Je normálne, že tínedžer prestane komunikovať?
Syn má 15 rokov. Prestal s nami úplne komunikovať. Odpovede sú: áno, nie, ďakujem, prosím, čo máme jesť? Nič.nebolo v škole, vonku som s nikým nebol...je toto správanie normalne? Soboty mame väčšinou pracovné. A dnes mi vraví, že nebude doma. Normálne som mu povedala, ze až po práci a ze keď si na sobotu plánuje program, ma sa opýtať. Opýtala som sa, že čo.mal v plane. Odpoveď: nič. A zavrel sa v izbe. Tak neviem, zdá sa mi, že sa až moc uzatvára
To cely tyzden prstom nepohnete ked musite celu sobotu upratovat? Tiez mame dom, zahradu,deto,kruzky a full time joby a teda upratujem a varim aj priebezne...zabit celu sobotu by bolo znacne demotivacne aj pre mna, nieto este pre pubertakov
Mam to iste doma. Presne tieto odpovede dostavam na vsetko. A stale zsvrety v izbe a vraj mame klopat,ked chceme vstupit . Asi je to teda "normalne" ,vzhladom na ich vek
Čo som čítala štatistiky, tak najviac detí, ktoré inklinujú k skoremu pitiu alkoholu, cigaterám, drogám, sú práve tie, ktoré mali až príliš voľného času pre seba, tak robili hlúposti. Pomôcť s domacnostou každú sobotu na 5 hodín nie je žiadna tragédia. Tragédiou je dospelý človek, ktorý nevie pracku zapnúť a rodič v zrelom veku, ktorý obskakuje dospelému človek zadok akoby bol 5-ročné dieťa. Toto je vychovávanie nezrelých jedincov, nepripravených na svet.
Má 15, svoje názory. Pokiaľ si nenašiel zlú partiu je všetko v poriadku. Mám 5 detí 16,15 a 9 synovia a 9 a 13 dcéry, pracujem na zmeny a neraz aj víkendy, sviatky a nepravidelne zmeny ako napr.z poobednej na rannú, z nočnej na poobednú... Chalani 16 a 15 ma občas tiež tak odvrknú a starší tiež má svoje čo si necháva v sebe. Ako mamy si deti poznáme a vieme, že ich buď niečo trápi, alebo nám niečo zatajujú. Môže to byť preto, že si myslia, že zase budeme mať premúdrelé poučujúce reči, na ktoré v ich veku vôbec nie sú zvedaví, veď sú veľkí a "vedia" aj bez našich prednášok, tiež to môže byť problém v škole, či už konflikt so spolužiakom/mi alebo učiteľom či učivo ktorému nevie pochopiť, trapas. Ďalšia možnosť je, páči sa mu dievča, nevie ako ju osloviť a nestrápniť sa, rozchod alebo mu niekto prebral dievča či ona ho ponizila a dala prednosť inému. Môže mať túžbu byť viac s Vami, mať spoločné rodinné zážitky a viac sa spolu rozprávať aspoň o bežných veciach, nie len čo máš nové, ako bolo v škole, s kým si bol, kedy prídeš, kde si bol, prečo meškáš a podobne. Sú vo veku kedy sa cítia, že im denne celý život kladieme len tie isté otázky, že im dávame len samé príkazy a zákazy a nerešpektuje ich názory a rozhodnutia. Ja ich chápem, majú svoje tajomstvá ako každý človek, ktoré si nechajú až do hrobu, ale sa podelia o nich skôr s kamarátom než s nami lebo "my ničomu nechápeme". Moje deti od malička sú tiež naučené, napísať mi aspoň sms ak niekam idú, aby som vedela kde a s kým sú. Keď im dovolím napríklad na 2 hodinky a chcú byť dlhšie buď im zavolám ja ak nemajú alebo oni mne a dohodneme sa podľa toho či nemajú doma povinnosti, napr. učenie, DÚ. Určite ak spolu raňajkujete obedujete a večeriate alebo len tak pri spoločnom večernom filme či keď pôjdete spolu na nejaký nákup alebo menší výlet v okolí párhodinový skúste sa spolu rozprávať otvorene. Rozprávajte Vy o sebe ako bolo v práci, dnes Vás hlava bolí, ten má nahneval, dnes som urobila chybu čo by si spravil ty na mojom mieste a podobne. Je to dobrá vec lebo to takmer dospelé dieťa sa bude cítiť pre vás potrebné a jeho rady pre Vás dôležité, aby to necítilo tak, že ho len buzerujete, večne ho spovedáte a dokopy nič nové. Bude sa cítiť, že tak ako Vy potrebuje jeho pomoc či radu, zrejme bude potrebovať aj on tú Vašu. Ak sa Vám dieťa zverí s niečím zlým, či už čo sa mu prihodilo, alebo on niečo vyviedol, neočakáva od Vás krik, prednášku, zaracha, trest, kritiku. Je to výborný znak, že napriek všetkému Vám dôveruje a miluje Vás a Vaše rady tak budú pre neho potom sväté. Najlepšie je sa porozprávať, povedať mu, dnes nerobím, celý deň som doma, chápem, že si unavený a máš už všetkého dosť, ja tak isto, vymysli niečo, poďme niekam, potrebujeme obaja vypnúť a zabudnúť chvíľu na to čo nás po víkende zase čaká. Nevypytovať sa, začnite napríklad rozprávať o tom, že konečne ste niekam mimo spolu išli, ako ho milujete, že ste rada, že ho máte a buďte tiež k nemu otvorená. Ak sa Vám s niečím po čase zveri, čo Vás aj trebárs nahnevá, nekritizujte ho, len ho chyťte za ruku a povedzte mu, že Vás to aj za neho mrzí, že je Vám to ľúto, ale že mu veríte, že sa to všetko vyrieši a ak by chcel nie že viete, ale že môžete mu pomôcť. Ak poviete že viete, bude to brať, že zase ste ťa dokonalá matka čo všetko vie, ale ak poviete že sa pokúsite alebo, môžete to spolu skúsiť vyriešiť zoberie to ináč. Niekedy stačí malý detail a dieťa si to vysvetlí po svojom. Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti, jedna veľká pravda. Už je veľký a uvedomuje si čo je zlé a čo dobré, človek sa učí na vlastných chybách celý život. Musí vo Vás vidieť oporu, nie sekeru a nesmie sa cítiť, akoby ste sa denne pýtali dookola to isté. Napríklad sa ho spýtať, nebolí ťa niečo, nie si chorý, zdáš sa mi nejaký smutný, stalo sa niečo, ak nechceš nemusíš mi o tom hovoriť, ak by náhodou som tu pre teba, a povedať mu aj narovinu, že nemusí sa báť Vašej reakcie, že ho ľúbite a môže sa na Vás vždy obrátiť, že ste tu pre neho a za nič ho nebudete kritizovať a odcudzovať, veď je Váš. Môj syn tiež niekedy je ticho a neraz za ním prídem aj k posteli kde hrá na mobile alebo počúva hudbu, chytím ho za ruku, že sa mi nevidí či sa niečo deje či sa netrápi a niekedy aj po dvoch dňoch príde a povie mi a je všetko dobré. Párkrát aj na mňa zvýšil, nie zase moc hlas a povedal, čo sa mu na mne nepáči, keď mu niečo nedovolím, ale niekedy mi dám za pravdu keď mu vysvetlím prečo inokedy urobím kompromis a poviem, veď si už takmer dospelý muž prepáč, máš pravdu, tak teda dobre môžeš ale sľub mi, že ... a keby niečo zavolaj mi. Komunikácia je dôležitá v každom vzťahu, v partnerskom, rodičovskom, kamarátskom, pracovnom. Niekedy aj dobre myslené veci, môžu byť zle pochopené ak viazne niekde komunikácia.
Smejem sa s tych komentarov, mam pocit ze nikde ziadne deti nemusia robit a ak musia tak su tyrane 🤦, a ze vsetci rodicia su milionari ked si dovolia chodit kazdy vikend na vylet. A potom len manzelky placu ked im ako manzel nepomaha ked bol nauceny nerobit nic ....
@andykras
Hej a potom sa čudujú, ze im decka v 13-14 rokoch, tajne fajčia, pijú, sexujú, rite a výstrihy vytŕčajú na instagrame, lebo však treba žiť, život peříčko. A matky doma muklujú od rana do večera ako slúžky, namiesto rozdelenia si domácich prác. Moja babka by len hlavou krútila, že dnešné zeny rozum stratili pri výchove. Celé naše generácie, tisícročia, od mala deti pomáhali v domácnostiach a teraz čo nám vyrastá, respektíve čo poniektorí “vychovávajú”, no to bude tragédia.
prečítala som a čisto za mňa , som rada že máme pracovnú sobotu a taká aj zostane. Aj dnes bola , upratatovali pokiaĺ ja som navarila obed. Pred hodinou sa vrátila dcéra zo stretnutia s kamarátkami vychichotaná , naložila umývačku a upratala kuchynskú linku po večery. V pohode , netraumatizovaná že ráno vysávala , utierala prach a skladala prádlo . Zajtra mi pomôže pri nedeľnom obede a potom si pôjde po svojom , buď sa bude učiť alebo bude niekde vonku . A nie , nestíhame cez týždeň , lebo domov sa obidve vracajú okolo pol siedmej z tréningov, angličtiny a idú sa učiť.
@katkami123 plne sa s tebou stotožňujem . Za to ako sú mnohé deti neschopné a nemohúce v živote môžu ich rodičia.
@subartic
Áno, ja som chodila kedysi s jedným neschopákom, tam u nich iba matka všetko robila a svojich synov aj manžela ako najposlednejsia obskakovala a doslova obsluhovala. Ostali z nich starí mládenci, žiadna taká blbá, ktorá by si ich na krk uviazala, sa nenašla. Jeden pozeral filmy (25r vtedy) a matka mu v “detskej” okolo neho dlážku umývala a poriadok robila. Keby som nevidela ako fungujú poniektoré rodiny, neuverím. Ešte mna tlačila do toho, nech robím jej synáčikovi matku č.2. a všetko za neho riešim a vybavujem.
@andykras Výlet ako napríklad spoločná prechádzka v okolí do prírody, nevravím behať po Slovensku či k moru. A to či dieťa doma pohne prstom alebo nie je zvyk naučený od útleho detstva, mne deti ochotne pomáhajú je to niečo prirodzené aspoň pre moje, ale to s článkom nemá nič.
@miui jasné,prvé čo spravím keď prídem o 18h domov sa hodím do fertuchy a hybaj variť a vysávať. Nie,po tom určite netúžim ísť makať po 9 hodinách v práci . Spravím bežnú rýchlu večeru, spraceme bežný neporiadok, obriadim deti a keď zostane čas,tak si zahráme nejakú hru alebo niečo prečítame. Nie každý je dennodenny otrok domácnosti.
Normálne žasnem nad tými reakciami "pracovnych sobot". Je na tom nieco divne??? Vyvedte ma prosim z omylu.... vychovavam tak aj starsiu. Ako mna vychovavali rodicia. V tyzdni skola, kruzky, volny cas... v sobotu min.doobeda robota doma - prat, skladat pradlo, vysavat, = vacsie upratovanie - kedy inokedy to robite, ak nie sobotu?
Ja chcem len napísať, že to,čo dávate deťom je top. Jasné, chlapec troška štrajkuje, veď kto v jeho veku nie??? No vyrastie z neho šikovný chlap a nie taký, čo bude vyžadovať, aby ho manželka obsluhovala. Podľa mňa super prístup a on časom pochopí, že to bolo pre jeho dobro
@ifka17 Ja ti napisem, ze kedy teda upratujem(e).
O pubertiakoch tu nebude nic.
Zijem v meste, v byte, mam susicku, umyvacku, 2xtyzdenne homeoffice, ak som v kancelarii, tak mi cesta do prace, domov+vyzdvihnutie deti zaberie 1 hodinu denne, ak v homeoffice, tak 20 minut. (To usetri super cas. Niekto strati denne 3 hodiny presunmi). Ini maju aj roboticke vysavace a mopy alebo hrnce, co tam len nahadzes suroviny a same varia alebo tlakove. Vytriedit prádlo do práčky podľa farieb/materialu, nalozit pracku, susicku, umyvacku, vysypat smeti, umyt drez, pretriet linku...- to všetko robim priebezne každý den alebo niekolkokrat denne a ani neviem kedy, proste cez kafe-pauzu (ak mam homeoffice), po rannom umyvani zubov, pred spanim, hocikedy, vzdy nieco. Vysavam skoro kazdy den, max 10 minut. Podlahu v kuchyni pozametam za 5 minut maximalne. Schody nemame, zahradu nemame, zvierata (a tým pádom ani zvieracie chlpy) nemame, blato si domov na topankach nenosime. Nezehlim. Mame malo nabytku (=malo miesta, kde sa môže zachytit prach). Vari bud jeden z nas vecer, keď deti zaspia (a druhy upratuje) alebo ja cez obednu pauzu v homeoffice (alebo cez obed idem na nakup do Billy,ktorú mam 50m od domu), obedujem pri praci pred monitorom (nezdrave, ale setri to cas), veceriame spolocne varenu stravu. A ostatné veci (umyť podlahu, umyť kúpeľňu... ) robime podvecer alebo napr. deti skladaju lego a ja pri tom skladam prádlo, potom im necham ponozky poparovat (maju 5 a 7 rokov), na sobotu zostavaju hlavne take veci, čo človek nerobi každý den, ale v malom mestskom byte toho nie je vela. Niekto tu písal,že dieťa za 2 hodiny povysava,utrie prach (a tusim umyje schody). U nas je to vsetko za pol hodinu hotové. Komplet cele sobotné doobedie upratujeme len raz za mesiac (to sa potom robia take veci ako poriadne vycistit ruru, chladnicku, zaluzie, auto dat dokopy...). Deti si upratuju detsku, robia pomocné alebo jednoduché úlohy, nepravidelne, najmä, keď im poviem, nie same od seba (nemame rozvrh).
O, aj my sme mali takéto pracovné soboty. Presnejšie pracovný voľný čas. Pracovné predĺžené víkendy. Pracovné prázdniny. Krásne spolu, hlavne, že rodina je spolu a je nám dobre. Naučilo ma to držať hubu a krok, neodvravat, autorita ma vždy pravdu, nevedieť si stáť za svojím. Podriadiť vlastný názor tomu druhému, ani ho nepovedať nahlas, lebo je bezpredmetný a iba zbytočne tým rozčúlim autoritu. Čo chcem teraz? Nuž, čo chce autorita, resp. na čo prikývne. To bude správne, lebo bude kľud. Len nech je kľud a nech sa autorita neurazí. Resp. v tomto veku uz, nech ho kvôli mne nerachne, tak nech ma pravdu. Ja dodnes keď počujem vety rodina je spolu, takto pekne celá rodina, je mi na grc. Ty nikam nejdeš, až keď sa robota urobí. Načo by si išla, tu máš sestru, ta ti nestačí? Tu sme spolu, pekne opekáme po práci, čo si to neuzivas? Tak som nikdy nikam nešla. Lebo keby som už mohla, iní končili. Tak bacha na tie rodinné povinné pracovné a iné akcie. Aby tie deti nezostali až také poslušne, že budú také do konca života. Pekne vyformované. Krásne vychované. Či vycvičené. To je jedno. Hlavne, že sa za ne netreba nikdy hanbiť a môžeš sa pochváliť, v každom veku. Iba všetko s mierou.. pubertiaka nemám, tak sa k tomu nevyjadrím. K tým pracovným povinne rodinným sobotam som si dovolila.
U nas podobne ako u @elzena2 - kazdy den sa perie, kazdy den pustam roboticky vysavac. V sobotu, okrem velkeho pratania toho tak vela nie je. Paci sa mi autorkin pristup, ale pride mi to velmi vela casu, ved ked sa vsetky deti pustia do prace, tak o 11 nemaju co robit, preco do 14🤔? Mala som to podobne s detmi, kym boli mensie, vzdy sme v sobotu spolu poupratovali a mali sme pokoj. Teraz mavaju treningu kazdu sobotu doobeda, idu rano o 8.30 a 11.30-12 su doma. Alebo cez sezonu mavaju preteky. Takze v sobotu doobeda uz neupratali velmi dsvno, upratujem len ja, avsak upratujem len okrem ich izieb, tie si upratuju sami. Malokedy v sobotu poobede, mam pocit, ze vtedy su najviac vyflusnuti, najcastejsie v nedelu. A cez tyzden varit s nimi? To by bol moj sen ❤️. No vracaju sa kazdy den z treningu po 18, hladni alo vlci, akurat zvladnu tu sprchu. @autorka Mne sa paci tvoja vychova, ale urcite mozes aj zvolnit, stale to bude viac, nez robia ine deti.
A este dodam, ze najviac prac doma robili pocas lockdownu. Tym, ze som robila z domu a trebalo varit, vzdy sme si rozdelili, co kto pomoze, kto nacisti zemiaky, nakraja zeleninu, varili so mnou, sami a pod. Po lockdowne nechceli chodit na obedy, ze sa budu striedat vo vareni. Jo, nachvilu zabudli, ze skola a treningy kazdy den daju zabrat 😁, teda toto sa bohuzial nekona 😆 varim ja, ale kedykolvek, ked je prilezitost, ma zastupia, obaja radi varia. Na jednu stranu som rada, ze za mi deti neflakaju kade tade a maju plny program, syn dokonca dvojfazove treningy, ale je pravda, ze potom im nerada uberam z casu, ktory mozu venovat skole (tej nastastie nemusia az tolko davat, skola im ide dobre), oddychu a kamaratsvam. Takze kazda rodina to ma inak, ine povinnosti, ine moznosti..dolezitejsie nez presne urceny cas na povinnosti, je sa v rodine dobre citit, aby aj rodicia a deti mali toho primerane..
@elzena2 len je rozdiel ked ma niekto dom a zahradu k tomu a byt. Samozrejme ze v byte je toho ovela menej.
@daniela595 ano, celý ten môj príspevok je presne o tom. Ze nech niektoré pochopia,že v byte je toho menej,ako v dvojposchodový dome so záhradou a psom, tak nech sa necuduju, prečo každá netravime upratovaním toľko času. Inak, aj v byte by som mohla 3 dní týždenne upratovať, ale načo, keď netreba (poznám jednu,ktorá každý týždeň dezinfikuje zastrcky alebo taku, ktora ma upratovacku a predtym, ako pride,upratuje,aby sa nehanbila za domacnost, cize maju super poriadok).
@miui domace práce nie sú predsa len o upratovaní.. každý tu predsa upratuje priebežne celý týždeň,nie je to nič špeciálne . Ale väčšie a výnimočne práce je napr málokto ochotný robiť cez týždeň resp fakt to nie je kedy.. mne napr tento víkend treba poriadne popratat balkón a oprať závesy čo mi vie len muž zhodiť a nahodiť.. budúci víkend musím pretriedit špajzu a spraviť poriadny poriadok.. ten ďalší sme na dofci a potom som v praci.. vždy sa nieco nájde... No ak takéto práce robíš cez týždeň tak pochvala,máš asi veľmi veľa voľného času v týždni..
@fev u nás sa na chode domácnosti podieľajú všetci. Upratuje sa preibežne, takže nemáme doma ako po výbuchu. A každý vtedy, kedy má čas, nakoľko má každý nejaké aktivity. Tak nebudem zvyšok rodiny dusiť, že teraz máme všetci ,,pracovnú chvíľku,, ak má niekto iný program. Bežný neporiadok, kde nie sú už malé deti, je uprataný za chvíľu, každý si urobí svoje.
@subartic len nie hokejom 😁😁 lebo podla poslednych info je aj to drogove doupje