Je normálne, že tínedžer prestane komunikovať?
Syn má 15 rokov. Prestal s nami úplne komunikovať. Odpovede sú: áno, nie, ďakujem, prosím, čo máme jesť? Nič.nebolo v škole, vonku som s nikým nebol...je toto správanie normalne? Soboty mame väčšinou pracovné. A dnes mi vraví, že nebude doma. Normálne som mu povedala, ze až po práci a ze keď si na sobotu plánuje program, ma sa opýtať. Opýtala som sa, že čo.mal v plane. Odpoveď: nič. A zavrel sa v izbe. Tak neviem, zdá sa mi, že sa až moc uzatvára
@elzena2 my tiež takto upratujeme priebežne a všetci. každý si nájde aj cez týždeň tých pár minút. roztriediť prádlo, dať prať-perie pračka, potom vyvešať, kto je doma, perie. Medzitým sa stihne aj povysávať alebo niečo drobné navariť. Každý deň má čas niekto iný. Tak druhý zase v iný deň utrie prach alebo ožehlí, tých pár vecí. Žehlím ozaj iba veci, ktoré sú pokrčené, blúzky, niektoré nohavice. Tiež má doma minimum nábytku, takže roboty veľa nie je. Riady tiež umyje ten, kto má čas. Od jari do jesene záhrada, nakoľko ju nemám pri dome , tak tam chodievame väčšinou s mužom a dcéra porobí skôr doma. Popri učení sa. Takže všetko sa dá, keď sa chce. Pracovná sobotu bude, keď sa bude niečo sadiť vo veľkom, nech to rýchlo ide. Alebo z času na čas, keď sa vyhadzujú veci z linky, umýva sa, príp. také väčšie upratovanie. Ale to sa nerobí každú sobotu. Keď niečo potrebujú starí rodičia, behne sa aj cez týždeň. Sprchový si každý po sebe zotrie, a tak je to so všetkým.
@katies0410 tak ja mám napr. 240 m2, 3 poschodia , 3 kupelne a dve WC. Upratujem ja a dve dcéry - 14 a 10 ročné , varím ja s najstaršou , po obede treba upratať kuchyňu a jedáleň , vyvesiť prádlo z 4-5 pračiek . Robíme v pohode , nijako sa časovo netrháme . Cez jar a leto sa kosí záhrada a upravuje predzáhradka a okolie domu, na jar sa sadí . Bežná pracovná sobota, nikto z našej rodiny to neberie za tragédiu hodnú týrania detí
ja som bola rovnaká 😅 prejde 👍
@subartic samozrejme že ani ja to neberiem tak, treba detí zapájať do všetkých činností. Len ma zaujímala veľkosť domu.
niečo som si v tejto diskusii prečítala, ale nie všetko zatiaľ. ale musím ti napísať - ja som dieťa "pracovných sobôt" a nalinajkovaných dní podľa rodičov, samozrejme, rodičom som sa nikdy neodvážila odvrávať. ale prvé, čo som urobila, keď som začala mať vlastnú domácnosť, bolo, že som pracovné soboty totálne začala ignorovať, lebo ich nenávidím. a mám to tak aj teraz, a to už mám deti v predpubertálnom veku. samozrejme, upratujeme priebežne, "sobotné" upratovanie si pokojne naplánujeme na piatok a sobotu si urobíme podľa seba. nedá sa to vždy, ale veľmi pomáha, ak spolu tieto veci komunikujeme, ale nie štýlom: takto to je a buď ticho, tvoj názor ma nezaujíma, velím tu ja. z času na čas urobíme program podľa detí alebo proste sobotu len preflákame - ale povinnosti urobíme iný deň. neznamená to, že ležím celú sobotu na gauči a moje deti nič nerobia. sadíme, upratujeme, pomáhajú, kde treba... len nie prísne v sobotu. ale ja keď si len pomyslím na to, ako to fungovalo, doteraz mi je z toho ťažko a to mám skoro 40 rokov. keď som chcela ísť k spolužiačke v sobotu na oslavu, prišlo hromženie na to, že čo sú to za sprosté nápady robiť oslavu (mala som 13) v sobotu, keď je najviac roboty. a jasné, že ma tam nepustili, lebo sme mali pracovnú sobotu 🙂 🙂
druhým príkladom je môj manžel, ktorý bol vedený k práci okolo domu, na ktorého bol stále tento tlak "pracovné soboty" a v nedeľu ráno povinne do kostola a nedajboh, aby sme si spolu naplánovali na tento čas nejaký program, keď sme spolu chodili. lebo v sobotu sa robí a trávia čas spolu ako rodina. po tom, čo sme začali spolu bývať, pomáhal ozaj všetkým a všade, len doma akosi chýbal. až chorobne bol upnutý na to, že v sobotu sa robí a rodičia sa urazia, keď to jednu sobotu odmietne. a takto isto pristupoval k našim deťom, ktoré museli týždeň čo týždeň chodiť pozrieť babku a dedka, aby sa náhodou nenahnevali. áno, majú byť za čo vďační, lebo babka a dedko sú pre nich výborní. ale za zamyslenie stojí, prečo sa manželovi boja povedať, že tam ísť nechcú a mne povedia otvorene, že by chceli byť aspoň jeden víkend proste doma alebo s tatinom by radi vymysleli niečo iné.
samozrejme, moji aj jeho rodičia boli spokojní s tým, ako to fungovalo, veď to bolo skvelé, museli sme sa naučiť, že nič nie je zadarmo a veď popri práci nám bolo aj dobre - presne som si na to spomenula, keď som čítala tvoje slová "nám je dobre" - ale komu vám? či len vám, rodičom? prosím, neber to ako útok alebo neviem, čo. Len tak trochu tvojho syna chápem, 15 je kritický vek a človek nevie, čo naozaj sa mu nesie v hlave. ale viem, že akosi automaticky človek bojkotuje všetko :D naozaj možno stačí len trošku povoliť uzdu a zmeniť s ním aspoň trošku komunikáciu. to predsa neznamená, že deti vládnu rodičom - absolútne nie. ja viem, že každá domácnosť to má inak a aj vy si urobíte, ako uznáte za najvhodnejšie. len niekedy naozaj netreba veľa, len trošku pochopiť aj to svoje dieťa, ktoré síce dieťa stále je, ale už nie tak malé a nadšené robiť všetko podľa rodičov 🙂
autorka - mas pravdu, ked detom organizujes pracu a vyzadujes, aby sa zucastnovali domacich prac. To beriem, ale priklanam sa k jednej z autoriek, ktora ti pisala, ze by si mala zmenit pristup k synovi. Menej zakazovat a prikazovat a viac sa zaujimat. Mam uz dospele deti a tiez sme mali pracovnu sobotu , ale ak jedno z deti povedalo, ze ma v sobotu uz vlastny program, vzdy ma najprv zaujimalo aky je to program a nie, ze by som ho zrusila. 15 rok je velmi haklivy vek, on potrebuje od vas prezit, ze aj on je respektovany a aj jeho nazor a to, co chce je dolezite. Preto potrebuje citit, ze si moze aj on urobit vlastny program aj teraz ked este nezaraba, nie je dospely, nezije sam .....
Proste respekt . Taketo polodeti a polodospelých je treba zacat respektovat , to potrebuju prezit pre svoj zdravy vyvoj. Mozno aj muz by sa mal viac pytat na jeho nazor, na to akoco by urobil ( ale to verim, ze manzel robi ).
@jennky13 👏🏻 presne toto už na začiatku mi utkvelo v hlave, málokedy píšem komenty, ale toto som chcela zmieniť od začiatku... Že autorka hneď zavrhla synov program. Tiež by som to spravila tak, ako píšeš, s kým, aký program, ako to má naplánované, prečo práve v ten deň..... S ostatným súhlasim, rešpekt je dôležitý, už majú mať možnosť vysloviť názor-aj opačný, potreby, pocity....
@belbel pre upresnenie, ja som vedela.aky ma program. V dnešnej dobe, keď ma telefón, nie je problém zavolať a opýtať sa. Mal sa stretnúť u spolužiaka a mali hrať PC. U nás kludne môžu vyjadriť svoj nazor aj pocity. Berú sa do úvahy všetky strany. Ale proste darmo, raz vyrastajú v našej rodine. Predtým, ako sme si stanovili soboty doobeda! sme sa dohodli s deťmi, či chcú radšej cez týždeň poobede alebo mat cez týždeň voľno alebo obetovať tomu sobotu do tej 14. Všetci sa zhodli, že sobota je ôk.
Ale teda, my sme to znova prebrali a znova sme to nechali na sobote. Čiže, počas týždňa si čas organizujú sami. Tu nejde len o tu robotu. Tu ide aj o dodržiavanie vopred dohodnutých pravidiel. Ja neviem, prečo vás to tak poburilo. Je to proste len pravidlo a dohoda. Je jasné, že nás je doma viac, tak sa musia aj viacej prispôsobiť.
@anonym vôbec nepobúrilo, to by bolo silné slovo, len to bol ten jeden moment, čo ma zaujal pri prvom prečítaní úvodného prispevku. Vlastne len ten jeden z komentárov, s ktorým súhlasím ma primäl s odstupom času napísať zároveň tiež svoj názor. Výchova a podmienky v rodine sú samozrejme tak či tak len a len na Vás.
@belbel to.bolo myslene všeobecne (pobúrenie) nie na vás.
@ifka17
No deti nerobia…. Matky sú služky a upratovačky dospelým ľuďom
Nechajte ho tak, nebojujte proti nemu lebo bude este horsie.
Ja som bola rovnaka, proste som nemala zaujem😂 potom to preslo, je to puberta
Prosím ta, to máte aký veľký dom keď Vám upratovanie trvá tak dlho. My upratujeme v piatok poobede ja a dve baby 7 a 5 ročne a trvá nám to max hodinu 110m2.