Moja 15-ročná dcéra sa reže
Ahojte! Potrebujem poradit, lebo som uz uplne zufala 😭 Pred par dnami som zistila, ze sa moja 15r dcerka reze. Ma asi 5 zarezov na vnutornom clenku. Vraj sa rezala sklom ☹ V noci, ked sme uz my spali. Som z toho uplne nestastna a zufala. Snazim sa jej maximalne venovat, vela sa s nou snazim rozpravat, objimam ju, zaujimam sa, napriek tomu sa toto deje. Raz sa uz rezala cca pred 2 mesiacmi. Spravila to, ked tu mala kamaratku. Vraj chceli vediet, ci to bude boliet, a nebolelo. Hned vtedy som s nou zasla k psychologicke, ale povedala mi, ze ona na nej nevidi nic patologicke, ze asi to chcela len vyskusat, a ze ona si nemysli, ze by sa to opakovalo. Ze vidi, ze mame dobry vztah matka - dcera a ze si veci mame vydiskutovat doma, ak by nieco. Od minuleho tyzdna zhanam noveho psychologa, ale zatial som sa dostala len po najskorsi termin na maj...tak som si zarezervovala aspon pre seba plateny online termin, aby som sa poradila, ako jej nateraz pomoct a ako postupovat. X-krat som jej povedala, ze som tu vzdy pre nu, cokolvek ju trapi, vzdy sa mi moze zdoverit...v skole sa nezhorsila nejako vyrazne, ma jednotky, dvojky....celkovo je bleda, apaticka, nechuti jej velmi jest, resp.ako kedy. Vseobecna lekarka jej zistila anemiu ( na moje urgencie jej vzali krv), uziva zelezo, ale aj to nad nou musim stat, aby si ho uzila. Co mam este robit? Niekedy mam pocit, ze ju svojou pritomnostou az obtazujem... ☹
Inak ked som sa to dozvedela, nekricala som na nu, chcela som sa o tom rozpravat. Preco to spravila, ze ja jej budem hovorit moznosti, a ona povie, co sa tomu priblizuje. Ci chcela odburat stres, napatie, je smutna, niekto jej ublizuje, videla to niekde na soc.sieti, chcela, aby som si to vsimla, atd...na to povedala len nie, nie, nevie, a je jej jedno, ci to ja viem alebo nie. A ze teenagersky vek je velmi tazky. Pritom sa mi zda, ze sebavedomia ma dost, je sikovna, mudra, ma kamaratky.
A este ked tu citam v sekcii o pubertakoch tu autorku, ktora pise, ze deti jej priatela sa rezu a na vine je matka, az mi je zle...hned si predstavim sama seba a nasu situaciu. Kedy sa idem roztrhat, a aj tak na to nestacim ☹
Rano vstanem, a uz sa mi trasu ruky od nervozity..mate s tym skusenosti? Co mam robit?
Dole este asi budu nejake nesuvisle texty, pisem z mobilu, a koniec uz nevidim.
vstavam a uz sa mi trasu ruky od nervoje sikovna, aj mi cita konverzacie, s kym si o com pise, ak ma naladu...
@yanqqa ano, presne ten serial mi ona spominala, ze pozerali s kamoskou...
Inak to nie je samozrejme, ze rok je uplne apaticka bez zivota, ma aj lepsie aj horsie obdobia, len proste vidim tu zmenu na nej. Praveze cely minuly tyzden sme chodili na prechadzky, drzali sa pod pazuchy, vela sme sa rozpravali, smiali, objimali, citala mi konverzacie, co vedie s kamaratmi, ukazovala fotky...aj predtym mi hovorila, ze ine kamosky nehovoria maminam to, co ona mne, napr.o chlapcoch, co sa jej pacia a tak...
Ale naozaj, ako by jej celkovo chybal ten zmysel zivota, alebo nejaky ten zapal...veci, o ktore sa zaujima a ktore riesi, su len take prchave, povrchne...velakrat som sa snazila s nou rozpravat, z coho ma v zivote radost, co ju tesi, v com vidi zmysel.
Skus nejakého kouča ktorý sa venuje aj deťom. My sme s dcérou skúsili 3 psychologicky a nepomohlo nič. 🤷♀️
Bledá, apatická🤔 si si istá, že si naozaj niečo kúpi vonku jesť? Mne to tiež zaváňa ppp a to je na psychiatra. Režem sa ci to bude bolieť? Možno to bolí menej ako bolesť duše.
@aandrea9 ked je doma, ako cez vikend napr., sledujem ju, kolko co zje..napr.na ranajky si da kolac, na obed maso s prilohou - ale fakt malicko...veceru dlho odklada, casto ju volam x-krat a potom je aj velmi neskoro vecer ☹ Ale sladkosti a colu zhladuva...niekedy si vypyta ovocny tanier, to jej nakrajam hrusku, jablko, banan. Ale mam pocit, ze casto ju do jedla vyslovene musim nutit. Napr.vracat urcite nevracia. Aspon teda doma ☹ a ked sa tak nad tym zamyslim, tusim minulorocny januar a februar bol taky tazsi, potom celkom dobre, a teraz zasa...ci je to aj tym nedostatkom slnka, vitaminov...davam jej aj cecko, decko, magnezium, ale je to boj.
anorexia ako vysita vratane toho rezania najst psychiatra co sa tym zaobera je nadludsky vykon ak si z ba na kramaroch je vyborna lekarka na detskej psychiatrii
urob jeden test popros dceru aby sa sla pred tebou odvazit na vahe (pred tebou)
@loginexistuje vahu doma nemame. Ale presne minuly januar sme riesili, ze schudla asi 3 kila narazovo (ked sa nahodou vazila). Vazime sa u starych rodicov tak nahodne, ked tam ideme na navstevu a nema nikdy problem odvazit sa. Aj si rada oblieka crop topy, obtiahnute rifle a pod...
ty nie si vhodna osoba na posudenie ty si s nou denne to su veci co tebe ako matke ujdu tonskor ini vedia povedat z odstupu
ako urcite hladaj pomoc da sa to zvladnut aj anbulantne ak to podchytis vcas
anorexia ako taka nemusi byt len o tom, ze clovek zje jedno jablko... kludne moze zjest aj kolac a napriek tomu mat ppp. a aj ked povie, ze je spokojna so svojou postavou, to tiez zial nic neznamena. z osobnej skusenosti hovorim. kazdopadne drzim velmi silno palce, aby ste zistili pricinu a aby ste to uspesne vyriesili ❤
napísali by ste mi prosím do súkromných správ?
S dcérou (13) sme na tom úplne rovnako, ako si opísala vašu situáciu. Akurát nereže seba, ale ostriháva si vlasy, ale stavy PPP, apatia a nemotivovanosť k životu, zároveň aj dobré vzťahy a čas strávený so mnou, všetko sedí. Plus si rapídne zhoršila prospech v škole, lebo "nevidí dôvod sa učiť keď aj tak je všetko nanič". Psychologička na nej nenašla žiadne známky depresie alebo suicidity, aj tak som ju pre istotu objednala aj na pedopsychiatriu, aj keď sme na termín museli čakať tri a pol mesiaca. Plus som našla novú psychologičku a skúsime to ešte raz s novou, lebo môže mi tvrdiť koľko chce že je dcéra v poriadku, podľa mňa toto v poriadku stav nie je.
Hrozné je to, že je evidentne nejaká epidémia alebo ako to nazvať takýchto stavov. V našej škole je to vraj už hromadný jav. V nemocnici hospitalizujú jedine v prípade, ak sa dieťa reálne pokúsi o samovraždu, na nejaké pozorovanie alebo stanovenie komplexnej diagnózy na oddeleniach nie je kapacita. Dostať sa ku psychologičke je zázrak, nových pacientov už neberú ani tí, čo za sedenie pýtajú majland. Psychické zdravie, a hlavne to detské, sa dlhodobo podceňovalo a teraz sa to vracia ako bumerang.
A budem úprimná, tento dlhodobý strach a úzkosť, ktoré prežívam v súvislosti s malou, sa začínajú prejavovať už aj na mne a začínam mať pocit, že terapiu potrebujem už aj ja. Lebo ten hrozný strach o dieťa sa tiež dlhodobo nedá zvládnuť ani psychicky, ani fyzicky. Ale viem, že v tom nie som sama a ani ty v tom nie si sama, a chcem ti poradiť že nenechaj sa odradiť dlhým čakaním na termíny a zdanlivo nekonečným hľadaním voľného psychológa. Aj tri-štyri mesiace čakať je lepšie ako nezačať situáciu riešiť vôbec. Veľmi doržím palce, aby sa vám to podarilo vyriešiť.
@kopytko03 drzim vam velmi palce a vela sil ti prajem ❤
Moja sa tiež porezala, zevraj pravítkom, neviem nevyzeralo to moc hlboké . Tatko mal komentáre na jej postavu (debil) nevedela to spracovat.
Tiež ma to vystrašilo, aj sme sa o tom rozprávali. Hlavne o tom že na takomto uvoľnení sa pomocou bolesti vzniká závislosť ktorú nebude vedieť zastaviť.
Bolo to tak pred rokom asi, odvtedy nič, ale pravidelne ju sledujem . Zas pokiaľ to len skúsila ešte nieje dôvod na obavy. Teraz je to dosť bežne, nejaká sa s tým pochváli na tik toku a už to skúšajú všetky.
Je to veľmi citlivá generácia a tie 2 roky sociálnej izolácie počas covidu narobili veľa škody medzi deťmi, hlavne tie staršie 10 - 15 si to odniesli najviac.
Podľa mňa má oveľa väčší problém.. Aj keď máš dobrý vzťah nepovie ti všetko... Možno jej problém pramení naozaj z rodiny.. Trpi psychicky a rezanie jej pomáha zvládnuť bolesť..... Tu duševnú.. Vraj je oveľa silnejšia ako fyzická... Vraj...
@kopytko03 Ahoj, dakujem Ti za prispevok a velmi Vam drzim palce. My sme boli aj u pediatricky, tiez mi vravela, ze je neunosne, kolko deti ma psychicke problemy a ze psychologovia uz ani neberu novych pacientov. Ze mi v tomto bohuzial nevie pomoct. Ze oni maju jednu pacientku, ktorej zdravotny stav uz hrozil smrtou, rezala sa kazdy jeden den, a to ju nevedeli dostat ani na hospitalizaciu, ze najblizsie volne lozko sa crtalo az o cca mesiac ☹ Je to hrozne.
@lujza123 Ahoj. Ano, tiez to vnimam tak, ze covidom sa nam to velmi zhorsilo.
Inak boli sme teraz cez prazdniny aj na damskej jazde, vzala som si dovolenku a chodili sme po obchodoch, kaviarnach, skusali sme si spolu veci v kabinke...a to bola ako vymenena, spokojna, stastna, vysmiata, usta sa jej nezavreli...drzali sme sa cely cas za ruky, bavili aj o dovernych veciach....
A inak velmi pekne jedla poslednych par dni, ale faktom je, ze skoro po kazdom jedle jej bolo zle, alebo ju bolel zaludok :-/
@kopytko03
@autor
Práve to som chcela napísať. Deti nemajú motiváciu, načo sa učiť? Aj keď sú šikovné v škole, niečo/niekto ich odradí a môžu sa vzdať. Alebo sú až tak šikovne, že si nevedia vybrať, čo ďalej, akým smerom sa zamerať, cítia zmätok, porovnávajú sa s tými, čo smer majú a tie deti cítia zo seba sklamanie, strach, že sa nevedia rozhodnúť. Plus samé negatívne správy sa šíria, vojna, sťažovanie.... Oni to vnímajú podvedome a všetko čisto do stredu, ktoré nevedia spracovať.
Výchovná poradkyňa veľmi pomohla vetou: "To nevadí, že sa nevieš rozhodnúť, že stále menis, čím chce byť..." Proste, to mu dodalo sebaistotu, že nie je "nenormálny". 15.r. dievča ide na strednú, alebo už je? Stres zo zmeny prostredia, strach, že nezapadne, že nebude pekná? Neviem. Veeeela síl prajem a zvládnutie situácie. Je toho veľa, aj teraz sa kolegyňa rozplakala kvôli rovnakým problémom s 15.r. dcérou. Už bola u psychologický. Je veľa prípadov 😔
Ahoj, ako ste to poriesili? Mne sa tiež 15rocna dcéra reže, spravila to viackrát, dokonca naposledy v škole. Koncom januára bola hospitalizovsna na psychiatrii, teraz je opäť.... vraj nie je psychiatricky pacient, len nezvláda stresové situácie a rieši to práve rezaním 😭 chcela som riešiť aj neurológia, vraj to nie je treba, nevykazuje, žiadne nervové defekty. Chodí ku psychologičke, kým sa naučí zvládať stresové situácie, prejde vraj rok-dva.... neviem si predstaviť, že to bude robiť v pravidelných intervaloch, je to aj na nás ťažké...nepoznám deri, ktoré to spravili len raz, všetky v tom pokračujú. Moja ma aj lieky zo psychiatrie, nemám pocit, že jej pomáhajú.
