Mám 14 a som úplne iná ako sú moji rodičia
Ahojte. Mám 14 a píšem tu lebo nemám komu sa zdôveriť.
Začala by som tým, že som úplne iná od mojich rodičov. Som ich úplný opak. Milujem všetko čo oni nenávidia. (Metal, pierciny, kérky, zvieratá....) Niekedy si myslím, že ani nie som ich dcéra. Oni majú svoju predstavu o mne a tú si plnia, ale ja nie som šťastná. Už som im o tom aj povedala. Podľa nich mám dostať rozum a, že všetko sa ešte časom zmení. Neviem ako dlho to ešte takto vydržím. Ja proste chcem nosiť oblečenie čo sa páči mne a nie im. Chcem si ostrihať vlasy ako chcem ja a nie oni.. . Chcem žiť svoj život a nie ich. Úprimne si myslím, že ich dieťa žije niekde inde a mňa vymenili v pôrodnici. Sú zo mna sklamanie. Vždy mi to dávajú pocítiť. Ak im napriklad úkažem niečo čo sa mi páči povedia že je to strašné a začnú mi nadávať. Alebo minule keď som plakala kvôli kamarátke tak mi povedali, že som pi**
Cítim sa potom hrozne.
Chcem byť dieťaťom po akom túžia, ale nedokážem to. Keď dostanem v škole dvojku tak na mňa kričia. Učím sa ale nedokážem to. Nezvládam to. Neviem čo mám robiť. Som zúfalá
Ahoj zlatíčko, si úžasné jedinečné stvorenie poslané tvojim rodičom z nebíčka. Život je dar. Každý sme jedinečný a iný. Úplne každý.
Skús im poďakovať za život, za ten dar...ty si tu prišla na svet, aby si si našla svoju cestu, vyskladanú z toho, čo sa páči Tebe, rodičia ťa majú chrániť, aby si si neublížila, sú za teba zodpovední. Skús im s láskou povedať, že ich ľúbiš, že ich chápeš a skús čo najviac s kľudom povedať, čo ty chceš... napríklad, že si chceš sama vybrať, čo budeš mať oblečené. Vieš, rodičia v Tom vidia len rebéliu, ale tá je preto, že ti nedovolia byť samou sebou. Rodičov nezmeniš, len ich skús prijať, máš najlepších, akých môžeš mať, sú len tvoji. Si vo veku, kedy si formuješ svoj názor, a učiš sa aj ako ho odkomunikovať. Krikom a nátlakom sa nič nedá dosiahnuť, práve naopak...tak im povedz konkrétne, ako ti to ubližuje. A že ich ľúbiš, a že ti to robí psychicky nátlak. Určite to pochopia, skús v kľude. A tak isto ostatné veci...napr tú hudbu, veď si púšťaj pre seba, keď nie sú doma, do sluchátok, veď im sa nepáči, tak ju im ani nenúť ty v podobe hlasného pušťania. Oblečenie... záleží kam...do školy ok, tam sa prejav, von ok, ale ak idete napr ako rodina na svadbu, tak si vyber niečo z tvojho štýlu akože slušnejšie a odkomunikuj to ...napr Teraz je bežné, že aj ženích nemá lakovky ale štýlové tenisky. Každý má nosiť to, v čom sa cíti dobre... zvieratká: veď oni tiež nechcú starosť o to, proste nemajú radi zvieratká, to je slobodná vôľa...ked tak veľmi túžiš, tak môžeš si nájsť Útulok a chodiť venčiť, alebo občas susedom strážiť psa a pod...tal ich popros, že chces kontakt so zvieratkom a nech ti s tým pomôžu, napr osloviť známych, že môžeš venčiť po škole, a možno časom ti dovolia napr rybičku, alebo niečo malé o čo sa budeš sama starať...je dobré, ak porozmýšľaš na tým a postupne im v kľude hovor svoje názory. Ak si nevieš rady, skús aj poradcu v škole, alebo učiteľku, ktorej dôveruješ, alebo starých rodičov a pod. Držím palce, aby si objavila ten svoj svet, ktorý ťa robí šťastnou a vedela si ho pred rodičmi aj odkomunikovať... tiež mám dcéru, bude mať 13 r, držím palce. A ak budeš chcieť, kľudne mi napíš, vypočujem si ťa. si silné a odvážne žieňa, ideš si za svojim, hľadáš riešenie ( že si sem napísala) to je skvelé, drž sa, s láskou Helena