Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
A jazvy jej nebolo vidno na stehnách, nebolo možné to zbadať, lebo nosí krátke nohavice ale také po kolená - chalanské.
Psychológ?
Tu jedine odborna pomoc - psycholog pre obe, a pre slecnu aj psychiater. Sebaposkodzovanie uz je vazny problem.
@stellarstar Objednaná je, ale až 13.júla :/
A ma doma povinosti? Musí upratovať? Niečo za niečo? Ja keby sa takto správam tak som fialová každý deň. Máme toto v rodine tiež rezanie vecne niečo a milostivá doma nepomôže nic, nikdy jej jednu nedali.
Ale neviem celkovo dnešným deťom dobre s prepáčením j*be.
@ninusa221 Nerobí si ich. Neuprace si izbu, nič. Ani len oblečenie si nezoberie do špinavého, hodí za posteľ. Mne už vyletela ruka, ale odvtedy tvrdí každému že ju vraj pravidelne mlátim, proste ona ma normálne terorizuje :(
@ninusa221 nemyslím si, že deťom ktoré prežívajú takéto osobné peklo pomôže bitka zo strany rodičov. A tie povinnosti, ak sú v takomto stave, rodič nič nezmôže.
Ty ako reagujes, ked robi taketo veci? To decko vola po pozornosti, prijati. Pred tymto celym aky ste mali vztah? Cim sa to zhorsilo? Nemas noveho partnera?
Psychológ a možno aj liečenie pre dcéru, a to myslím vážne. Tu niečo dlhodobo nie je v poriadku, už ani rozhovor nepomôže. Nie len seba poškodzovanie ale aj celkovo správanie.
@0silvia0 Áno to som vedomá, ale aká pozornosť, keď pre ňu je všetko trápne. Voláme ju von, nejde, voláme ju do kina, nejde lebo je to trápne ísť s mamou. Volám ju na bicykel nejde, opaľovať sa nejde. Nemôžem ju objať, chytiť, nič. Objatie znesie len od kamarátov.
@0silvia0 Partnera mám 6 rokov, mala ho rada. Neskutočne rada, a teraz aj k nemu sa správa ako k handre, a to on je brutálny kľuďas. V živote na ňu nezdvihol ani hlas.
neviem odkial ste, ale ja osobne ked je to uz v takomto stadiu by som ju asi dotiahla do nemocnice na hospitalizaciu na detsku psychiatriu... nemyslim to v zlom, ale sebaposkodzovanie je vazna vec a celkovo jej spravania nenici len ju, ale aj teba a mladsieho syna
@huxy No veď áno, len nerozumiem čo. Ja nemôžem stále tak skákať ako ona píska. Ona chce byť vonka do pol noci, 13 ročná. Púšťam ju do 9 ej, výnimočne do pol 10. Ale je jej to málo. Čím viac povolím, tým viac chce.
jedine psychologicka pomoc a kvalitna - pre vas obe.. z toho, ako sa chova, je vidno, ze s nou nemas ziadny vztah, nic o nej nevies.. tieto veci si mala riesit uz davno..
@janettdamian predstáv si my sme toto mali v rodine teda aj máme ale už je to lepšie rodičia pekne psychológ psychiater decko malo v pi*ci totálne robila si z rodičov pekný deň lebo vedela že nikdy ju nezabijú len raz jej máme praskli nervy keď ju nevedela nájsť a tak ju zbila a odvtedy je ako vymenená už aj doma pomáha niečo za niečo… takže občas keď tomu decku jednu vylepíš tak nevidím na tom nič zle my sme s bratom boli bití a zijem tu som žiadne traumy z toho nemám..
Tu jedine nájsť dobrého odborníka. A neobviňuj seba. Veľmi náročnú situáciu prežívate obidve. Ani tvoja dcéra to nerobí zámerne, aby ublížila teba alebo sebe.
A tak keď to nerobi závri byt zober mobil nejdes nikde nezaujímala ma to však to decko ti skáče po hlave..
Veď to je práve ten problém. Že stále dovolíš viac, asi neraz si skákala ako ona píska.
Ako sorry, 13 ročná tak dlho vonku? Ja mám zatiaľ 12 ročnú, ale tak dlho ani omylom. A to tiež nie je žiadny anjelik
@reanda Takže pri každom decku, ktoré nevie čo so sebou, alebo možno má nejaký psychický problém - chorobu, tak je na vine rodič? Aké je jednoduché to všetko hodiť na rodiča.
@ninusa221 Začne vrieskať z plného hrdla, ako keby som ju vraždila. Nerobí to stále, ale už to urobila.
@huxy Všetky jej spolužiačky aj spolužiaci sú tak vonka, niektorí ešte dlhšie. Áno, súhlasím, asi som jej viac dovolila ako som mala, pretože som bola šťastná, keď som videla šťastnú ju.
No a čo, že vrieska. Čiže ty jej zoberieš mobil, začne vrieskať a ty jej ho teda vrátiš? Tak potom čo čakáš. Evidentne vie, čo stačí spraviť.
@janettdamian Obviňujem, veľmi. Nevieš si predstaviť aké peklo mám, ako bojujem sama v sebe. Neviem sa sústrediť na nič, ráno vstávam s plačem, v noci sa budím a plačem.
Tak asi také šťastné nie ste, ani jedna. Mňa nikdy nezaujímalo, dokedy môžu byť vonka dcerine kamošky, spolužiačky. A hlavne keď vieš, čo robia. Tu už dávno si mala zakročit. Ale to je tá moderná výchova.
@huxy Nie, nevrátim, to som nikde nenapísala. Napísala som že to už urobila - a nie že to robí stále. Ak by som jej ten mobil vrátila tak by to robila stále nie?
Moja dcéra má takúto spolužiačku.Zacalo to pred 2 r cez pandémiu má super rodičov, ale z dieťaťa, ktoré tancovalo na vianočnom večierku hralo na klavír, dobre sa učili sa stalo niečo podobné.Vsetko zneguje, klame, zatvára sa do izby.Nejde po dobrom nijako... spolužiakom posielala fotky ako si reze ruky, tento rok zomriem ukončím to a pod...teraz má frajera po škole za ním rodičia ju nemôžu chodiť vyberať a strážiť celý deň.Skoncili na psychiatrii mala ísť ležať, ale nebolo miesto bolo to cez Covid a dostala lieky.
Upozorňuje na seba cez školskú skupinu ako sa opila...je mi to ľúto čo prežívas, ale tu jedine ísť k pedopsychiatrovi a hneď... ty píšeš, že ste sa objednali k psychológovi to je málo a nečakaj tak dlho.
Idú prázdniny bude veľa sama doma áno, svojim spôsobom tebou manipuluje nepovolis, tak sa budeš báť, že sa poreze, alebo nepríde domov.Toto je ako opozičný vzdor.
Niektorým deťom takto sibne v puberte zrazu majú pocit, že im patrí svet a rodič im bráni v ich rozlete.
Hneď hľadaj psychiatra, keď tak zavolaj na IP čo vedie Marek Madro poradí má super skupinu psychológov.Teraz bolo v časopise Tema článok o tomto rezani skúsim nájsť.Never jej, že sa polepší, zmení ..nebude iba horsie
@ninusa221 alebo odíde z domu a hodí sa pod vlak.S týmto veľmi opatrne nevieš čo decku prebehne hlavou.
@huxy A myslíš že úplne najprísnejšia výchova je tá dobrá? Snažila som sa ísť stredom, áno mohla ísť von do 9 ej, kým som jej mohla veriť. Podmienka bola dvíhať mi mobil, a aby som vedela kde je, a s kým je.
Takže keď jej zoberieš mobil na týždeň, dáš zaracha, ani to nepomôže, aby sa skludnila?
@huxy Nie, momentálne má zaracha, nechodí nikam. Nič, nepomáha. Zo školy išla včera ku starkej, s ňou sa rozpráva rovnako.
Ešte dopíšem, že som si niekoľkokrát cca pred mesiacom všimla vždy toaleťák pri jej posteli ráno, a raz som ho našla krvavý. Pýtala som sa jej, povedala vraj jej tiekla krv z nosa, že zvykne jej niekedy. Proste mi to došlo až teraz keď som zistila, že sa reže - že ona to robila doma po večeroch - nehádali sme sa v ten deň. Nič. Spomínam si, že raz prišla a hľadala malé nožničky, úplne v pohode sa pýtala kde sú, tak som jej povedala, myslela som si, že chce na nechty. A ona sa tými nožničkami rezala vtedy. Takže neverím, že dôvodom som ja - len sa na mňa vyhovára, lebo .... ani neviem prečo.