Problémy s 11-ročnou dcérou
Ahojte, mám 11 ročnú dcéru. Je teraz v puberte, ale nieje to iba toto obdobie. Problem je, že je vyslovene hrozne nepríjemná. Je drzá, vkuse ofučaná, neskutočne nevďačná a ani len neotvorí ústa keď sa jej niekto niečo opýta, len otočí očami alebo vypustí nejaký zvuk … vždy taká bola. Pritom my s mužom sme normálni veselí ľudia. Nechcem riešiť prečo je taká atď - je taká povaha, podľa mna sa to nikdy nezmení, komunikujeme s ňou veľa, boli sme aj u psychologičky. Všetko vždy v poriadku … Sem tam ma aj dobre chvíle a vtedy je to úplne iné dieťa. Chcem riešiť seba. Každý deň sa na ňu teším ako príde a pôjdeme niekam/budeme niečo robiť, ale ona hneď ako príde vo mne zhasne každú radosť. Hneď len drzo odvrkne a odíde. Záujem nemá o nič. Aj dnes chcem jej urobiť radosť, že ideme na zmrzku do mekaca po škole a celu cestu je nepríjemná, odvráva, je zduta atd … ja sa s ňou otočím a pôjdeme domov, ale takto je to vo všetkom a stále … ona si to neuvedomí. Nieje tam ŽIADNA sebareflexia. Jej je to jedno. Milujem ju najviac na svete mám len ju, ale ona zo mna vysáva energiu. Koľkokrát som už nevládala a radšej sa vrátila z polcesty s ňou. Chodíme často na dovolenky a poviem Vám je to hrozné. Netešim sa nato vôbec. Nič jej nieje dosť, nevyhovuje jej. Častokrát rozmyslam na tých dovolenkách aké krásne by tu bolo byt s niekym s kým si to aj užijem - porozprávam sa, budeme mat pekný čas … S ňou len nechápem kde sme urbili chybu, že je taká nevďačná. Častokrát sa prichytím pritom ako rozmýšľam kedy bude mat 18 a odsťahuje sa .. večer mi je to potom vždy ľúto a poviem si zajtra si to užijeme .. a hneď ráno príde vytriezvenie .. Absolútne som sa nenašla v tom, že deti Vám vracajú lásku … ona jej dostáva veľa od nás aj fyzicky, ale od nej to prichádza asi nejakých zvláštnym spôsobom. Nečakám rady, je to len taký chvilkovy výlev …
Dovolenku ešte môžeš riešiť tak, že keďže vám vašu znepríjemňuje bude to takto. Miesto jednej drahej pôjdete na 2 menšie, lacnejšie alebo 3. Teda jedna 3 dňová s otcom jedna s tebou a jedna spoločná.
To ze nechce žiadne krúžky a tábory môže súvisieť aj s tým, že tam je nutné dodržiavať urcite pravidlá a z nikoho tam nerobia stred vesmíru. Nedaj boze tam už iné také stredy sú a zistia, že nie sú jediné.
Začni aspoň 2x do týždňa robiť to čo ťa baví a dcéra nech si číta, kreslí robí čo chce okrem TV a mobilu. Uvidíš ako sa ti uľaví.
Pripadne sa venuj dobrovolnictvu kľudne as ňou. Ak sa zapojí zapojí ak nie bude tam len prítomná. Zameraj sa na to čo baví Teba. Aspoň na chvíľu 3 mesiace.
Ahoj,
1. keď príde zo školy, tak ju nechaj, neorganizuj si s ňou program.
2. Ty sa zameraj sa na svoje koníčky (počúvaj pesničky, podcasty, príroda, film, ručné práce,...)
3. rešpektuj ju, ak nemá problémy s dochádzkou v škole, drogami a alkoholom, tak sa nerúcaj
4. ak ona nevie vyrobiť darček pre Teba na narodky, tak jej narodky ignoruj
5. nauč sa žiť svoj život, neži ten jej, lebo ona potrebuje svoj priestor
6. nerob z nej boha, lebo Boh to potom takto opláca
@evienmk ten darček by som jej dala, toto by mohlo byť pre ňu nie som ale celoživotná trauma...s ostatným súhlasím. Ale samozrejme darček nemusí byť úplne vysnívaný, aby vedela že život nie je len podľa jej predstáv.
Ja mám 11 ročnú dcéru ...tiež je dosť popredu, má pubertu ale toto robí občas. Nezahrnujeme ju všetkým. Nerobíme z nej kráľovnú.
Podľa mňa jej dávate veľa a ona si to neváži. Nemá už po čom veľmi túžiť.
My žije v lepšej štvrti, má viac ako priemerné dieťa ale nedávame jej všetko po čom zatúži.
Mne dcéra doteraz veľmi rada urobí alebo kúpi darček. Prišla včera zo Školy v prírode a doniesla mi náramok, kúpila aj pre seba inej farby.
Treba ubrať z darov, atrakcii, výletov...dávať len malé darčeky, malé vreckové.
Zadávať jej domáce práce, aby bola pokornejšia. Vyžadovať viac od nej. Ona nie je stred vesmíru. Viac sa venuj manzelovi.
Raz som išla s jedným obchodným partnerom v aute, veľmi bohatý úspešný muž. Volala mu dospelá dcéra, bolo to pred rokmi.
Chcela ísť do kina. Povedal jej nech príde do officu a dá je 5 eur. Som skoro odpadla...myslela som že dostane aspon 20 e.
Keď som sa o tom s iným človekom rozprávala, bolo mi to vysvetlené...nedostane všetko...lebo by ju to pokazilo. Musí poznať cenu peňazí, vzťahov a snažiť sa v živote.
Dieťa treba naučiť žiť v realite.
@mantilka krásne napísané
Ani by som s ňou nediskutovalao tábore, práve to jej chýba...tam ju naučia že nie je stredom vesmíru.
Práve by som to využila, že mi pôjdeme na dovolenku, nebudeme ťa všade tahat keď ty nechceš, ale vybrali sme ti tábor na ten čas. Ale treba ju povzbudiť, sme presvedčení, že tábor ti pomôže a nakoniec nám budeš vďačná.
A dotiahnuť to do konca.
Dostáva tu dobre rady, treba byť dôsledná.
Vychované dieťa je len pri dôsledných rodičoch !
Ak niečo sľúbiš, musíš splniť....to sa týka aj nepríjemných hrozieb !...ani slzy nepomôžu.
Ja napríklad neopakujem donekonečna ....keď vidím, že príkaz sa nevykonáva opakovane začnem počítať do troch, potom nasleduje trest.
Keďže trest nechce, veľmi rýchlo vykoná aktivitu.
@luccija všetky deti sú odmalička vzpurne ,či si myslíš že Janko od susedov je iný ako niekoho Marienka . Asi ťažko.. len rozdiel je v tom koľko im rodičia dovolia , či to a ako to rodicia zvládajú . Keď radšej kúpiš decku cele hračkarstvo len aby TY si mal od neho pokoj , tak sa nečuduj ,že to potom takto vyzerá .
@siminick Boze, co komentar to perla 🙈
Podľa mňa je normálne ze sa snažíš pestovat s dieťaťom vzťah. Dala by som ju pretestovať u viacerých odborníkov. Aspergerov syndrom, narcisticka porucha. Úzkosti....
Riešenie pre teba? Druhé dieťa. Poskytne ti emocionálne naplnenie a aj keď je dcéra už staršia, možno sa stále niečo od súrodenca priuči.
Autorka viem o čom píšeš ja mám takú dcéru má 16 a ja len odpočítavam dni kedy bude plnoletá skončí školu a hajde už viac jej maniere znášať nebudem.
Ja mám 11 ročnú dcéru ...tiež je dosť popredu, má pubertu ale toto robí občas. Nezahrnujeme ju všetkým. Nerobíme z nej kráľovnú.
Podľa mňa jej dávate veľa a ona si to neváži. Nemá už po čom veľmi túžiť.
My žije v lepšej štvrti, má viac ako priemerné dieťa ale nedávame jej všetko po čom zatúži.
Mne dcéra doteraz veľmi rada urobí alebo kúpi darček. Prišla včera zo Školy v prírode a doniesla mi náramok, kúpila aj pre seba inej farby.
Treba ubrať z darov, atrakcii, výletov...dávať len malé darčeky, malé vreckové.
Zadávať jej domáce práce, aby bola pokornejšia. Vyžadovať viac od nej. Ona nie je stred vesmíru. Viac sa venuj manzelovi.
Raz som išla s jedným obchodným partnerom v aute, veľmi bohatý úspešný muž. Volala mu dospelá dcéra, bolo to pred rokmi.
Chcela ísť do kina. Povedal jej nech príde do officu a dá je 5 eur. Som skoro odpadla...myslela som že dostane aspon 20 e.
Keď som sa o tom s iným človekom rozprávala, bolo mi to vysvetlené...nedostane všetko...lebo by ju to pokazilo. Musí poznať cenu peňazí, vzťahov a snažiť sa v živote.
Dieťa treba naučiť žiť v realite.
@mantilka toto je velmi pekne napisane…tiež mame, ale nedáme😉pozerala som jeden rozhovor so psychológom, ktorý hovoril o lepsie situovaných rodinách, že tam začína byt tento styl výchovy velmi “trendy” a velmi pekne to vysvetlil. Mne to dáva logiku v dnešnom materiálnom svete.
Tvoja dcera mi pripada ako narcisticke dieťa. Skus si o narcizme nieco nastudovat. Aj o skrytej agresivite.
Narcistické děti často bojují s porozuměním a empatií. Jsou jim lhostejné emoce a perspektivy ostatních, včetně svých rodičů. Mohou projevovat nedostatek skutečného zájmu o blaho svých rodičů a mohou zneužívat jejich zranitelnosti k osobnímu prospěchu. Mohou mít potíže s rozpoznáním nebo potvrzením pocitů svých rodičů. Tento nedostatek empatie může rodičům ztěžovat vytvoření zdravého a skutečného emočního spojení se svým dítětem, což může přispět k pokračujícímu konfliktu.
Tento nedostatek může mít za následek ztrátu skutečné péče nebo zájmu o blaho rodičů, emoční vzdálenost a napětí ve vztahu. Zároveň se vytváří pocit oddělení dítěte od jeho rodičů a naopak. Rodič zřetelněji vnímá emoční vzdalování se dítěte a dítě dosahuje upřednostnění svých potřeb.
@igiana Zaujimalo by ma, ci sa clovek s narcistickou povahou alebo predispoziciou ziskat taku strukturu osobnosti narodi, alebo sa nejakym pristupom rodica ten narcizmus u neho prejavi a posilni. Alebo mozno oboje...
@jumama autorka píše, " nie je to len obdobie, vždy bola taká"🤔
@rejka7 my máme syna.
Ten síce negúla očami. Ale... Problém je vždy, všade a so všetkým.
Tiež sme si dlho mysleli, že je rozmaznany.
Ale nie je. Je taký.
Ja Vás chápem. Spytam sa ho, či s nami chce ísť na dovolenku. (Keďže aj tam sme mali peklo, nič nechcel jesť, nikam nechcel ísť a potom na izbe amok. )
Ak nechce, musí byť pod dozorom.
Vy sa vrátite oddýchnutý. Netrápte sa pre ňu, ona je šťastnejšia bez Vás.
Ideš na zmrzlinu? Nejde...
Ideš na návštevu? Nejde. Musí ísť keď sa gratuluje, alebo niečo dôležité.
Osobne si myslím , že to je tým Cobvidom, že deti boli samé doma. Bez sociálneho kontaktu so spolužiakmi. A trvalo to dlho. Držím palce, nech sa s ňou naučíte komunikovať. Ale nepodliehajte, majte svoju hrdosť.
Ja ti tiez odporucam ist aspon na vikend sama niekam, popripade s nejakou tvojou kamoskou, nech manzel zostane s dcerou doma, nie ale za trest, jednoducho to vysvetlis, ze si ides oddychnut.. to by bol dobry zaciatok. My mame takmer 8 rocneho syna aj 3 rocneho. A ten starsi teda tiez nie je extra happy zo vsetkeho, ale ucime ho stale, ze nic nie je samozrejmost.. trosku sa obavam tej puberty.. a hlavne zacni mysliet na seba viac. Urob radost sebe.. knihy? Koncert? Wellnes? Masaz? Kadernicka? Hocico, co chces robit ty... nie to, co potesi dceru (ktoru to aj tak nepotesi a budes este viac z toho nestastna)..
@igiana Zaujimalo by ma, ci sa clovek s narcistickou povahou alebo predispoziciou ziskat taku strukturu osobnosti narodi, alebo sa nejakym pristupom rodica ten narcizmus u neho prejavi a posilni. Alebo mozno oboje...
@jumama ja som citala, ze narcisticka porucha vznika bud ak je dieta odstrkovane, ponizovane alebo ma nejaku traumu z rodiny atd, tak aby potlacilo tu bolest, tak zacne seba sameho povazovat za vynimocneho. A tak isto aj naopak, ak je dieta prilis zboznovane a skace kazdy okolo neho
Mne prijde ze je rozmaznana a v puberte a jednoducho jej stou laskou a pozornostou leziete na nervy..prepac ale potrebuje zrejme menej a menej vasej pozornosti aby jej zacala chybat a aby si ju sama zacala pytat a vyhladavat ju..o par rokov dospeje a ona sa vrati a bude z nej zrela mlada zena, ktora bude potrebovat zenske aj materske rady a oporu..musis si pockat
Že jej vezmeš mobil atd jej nie je jedno. Za to ti rucim. Len ty popustis skôr. Niečo v jej vnútri ju trápi. A možno ona sama nevie presne to usporiadať v hlave. Zmení sa to. Ale to je aj roky. Takže netráp sa. Radosť z aktivít nečakaj. Ste sklamané obe. Ľahko sa vraví, ale sama som taká bola. Ona nepovolí. A čo, alebo že ju niečo trápi ti neukáže za svet. Keď nechce ísť, nechaj ju. Čo sa týka technológie, áno daj hranice, lebo tam nechá svoj život a nemusí sa z toho neskôr dostať. Povinnosti nech si plní, a jej výraz akože nevidíš. Ukazuj svoj záujem, ale nesiľ ju do ničoho, že sa má radovať a tak.
Píšem z vlastnej skúsenosti. Ja som bola hlboko ranena za skorého detstva. A chápem to až po rokoch
Ja by som dieťa dala na tábor a užila si dovolenku, ofukovať sa môže aj tam. Pravda vybrala by som tábory podľa toho čo dieťa baví, čo by ju zaujalo - to by som sa opýtala a najlepšie, aby tam šla aspoň jedna kamarátka. Takto dieťa zažije aj voľný čas bez rodiča a možno sa jej to aj zapáči alebo si na budúce rozmyslí svoje správanie na dovolenke. K zvyšku ak je to povahou, tak sa jej správanie nemusí zmeniť nikdy, a je to posilnené aj tou pubertou a tam už treba to obdobie len nejako prečkať a neprizabiť sa navzájom 😅. Proste jej rob program minimálne, v puberte na prvom mieste sú kamaráti a trávenie času s nimi - dieťa sa začína osamostatňovať a spoznávať seba samého mimo rodiny. A ak niekam naozaj chce ísť s vami rodičmi, čo je v období puberty pomaly zázrak, tak ju zober a obrň sa a proste púšťaj jej blbé poznámky jedným uchom dnu a druhým von, prekrúcanie očí, vzdychanie a pod. prehliadaj, ale ak sa začne správať drzo a nebude vás rodičov rešpektovať, tak to vždy zakroč. Moja staršia má len 8 ale tiež už niekedy má pubertiacke maniere, syn má 6 a akoby z obdobia vzdoru stále nevyšiel, takže tipujem, že on plynulo prejde do puberty 🙈
U nas pomaha to, ze ked s nami nechce ist ja vylet (chvilkovy) tak ho nenutime, ale teda dostane zoznam veci, co musi doma urobit. Cize ja by som to urobila tak, ze nechces, nepacibsa ti? Ok... Ideme domov a budes pekne pracovat. Sup vysavac, dlazky umyt, zachod, kúpeľnu.. nabuduce si rozmysli ako sa bude chovat..
U nas pomaha to, ze ked s nami nechce ist ja vylet (chvilkovy) tak ho nenutime, ale teda dostane zoznam veci, co musi doma urobit. Cize ja by som to urobila tak, ze nechces, nepacibsa ti? Ok... Ideme domov a budes pekne pracovat. Sup vysavac, dlazky umyt, zachod, kúpeľnu.. nabuduce si rozmysli ako sa bude chovat..
@brrrrrciatko nabudúce pôjde radšej na výlet, ktorý svojim správaním všetkým pokazí... 🙄 Toto tiež nie je riešenie... Ja neviem, ale 11 ročné decko už nepotrebuje mať rodičov stále za zadkom. Nechce na dovolenku (ak sa bavíme o klasickej letnej)? Pôjde do tábora😉
Nedávno som videla rozhovor s psychologičkou Patric Gagne...je to papierová sociopatka. Opisuje svoje vnímanie od detstva po súčasnosť. To čo ty popisuješ...no vidím tam podobnosť. Skús si to nájsť...ono, že jeden psychológ nič neobjavil nemusí nič znamenať... sú doktori a doktori.
Si strasne divna zena,pises o radu a ked ti poradia nepaci sa ti.Decko si s tebou máva ako sa mu paci a ty lietas ako handra.Smarila by som ju do tabora a isla na dovolenku?Ty ju absolutne nevychovavas,to je vidiet, z Tvojich odpovedi je jasne,ze vsetko sa prisposobuje jej kralovnej.Tak nech s tebou mava zmaz diskusiu lebo aj tak si z nej nic nevezmes,lebo ved chuda dieta co keby malo nahodou traumu z tabora nebodaj z tvojho nie.Otec je kde?Ty potrebujes byt razna ale je zjavne ze si vo vasej rodine ten slabsi kus...
tvoja tema ma 5likeov, nie si ojedinely pripad...myslim si, ze toto je problem tejto mladej generacie, lebo maju podmienky ine ako sme mali my a mozes sa snazit kolko chces, pristup je taky ako popisujes, pocula som to aj z okolia (mam 7r syna, takze ma to zrejme len caka este, ale uz velmi dobre poznam odmietanie mojich navrhov)....podme ale k veci - pises, ze uz si viacmenej zmierena s jej povahou a hladas sposob ako riesit seba: ja by som vyuzila tie dobre chvilky co ma, tie zle by som nechala na nu a interakciu s jej kamaratmi...na zmrzlinu s 11r dievcatom uz asi nie...zavisi od jej otvorenosti voci tebe - ci potrebuje cisto autoritativny pristup alebo kombinaciu s kamaratskym a dovernym - urcite aj ona ma temy, ktore potrebuje riesit a bolo by fakt, keby ty si bola ta doverna osoba za ktorou chodi..ja mam na dovolenky svoj nazor, a teda od narodenia sme sa synovi prisposobovali s vyletmi tak, aby aj on si to uzil a nebol nuteny chodit nikam, kam nechcel alebo nezvladal - tu ak vnimas toto od nej ako "zradu", tak si uvedom, ze male dieta/dieta vnima cestovanie a zazitky uplne inak..ja som si so synom vytvarala od malicka vztah tak, ze zaroven som sa prisposobovala jeho vnimaniu+posuvala potroska hranice, ale napriek tomu, ze netusim co ma v puberte caka (a vyslovene sa tesim na to ked bude takto samostatny), tak ma vnima ako totalnu istotu (ktorej sa mozno casom pusti, ano, ok, beriem) ale chcem mu ostat ako mentor/sprievodca/partak/autorita a hladam vzdy a zakladam na aktivitach, ktore nas vedia spojit a naplnit oboch (priklad: ako 2rocny na prechadzke mohol on urcit trasu prechadzky v ramci casu a vzdialenosti)...tvoja dcera s tebou v nejakom ohlade mozno "bojuje" a tento boj je mozno zbytocny pre obe...pripadne este skus popisat ako sa tato jej povaha prejavovala vzdy a ake bolo jej utle detstvo a vas vplyv na nu ako rodicov a rodiny
Počula som raz od psychologičky,že my mamy sa musíme tým našim deťom v puberte "sprotivit". Je to úplne prirodzený proces....
@anonym_autor ja som mala tento isty problem..vyklulo sa ze dcera mala vysoke stadio depresie a uzkosti a poruchu osobnosti...ale nemusi to bit to moze to byt to ze ma 11 a nenasla v sebe niečo co ju bavi alebo tak..ale pre istotu sa obrátiť na psychiatricku..moja dcera sa sebaposkodzovala 2 roky konecne tento rok je uz cista ani neviete ake je to ked vidite ako vase male dievčatko trpi na zemi stym.ze tu nechce byť...nikto jej nevidi do hlavy ani psychológovia ani nikto ..
@anonym_autor. Tiež si myslim ze dávate vela......vo význame...ona nwmusi byt konfrontovana so súrodencami, ma to vsetko automaticky, puberta do toho......asi po rozhovore s manželom skúste mesiac vydržať ze nebude kvázi žiaden program......ja chápem ze sa to ľahko píše a tak....ale naozaj mi príde aj trosku rozmaznana
Typický jedináčik.. čo dodať
@hylary 😄....mám jedinacika a zďaleka sa tak nespráva.