Neprimeraný stres u 15-ročnej

@anonym_autor chodila k psychologické, myslím, že teda identifikovala dôvody, z akých ten stres ma, prečo sa tam ísť boji. Kedy sa to začne, s akými pocitmi, kde tie obavy vznikajú?
To nie je len mám/nemám stres. Hotovo. Ona sa potrebuje lepšie poznat, určiť príčiny, potom s tým ma šancu niečo robiť.
Napr. boji sa, že tam niekoho stretne, alebo toho, že sa na ňu budú pozerať, niečo sa pýtať, hodnotiť ju, že nebude vedieť reagovat, odpovedať, že sa s nou nebudú chcieť kamarátiť.. Jedine teraz nech rozmýšľa a pozoruje sa, kde a kedy to vzniká.

@tiika Presne nepozná príčinu. Keď príde do kolektívu cíti sa paralizovaná, myslí si že nevie správne reagovať a bojí sa, že pôsobí ako keby bola z osobitnej školy. Absolútne si neverí.

@anonym_autor vážim si, že odpovedas. Z mojho pohľadu by teda pomohlo podporovať dcéru, a môžeš si aj sama naštudovať nieco o emoc.inteligencii, oceneniach (pochvalach), asertivnej komunikácii, nenasilnej komunikácii (napr.komunikaciasrdcom.sk), prechádzať si rôzne situácie spätne, pripraviť si ako môže reagovat. Zaroven mat stabilný denný režim (i keď ma štúdium doma), zdravo sa stravovať, mat primeraný pohyb, odpocinok, spanok.

@anonym_autor neviem do akej skoly chodi. ale ked ma urcite crty Aspergra, tak to moze mat v beznom kolektive tazke, mozno sa tam citi ako mimozemstan.
Na AS exustuju specialisti, ktori maju urcity bodovy system a ked prekrocis urcity pocet bodov, tak mas diagnozu AS, ale tvoja dcera moze oscilovat tesne pri tej hranici.
Ja mam malu dceru, ma 7 a tiez ma AS crty, mam aj synovca s AS. Obaja maju aj nadpriemerne IQ a chodia do skoly, ktora im uplne vyhovuje pristupom. Synovec mal problemy v kolektive, ked bol mladsi, ale teraz je uplne ok.
Dievcata vedia maskovat AS ovela lepsie ako chlapci, vedia sa mechanicky naucit ako sa spravat v roznych soc. situaciach, ale nerozumeju im. Mam aj znamu, ktora s roznymi problemami za svoj zivot presla X psychiatrami a psychologmi a az teraz ju jeden poslal na diagnostiku AS, takze ma stanovenu diagnozu v 38 rokoch.
Nedala si robit dcere aj inteligencne testy?

Ono velmi vela pubertiakov sa citi zle. Puberta je búrka hormónov, stresov a hlavne nižšieho sebavedomia. Dobre robis to co robis podla mňa, ze nepovoliš a ze musi ist do školy. A ta socializacia v podobe akýchkoľvek krúžkov by bola fakt este lepšia.
A ten online priestor jej práveže podla mna skôr škodí ako pomaha. Ona si v nom vytvorí vlastnú identitu, vlastny pohľad na seba a následne by ten pohľad najradšej premiestnila aj do reality, ale to nevie a preto ju to stresuje este viac.

Zase pomaly uz typicky konikovsky problem 13-14-15r dieta, ktore ma problem sa spriatelit a vytvorit si vztahy s rovesnikmi. Mna by len zaujiamalo, a asi by som si rada potvrdila aj teoriu, ako ste to mali do tych 10r. Lebo co tu velmi vidim je, ze dieta je az prilis chranene - aktivna mamicka v ranom veku vstupuje do akejkolvek interakcie, ktore jej dieta moze mat s ludmi mimo uzkeho rodinneho kruhu, lebo jej sa nepaci ako na dieta ostatni pozeraju/co mu hovoria/ako mu to hovoria/ako sa s nim hraju/co sa hraju. A dieta, vo veku kedy by sa malo naucit nadvazovat priatelstva, je uplne odrezane od reality a pod zvysenou protekciou matky. Zrazu na druhom stupni ma problem, lebo nevie ako sa zaclenit do kolektivu, o com rozpravat s rovesnikmi, je uplne mimo a este ho nacpu aj AD. 😰
Mam doma dievca - 16r vzdy bola introvertnejsia, vzdy jej dlhsie trvalo kym sa zaclenila do kolektivu a stale jej to trva. Ale ja som nechodila za nou a neriesila jej problemy s kamaratmi, ani som ju nenechavala doma aby sa nestresovala. Snazila som sa aby sa dostavala do situacii kde musi spoznavat novych ludi a vytvorit si svoje vlastne zazemie, bez mamky za chrbtom. V 15 r sa ucit tieto zakladne spolocenske schopnosti je uz fakt trauma. Skuste nejaku mimoskolsku aktivitu kde by sa musela zapojit do kolektivu a kde by si mala info, ze sa podporuje spolunazivanie tych deti, aby sa spoznali - skauti, nejaky farsky klub pre deti jej veku, tanecny klub, atleticky. Zisti si ake su moznosti pre pubertalne deti

Ďakujem za rady. Nikdy som nebola matka, ktorá sa do všetkého stará a všetko rieši. Dcéra bola do 12 rokov úplne v pohode mala kamarátky, debatila chodila na prespávačky a pod. V siedmej triede sa to bez zjavnej príčiny začalo kaziť. V 8 diagnostikovaná depresia. Neskôr úzkosti, ktoré pretrvávajú. Nie je to výmysel dieťaťa. Kto to pozná vie aké je to hrozné keď chytí taký stav. Neriešim za ňu všetko, chcem aby fungovala samostatne len ma trápi, že tak veľmi chce byť súčasťou kolektívu a nedá sa jej. AS jej nebol diagnostikovaný aj keď tie črty sú tam. Samozrejme športujeme, chodí na klarinet, kreslí a má aj režim. Vždy ju budím keď chodím do práce a dohodneme sa čo urobí do školy. Dúfam, že keď postupne začne pridávať dni v škole tak sa do zlepší. Lebo keď je v škole pod takým veľkým tlakom tak sa nevie nesústrediť a veľa z nej nemá. Samozrejme, že kluby a krúžky sú fajn, ale v našom maličkom meste sú pre ZŠ.

@anonym_autor ak fungovala normalne, nieco sa muselo pokazit a ona o tom odmieta hovorit.

Taketo stavy sa nedeju bez priciny.

Treba na dceru zatlacit.

Co otec? Aku mate rodinnu situaciu? Zmenilo sa nieco v rodine, v skole. Novy spoluziak, spoluziacka? Ak sa kamaratila s niekym isla by som na ich rodicmi, jej spoluziackami-vysvetlila situaciu a poprosila o pomoc.

Ja som to tak urobila. Po rokoch

@anonym_2b2e56 v tom veku to prichadza preto, lebo telo prechadza hormonalnymi zmenami. Preto to tu castokrat vidis prave v tomto veku. A nie, nie je to o tom, ze matka je ochrankarska.

@jurly Manžel sa snaží, ale dcéra sa mu veľmi nezdôveruje. To je dobrý nápad. Skúsim sa spojiť s rodičmi jednej bývalej kamarátky.

@anonym_autor Pocuj, ale ved to je casto hlavna crta aspergera,ze nevie ako reagovat v beznych socialnych situaciach, ja ich mam dvoch a pre nich je odpoved na beznu otazku od cudzieho cloveka ako maturita, preto neznasaju akekolvek skupinove aktivity alebo stretnutia s ludmi,ktorych nepoznaju, lebo sa tam citia ako slovak uprostred cinskej trznice. Z toho by mozno mohla pramenit uzkost, lebo ak nevies adekvatne reagovat, tak si v nonstop strese a telo aj mysel sa pretazi, u aspergerov prichadza pretazenie casto aj skor. A mohlo jej to dojst prave pri prechode od jednoduchych "detskych" debat k tym serioznejsim pubertalnym, ze sa vlastne citi "mimo", aj ked predtym to tak nebolo. Ale to len uvazujem nahlas. A nie kazdy psychiater je zamerany na diagnozu autizmu, hlavne dievcata maju genialne mimikry, ony to vedia maskovat dlho dlhooo.

@tululu Veď v poriadku aj keby jej diagnostikovali aspergera do školy chodiť musí. Nejakým spôsobom sa socializovať musí. Tak ako sa to vlastne rieši. Máme diagnózu a tým je všetko vysvetlené, ale čo ďalej?

@anonym_1c898a videla som to uz viac krat a vela krat mamy co placu, ze ich dcery vyclenuju maju v tom velky podiel. A potom v tych teenage rokoch uz neakceptuju decka bezhranicne niekoho druheho. Cize ak dietatu preslo vela rokov to, ze hovorilo len o sebe a len to jeho/jej bolo dolezite a nezaujimalo sa aktivne o toho druheho tak v tom pubertalnom veku to neprejde. Tiez neprejde to, ze si sadne a caka kym niekto k nej pride a zacne sa o nu zaujimat, musi sa naucit dat ten prvy krok - a ako hovorim, to vela krat v tej 15tke nie su schopne urobit lebo boli len velmi malo donutene robit taketo to nacvicovanie vstupu do noveho kolektivu. Kedy naposledy sa musela autorkyna dcera naposledy vysporiadat so zaclenenim do kolektivu - v prvom rocniku na zs? Aj na zus spominala, ze su skor ona sama a ucitel. Tie deti su naucene byt vo velmi uzkom okruhu ludi a nevyhladavat novych ludi, vsak mama a otec staci, obcas s marienkou do kina/na zmrzku a je to. A v 15 je naozaj komplikovane aby sa naucili zaclenovat do kolektivu. Prave preto, ze su velmi „vztahovacne“ ten sa na mna skaredo pozrel, ten sa zo mne smeje, ta ma ohovara. Ako hovorim je to pekne komplikovane.

ak by to bolo ako u nás, naozaj do cca 12 rokov nemala problém. Tlakom na dieťa som docielila miliónkrát odpoveď "neviem" a vydesený kukuč s tým, že aj ona by chcela vedieť, čo a prečo sa jej takto deje. A ako píšu aj iné kočky vyššie, pri podozrení v jej 15 rokoch, že mám dieťa s autizmom a následnom potvrdení diagnózy AS, do seba veľa vecí zapadlo. V rámci sociálnych interakcií celé roky naozaj maskovala, zrkadlila, snažila sa reagovať správne, potlačiť svoje možnosti na úkor toho, aby zapadla. Ale vo veku tých 12-13 rokov toho už začalo byť príliš, do toho hormóny, menštruácia, puberta. A prišli stavy úzkosti / paniky, ktoré sa nedali prehliadnuť a začali sme ich riešiť. Spätne mi to do seba neskutočne zapadlo, ale vtedy som tiež bola zúfalá.
U autorkinej dcéry do toho prišla dosť vážna komplikácia - prechod na SŠ a úplne nový kolektív. To je náročné aj pre zdravé dieťa. V tomto nemám ani vlastnú skúsenosť, keďže moja 15r. dcéra pokračuje v štúdiu na 8ročnom gymnáziu s rovnakými spolužiakmi. No aj v prime jej trvalo niekoľko mesiacov, kým si našla svoj okruh spolužiakov.
@anonym_autor Ja myslím, že tlačením na tvoju dcéru sa jej stav môže naopak zhoršiť. Kiež by som ti vedela poradiť. Byť tebou, dám ju určite a čo najskôr otestovať na PAS. A tiež by som hľadala iného pedosychiatra + psychoterapeuta / špeciálneho pedagóga, aj keď my dotknutí veľmi dobre vieme, že to býva nadľudský vykon.

@ibamy2 Paradoxom je, že na SŠ sa veľmi tešila a myslela si, že novým kolektívom sa všetko zmení. V októbri ideme na kontrolu k psychiatrovi a navrhnem mu testy na PAS. V škole sú veľmi ústretoví a majú aj špeciálneho pedagóga. S novou psychologičkou si veľmi nesadli tak hľadám. Problém vidím v tom, že sa neakceptuje taká aká je. Však sa so spolužiakmi ani veľmi baviť nemusí, ale to napätie je pre ňu tak neprekonateľné, že nevie v škole vôbec vydržať.

@anonym_autor
@ibamy2 A ako ste tie paniky a úzkosti riešili?

@anonym_autor mali sme zatiaľ šťastie na pedagógov, kde projekty pripravuje, ale nemusí ich prezentovať pred triedou. Básne jej učiteľka umožnila recitovať v kabinete, nedopísanú písomku jej pri nástupe úzkosti ohodnotila len do takej miery, ako ju mala hotovú. Teraz som s dcérou o tom hovorila a aj ona priznala, že tieto stavy jej do veľkej miery ustúpili. Ale boli prázdniny. A jej sa to viazalo na školu. Tak uvidíme, ako bude ďalej. Každopádne mi hovorí, že aj jej veľmi pomohlo, keď dostala diagnózu na papieri, lebo veľa o sebe pochopila a už vie, že nie je divná, nie je neschopná, že je hold Asperger. A áno, sú s tým spojené kadejaké obmedzenia, ale dokázala ich prijať alebo na tom pracuje. A ja tiež. Hoci je to niekedy poriadne náročné.

Potrebuje lieky od psychiatra a terapiu, aby si verila a necítila sa menejcenna.Ked bude doma bude to ešte horšie, lebo sa utvrdzuje v tom, že to nezvládla.Pre jej psychiku nie je dobré, že je doobeda sama doma.Potrebuje zistiť, že keď zostane v škole nehrozí jej nebezpečie.Ona zvolí útek.Psycholog by mal vedieť pomôcť s takýmto stavom plus lieky na ukludnenie a AD.Toto je zbytočne pokus omyl.Ak vie ísť sama vybaviť veci nebude to také zle.

@anonym_autor ešte si to čítam nanovo - čo presne myslíš tým, že sa neakceptuje, aká je? Aká si myslí, že je? Čo na sebe neprijíma? Konkrétnejšie niečo vieš k tomu uviesť?

@ibamy2 Príde si neschopná, že nevie spontánne reagovať, spontánne sa zapojiť do rozhovoru, že nie je prirodzená. Ale podľa môjho názoru to tak má dosť pubišov, len nie sú v takom strese.

@anonym_bd3773 Presne takto to vnímam aj ja.

Teraz su vsetci aspergeri a potrebuju sa cpat liekmi🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️ pre boha ziveho, to nemyslite vazne, ze dieta s problemami nadvazovania kamaratstiev a z toho ze ma uzkost a strach pred takymito, pre ne stresovymi situaciami, treba ich hned cpat niecim. A to hovorim ako niekto kto ma doma dieta co ma problem ked sa ma zaradit do zabehnuteho kolektivu. Mne dcera v 12r ked sa rozhodla, ze zacne chodit ku skautom tak prve stretko mi volala suseda, ze je u nej moja dcera s atackom, lebo sa nedokazala dobit domov - nemala kluce a zvonceky nam nefungovali. Neskor vyslo najavo, ze sa na nu pozerali det a smiali sa🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️🤦🏽‍♀️ a ona spanikarila, citila, ze sa smeju z nej a namiesto toho aby pohladala veduceho alebo brata, ktory bol v inej skupine sa zvrtla na podpatku a vystartovala domov. Isla na dalsi tyzden a po case zistila, ze na neh sa nesmiali a ze su vcelku dobra partia. U skautov bolo dobre to, ze za ten cas co tam bola, ti veduci pracovali velmi vela na sudrznosti kolektivu, ucili deti pomenovat emocie, davali raz za cas take psycho session, ze proste kazdy musel povedat nieco co sa mu paci na tom druhom. Vela krat zadavali ulohy alebo museli organizovat aktivity a menili im partnerov aby sa naucili spolupracovat vsetci so vsetkymi. To bolo velke plus pre mojho introverta. A do takuchto situacii sme zapajali dceru dost casto- proste pre nu je stres vstupit do miestnosti s kopou ludi a zacat sa s niekym rozpravat a treba ju vystavovat takymto situaciam aby mala pozitivne skusenosti z minulosti, ktore jej pomozu sa s tym popasovat.

@anonym_autor Ja som ti tiez ako niektori vyssie chcela povedat, ze bude zrejme neurodivergentna - bud je vysoko citliva, alebo mozno asperger.
My mame v rodine z muzovej strany autizms, ja som to na synovcovi vlastne pochopila, ze aj moj svokor aj moj muz ma tie crty. Aj muz to rozpoznal u seba a uvidel, co komplikovalo nase vztahy vzdy, ze je vysoko citlivy a uzkostny a ta jeho uzkost ho casto v mnohom blokuje a vyhyba sa vela veciam, konecne si to v dospelosti mohol priznat, lebo ved v nasom detstve sa to este nediagnostikovalo... Mozno sa mu aj ulavilo trochu.
Aj moja dcera od malicka niektore crty mala, len sme to akoby vykompenzovali tym, ze sme respekovali jej male ritualy, jej vybrane jedla, jej styl obliekania - neznasala ponozky, teplaky, niektore farby, vzdy mala take extravaganne kombinacie, jej iny pristup k uceniu, podporovali rozne jej hlboke zaluby...
Ked by tvojej dcere potvrdili nejake aspergerovske cry, tak sa vam moze ulavit tak, ze si o tom vela poprecitujete a zistite, ze je mnoho takych ludi, co takto citlivo prezivaju svet. Ze nie je osamela a jedina ani divna, cudna nenormalna. Iba vysoko citliva.
Vysokocitlivi ludia ovela silnejsie vnimaju vsetkymi zmyslami a preto su ovela rychlejsie vycerpani. Doslova preto potom maju tie vseliake ritualy a stimingy a vyberavost, pretoze tedy maju pocit, ze aspon cosi maju podkontrolou, kedze presytenie vnemami z okoliteho sveta sa im nedari mat pod kntrolou. A z toho, ze veci nemaju pod kontrolou vznika prave ta uzkost. A ked su v uzkosti, kazda dalsia vec, ktoru je potrebne urobit, to je ako nezelana povinnost, nemaju z nicoho radost.

A k tomu, ze v 12-13 rkoch zrazu stracaju kamaratov - no ano lebo sa zacinaju formovat a vidia, ktori kamarati maju podobne zaujmy ako oni, na ktorych sa dokazu spolahnut. Tak moja dcera mala velmi dobru kamosku, ked bola kamoska na tom zle tak furt bola pri nej, doprevadzala ku psychoske, ak nieco potrebujes tu som - zrazu mala problem dcera a kamoska ju odpalkovavala a minimalizovala jej problemy, az to moju dceru prestalo bavit a prestala sa s nou bavit. Dalsia tiez mala v repertoari len dve temy a nedokazala sa rozpravat o nicom inom co by sa netykalo frajera a jeho kamaratov, vsetko ostatne pase - jasne, ze po niekolkych mesiacoch to prestane bavit aj svateho. Vela priatelsiev proste ten prechod cez pubertu neprejde, lebo tie deti sa uz nehraju s babikami ale kazdy ma urcite zaujmy, priority, a aj urcite hodnoty, ktore sa vykristalizuju. tie decka si vyberaju s kym sa budu stretavat a co ich zaujima a hladaju si priatelov s podobnymi zaujmami a hodnotami

@anonym_2b2e56 a presne kvôli takým ľuďom, ktorí vnímajú túto vec ako ty, sa ľudia na spektre často vnímajú tak ako autorkina dcéra. Nepochopené, neschopné, divné, nenormálne, chybné. Nie každý Asperger je zamedikovaný a teda je obrovský rozdiel byť introvert a byť neurodivergentný.

@anonym_2b2e56 Veď ju aj vystavujem rôznym situáciám, trvám na tom aby sa prekonala a vydržala. A aj to dá len silou vôle. Len ten stres je tak silný, že ju to tak vyčerpáva a prejavuje sa to aj na zdraví.

@ibamy2 nesuhlasim s tym, ze teraz kazdy kto ma problem s nadvazovanim vztahov je asperger alebo nejake spektrum. Vela ale vela krat je to kopirovanie toho co ho naucili rodicia, ako sa pozera na inych, ako sa spravaju rodicia pri nadvazovani vztahov a stretnuti s cudzimi ludmi. Je jasne, ze ak ti nikto neukazal ako sa mas zaclenit do kolektivu, nikdy si v podstate nebol donuteny si to precvicit v 15, ak si introvert budes mat velke problemy sa rozpravat s cudzimi deckami. Hovorim, ze mam doma dieta, ktoremu by som mohla dat nalepku asperger a spektralny a co ja viem co a sups na nejake lieky. Len ja som svina ja sa jusnazim dostavat do situacii kde sa musi zoznamovat s ludmi a prebijat sa. Tak ako som uz povedala. Moje dieta bolo schopne pri prvej navsteve oddielu utiect s atackom uzkosti, lebo sa na nu pozreli deti. V prvy den v novej skole dosla domov s placom, ze tam nikoho nepozna, na stastie som nebezala ju dat zdiagnostikovat ani orodovat ku profakom aby ju preradili s kamosmi a dieta sa postupne uci ako fungovat aj pri takychto stresovych situaciach.

@anonym_autor netrúfam si to nijako hodnotiť, tiež to vidím ako taký začarovaný kruh. Keby som bola v takej situácii s dcérou ja, bála by som sa, že ten tlak jej môže veľmi ublížiť. Toto by bolo asi najvhodnejšie konzultovať so psychoterapeutom. Moja AS dcéra mi na to povedala, že ak by to pre ňu v škole bolo na nevydržanie a napriek tomu by som ju tam nútila chodiť, prestala by sa doma cítiť bezpečne. Doma totiž pre ňu znamená jediné absolútne bezpečné miesto, istotu, predvídateľnosť, upokojenie, pochopenie, blízkosť.

@anonym_autor Treba spolu s dcerou hladat, co jej energiu prinasa - ci nejaka hudba, konicky, asi sa citi bezpecne predovsetkym doma, to nevadi. Ale mala by robit nieco tvorive - kreslit, sit, hrat na nejaky nastroj, alebo sa ucit jazyky, alebo hoc aj piect kolaciky, nieco co ju bavi a ide jej. Aby si naplnila energiu, pozitivny pocit zo seba. Ked je uzkostna, vycerpava ju kazdy odchod z bezpecneho prostredia. Musi mat nejaky sposob, akym energiu docerpa. Vtedy zvladne aj tych par hodin v skole bez tak silnej uzkosti. Ale bude si zase potrebovat tu energiu docerpat. Zvieratko by jej nepomohlo? Macka alebo pes.... Macku nemusi ani vencit, psika by bola prinutena vencit, aspon by sa poprechadzala, cvicit by ho mohla, ak si myslis, ze by to stihala, popri skole, ze by to slo - psik vie velmi vela radosti dat. Ak by k tomu mala vztah, mozte hoc aj len do utulku chodit vencit, raz dva razy za mesiac... aj to vie dat radost, energiu, ak ma k tomu vztah.