší takisto škola pri osade, minority spokojná a bum rasizmus vo veľkom, nariadené integrovať deti do obecnej školy, pričom oni tam nemajú ako dochádzať a samozrejme druhá strana už vyhlásila, že deti preradiť v takom prípade inak.

@akvi chápem ako to myslíš, ale tie štáty sú na tom o tých 25rokov vpredu vo všetkých oblastiach
Inak povedané ak tu nefunguje ani základ, tak drahá alternatíva (a ona naozaj je omnoho finančne náročnejšia ako klasika ) bude v rebríčku potrieb na chvoste.
Ako to, že sa porušili, oklieštili špeciálne školy, ale na asistentov pre deti zo speci potrebami financie nie sú. Potom často trpí to inaké dieťa ako aj kolektív, kde je.
Rastie počet autistickych detí, kde rodiny financne ledva prežívajú, ale školy pre ne takmer nejestvujú.

Úprimne ak mám obmedzený rozpočet a mala by som sa rozhodnúť či podporím alternatívu pre deti, ktoré môžu navštevovať klasiku, len z určitého subjektivneho dôvodu im nevyhovuje alebo deti čo objektivne nemajú na výber, voľba by bola v prospech druhej skupiny (integrovaných, autistickych...)
Ja vidím skôr cestu v zavádzaní alternatívnych prvkov výučby do klasických škôl. Aby školy dostali určitú voľnosť, ale platili by tam jasné pravidlá fungovania.
Napr.to zahraničie má jasné pravidlá a neexistuje, aby dieťa bez dôvodu do školy nechodilo.
Na druhej strane tam súkromné školy často vznikajú, aby sa deti vyhli školám s nižšou úrovňou a spolužiakmi z iných sociálnych vrstiev.
Áno pokrok je super, ale myslím, že väčšiu zásluhu na ňom majú tí čo vyhodnotili situáciu reálne. Tam kde sa išlo víziou pohlave to často nedopadne dobre.
Viď rómska otázka. Súhlasím, že by potrebovali tie decká úplne iný prístup a požiadavky upravené tak, aby uspeli v čom sú dobré. V momente jeho aplikácie by sme však boli obvinení zo segregácie a rasizmu. Za výraznej podpory rôznych organizácií, ktoré bojujú za rovnosť šancí pre túto komunitu s tým najlepším úmyslom.
A pritom sú často úplne mimo reality.

@janage už len k tomu financovaniu - alternatíva nepotrebuje viac peňazí, ako klasika, slobodné školy dokonca aj menej, ak by sme pozerali čisto na mzdy ( ktoré v klasickom školstve tvoria väčšinu peňazí). A ak by štát povolil tie možnosti, tak finančne by to nezatazovalo rozpočet viac, proste by sa použili peniaze, ktoré sú vyčlenené aj teraz na každé dieťa. Ako vravím, vidím zbytočné obavy, už len keď mrkneme do susedných Čiech, ktoré uvolnili legislatívu natoľko, že to umožnilo vznik tej alternatívy a tých slobodných škôl v sieti je už desiatka a pribúdajú každým rokom ( ostatné alternatívy isto tiež, len tie ja nesledujem). Vlastne oni využili presne to, že po slabých ročníkoch prišli silné a zrazu tých miest bolo málo a tak prišlo vhod, že súkromný zriaďovatelia zakladali nové školy a tým pádom sa vyriešil problem s nedostatkom miest na tých existujúcich. Teraz maju obdobnú situaciu so strednými školami a opäť, čo roky bol problem, tak tuším už 7 slobodných škôl má aj strednú školu. Stačí sa proste prestať toľko báť a skúsiť to.

@akvi čo sa týka financovania mám úplne inú skúsenosť. V alternatíve je pomer jeden učiteľ na určitú skupinu deti cca tak 1:10, na klasickej 1:20 a viac ak ide o druhý stupeň. Minimálne z toho pohľadu potrebuješ tých učiteľov pri rovnakom počte deti viac a teda áno je to drahšie a oveľa.
Aj keď teda neviem ako v slobodnej škole. Registrujem existenciu ale nemám konkrétnu skúsenosť ani nikoho kto tam dieťa má.
Ak sa teda môžem rovno spýtať aká je výška poplatku za školné. Koľko stojí strava a školský klub detí pokiaľ už to nie je v cene za školu ako takú.
Píšeš, že sa uvoľnila legislatíva kvôli nedostatku miest v štátnych školách. V akom zmysle? Dostali voľnosť v pravidlách vzdelávania, či sa uvoľnili financie v zmysle ako si písala, že dostali rovnaký príspevok ako štátne školy na žiaka?
Ak niečo platím, rada by som videla výsledky. Ako štát tzv.meria výsledky vzdelávania v týchto školách.
U nás napr. školy musia každý rok zverejňovať správu, koľko žiakov, učiteľov, učebné, vybavenie, áno priemer známok za jednotlivé predmety, ale aj úspešnosť na rôznych súťažiach či počet prijatých žiakov na SŠ (v pripade ZŠ).
Lebo zas sme pritom, že na tie novootvorené školy išli len tí, ktorí na to majú.
Ja sa nebojím, len okrem výhod vidím aj reálne riziká a nevýhody (lebo áno alternativa má aj mínusy nie len plusy) a celkovú situáciu viac v globále.
Plus z pohľadu platenia tých nemalých peňazí za poskytnutú službu som sa na to pozrela aj z pohľadu súkromných škôl všetkých nie len mimo siete.
Teda školy, kde platí aj štát aj nemalymi peniazmi rodič a často tá úroveň nie je v poriadku lebo ako písala už iná baba taká škola sa prispôsobuje rodičovi aj na úkor samotného žiaka a jeho vedomostí. Teda dá sa hodnotenie, ktoré by podľa štátnych kritérií ten žiak zďaleka nedosiahol. Rovnaké ak nie vyššie platby a horšia kvalita. Mám
pomerne čerstvú skúsenosť so súkromnou SŠ v okruhu kamarátov jedného z detí. V skratke by som to zhrnula ako Veľké prachy a malé nároky na žiaka.
Žiaci samozrejme spokojní, rodičia s blížiacou sa víziou pokračovania na VŠ už podstatne menej a všeobecne detí vidia, že tie vedomosti v porovnani s rovesnikmi sú biedne. Prosto úroveň slabej strednej štátnej školy za veľké súkromné prachy.
A školy súkromné či mimo siete či nie vznikajú hlavne v oblastiach, kde je vyššia životná úroveň.
V SR viď hlavne západ. Dokonca tá istá alternatíva mala iné školné v BA a iné v KE. A tá istá služba čo sa vzdelávania týka.

@janage oapt, moje info su hlavne co sa tyka slobodnych skol, kedze to aktivne sledujem, mam tam kamaratov aj z radov rodicov a aj ucitelov. A kedze na SK mame zatial jednu skolu, ktora si hovori slobodna, funguje velmi velmi kratko a nemam o nej absolutne ziadne info, tak sa vyjadrim k ceskym skolam. Skolne v tejto konkretnej slobodnej skole, ktora je pri Prahe (co je celkom dost podstatne, ak uz ideme porovnanavat), tak je cca po prepocitani 2000 eur rocne. V Prahe sa skolne pohybuje v sukromnych skolach velmi rozne, ale je to cca 2x tolko, ako v tejto konkretnej slobodnej skole. Narok na personal je mensi koli tomu, ze tu neexistuju triedy a predmety. Cize realne, nepotrebujes mat kvalifikovanu pracovnu silu v takom velkom pocte, ako na klasickej ZS. Tak isto odpadaju nejake "volne" hodiny, ktore ucitelia travia bud suplovanim, alebo nejakou cinnostou bez deti, tak tu sa take nestane, pretoze ako pisem, nie su predmety a triedy. Existuje ponuka cinnosti a moze sa stat, ze na ponuku pridu dve deti alebo ich pride 20. Toto sa proste nejako neriesi. Ale toto tazko pochopis, kedze nemas sajnu o celkovom fungovani skoly a to je naozaj na osobitnu debatu. S tym prudko suvisi aj to, co pises dalej a co sme uz nacali aj vyssie. Uroven. Pre mna uroven skoly sa nemeria tym, ako deti obstoja v testoch a pod. Takze merat uroven a uroven.. no bohuzial, to je ako porovnavat hrusky a jablka. Prave preto je dolezite, aby boli moznosti, pretoze ak su pre niekoho dolezite atributy "jablka", tak sa nebude dobre citit v skole pre "hrusky".

@akvi
tak teda 2000e ročne v Prahe nie sú žiadne nemalé peniaze si myslím - to môže byť tak priemerná mesačná mzda. To akoby sme my platili cca 83e mesačne ak náš priemer je 1000e mesačne. Takú súkromnú školu v sieti či mimo nepoznám teda ani jednu jedinú. Väčšina ide so školným podstatne vyššie.
Pozrela som aj na web Slobodnej školy, ktorú registrujem a s pozerám, že od roku 2023 sú zaradení v sieti škôl. Je to ten typ školy o ktorých hovoríš ty? Ak áno, kde je problém, aby aj ostatné sa do tej siete zaradili a príspevok na financovanie na žiaka dostanú. Mimochodom napriek tomu uvádzajú na stránke školné 340e na žiaka bez stravy. Teda majú normatív na žiaka od štátu plus 340 od rodiča. To potvrdzuje to čo som písala vyššie. Je to drahšie a pre vačšinu bežných ľudí nedostupné.
Či je to len rovnaký názov a so vzdelávaním, o ktorom hovoríš ty to nemá nič spoločné?
prikladám aj link http://slobodnaskola.sk

Áno nároky a pohľad na to, čo je kvalitné vzdelávanie je pre rôznych ľudí rôzne.
Niekto je úžasný remeselník, napĺňa ho to a je šťastný. Tak isto umelci. Úplne iné kritériá sa požadujú, aby spĺňali.
Ak ale niekto chce byť úspešný vedec bez dobrej SŠ a následne kvalitnej VŠ to nepôjde. A tieto školy si vyberajú. A vyberajú na základe testov, známok, talentu, skúšok. Nestačí mať len jedno z toho. Dobiehať vedomosti je potom náročné.

@akvi malo byť Slobonej školy, trorú registrujem na Slovensku

@akvi a rok zaradenia do siete rozhodnutím z roku 2020

@janage ano, tu slovenskú myslím presne tú, čo si našla. Fungujú veľmi krátko, aby sa dalo čokoľvek povedať, či porovnať. Vznik školy a zaradenie do siete je pomerne zložitý proces. Pomáhala som zakladať 4 ZŠ, tak o tom niečo viem, aj tejto slobodnej škole som poskytovala nejaké materiály, keď ju zakladali. Problém pri zakladaní alternatívnej školy je to, že ty nemôžeš založiť alternatívnu školu. Musíš založiť klasickú a POTOM žiadať o experimentálne overovanie. A toto ja vidím ako veľký problém. Pretože ak ti experiment neschvália, tak čo potom? Ak nechceš fungovať ako klasika, tak to "zrusis", alebo ako . Proste je to v tom zákone nedomyslene. Alebo taká vec napríklad, že zo zákona musíš mať schválené priestory pre 9 ročníkov. Ale nik na začiatku nemá predsa 9 ročníkov, tie vzniknú postupne. Slobodná škola nemá žiadne ročníky, načo mi je 9 tried? Ale štát od teba chce zmluvu na priestor, ktorý toto spĺňa. 3 zo 4 škôl, ktorým som pomáhala, tak de facto oklamali štát. Pretože mali fiktívne zmluvy na priestor, ktorý využívať neplánovali, len proste zohnali stempel od vyhovujúcich priestorov. Toto mne nepríde ani náhodou v poriadku. A plno ďalších veci, problematika toho celeho je naozaj široká, nechcem to tu zbytocne zahlcovat. Aj keď vidím, že ťa to zaujíma. Už sme túto tému zahltili aj tak až až 😅 Ak chceš, presunme sa do IP, tam to môžeme rozobrať.

@akvi omylom som vymazala svoju odpoveď.
Škola, o ktorej hovoríme je teda výrazne drahšia ako klasika, bez príspevku štátu by suma cez 500e bez stravy (200 stat plus 340 školné) bola pre väčšinu
rodičov nedosiahnuteľná.
Teda nedá sa zovšeobecniť, že alternatívy sú dokonca lacnejšie.
Áno, viem, že založenie je veľmi zložité, ale zas si treba uvedomiť, že štát tvorí legislatívny rámec pre všetky potenciálne školy, nie len jeden typ.
A bohužiaľ, keďže sme národ aký sme, tak máme milión 5 zákonov.Mám taký príklad, že sú národy, ktoré nepotrebujú pravidlo, že obal nemôžeš hádzať len tak na zem a nikto to tam nerobí. U nás žije min.polovica tak, že však nie je zakázané, tak čo? Keď nechcú aby som to robil, mali zakázať. Žiadna osobná zodpovednosť, zneužíva sa situácia ako sa len dá. Chýba nám jednoducho vyspelosť, aby sme to pravidlo nemuseli mať. Uznávam, že potom pre niektorých sú niektoré pravidlá absurdné a zaťažujú.
Na druhej strane, tí čo ich obchádzajú, potom prví kričia, že zodpovední nie sú oni, ale ten kto to dovolil.
V našom prípade ten, kto im dovolil odhodiť ten papier.
A tiež, aby nedošlo k obvineniu z diskriminácie štát musí mať pravidlá nastavené pre všetkých rovnako.
Ty sa pozeráš len zo svojho uhla pohľadu.
Ale ono je to celé zložitejšie.
Určite som sa nad niektorými vecami zamyslela.
Otázku škôlky školy som intenzívne riešila, keď sa týkala mojich detí. Stále mám priateľov aj známych z rôznych typov škôl.
Nedá sa zovšeobecniť, že ten či onen je lepší. Každý z nich má svoje chyby. Aj keď samozrejme z pohľadu "zástancov" toho ktorého typu tie nedostatky nie sú alebo sú zanedbateľné.
Rozhodne aj v štátnom školstve by to vyzeralo inak, ak by sa učilo v malých skupinách, bolo by menej administratívy, viac voľnosti v metódach učenia, lepšie pomôcky, väčšie súžitie rodičov so školou, lepšie ohodnotenie učiteľov, viac asistentov, a za mňa osobne aj možnosť dočasného či úplného vylúčenia žiaka v konkrétnych prípadoch.
Debatu zo svojej strany končím, prajem nech sa darí a oceňujem diskusiu v kľude.