Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
Autor keď chceš, napíš mi súkromnú správu
@owecka neviem ci si čítala celú tému, ale autorka pedopsychiatra nezohnala v celom BB kraji, takže urgentne jej dcéru nikto nevysetri a nebude ju hospitalizovať koli pár škrabancom. Musia si počkať na voľný termín
Zatiaľ to spravila len raz, možno len skúsila koli kamarátke, nemusí sa to nutne opakovať.
Maju ale sedenie u psychologa za 3 týždne, čo im isto pomôže a poradí co ďalej. Nielen ohľadom toho rezania ale celkovo ich vzťahu.
Mnohé ti tu radia hospitalizáciu na psychiatrii. Niekedy je to možné riešenie. Uvidis, ako sa bude situácia vyvíjať. ALE.. tieto deti, prevažne dievcata, si vedia ublížiť a odrezať sa i tam, sú strážené, pod drobnohľadom, berú lieky, majú prísny režim a i tak si nájdu spôsob, zial.
Naozaj treba zmeniť postoj. Vytvoriť kľudnejsie rodinne prostredie, bezpečie. Inak sa situácia bude ďalej zhoršovať, problémy so školou stupňovať, moze to zájsť fakt ďaleko. Pracuj prosím na sebe a na vašom vzťahu s dcérou. Neboj sa priznať si chybu, len tak môžeš na sebe niečo zmeniť.
@tiika Ono vieš, sledujem ju posdné dni, sledujem jej správanie. Ak ona niečo chce, vie byť milá, vie poprosiť, akonáhle to dostane, a dám jej to čo chce, tak konečná. Zasa papuľuje, zazerá, nič nespraví, čo ja chcem.
Takže, je dosť možné, že len skúša, skúša mňa, koľko znesiem, koľko vydržím.
@lujza123 Prepáč, nie je to pár škrabancov, sú to hlboké rezné rany. A neskúšala to pár krát, robila to pravidelne. Na komplet má obe stehná každý centimeter dorezané, a ľavé rameno tiež.
S tým, že niekto takýmto spôsobom manipuluje, som sa nestretla. Navyše si písala, že ti to nechcela ukázať a prišla si na to sama.
Ak niečo chce, dala by som jej moje požiadavky a úlohy skôr, než jej ty vyhovies. Ale to už predpokladám robíš. Ostatne veci musia mat pre ňu asi zmysel, či robiť ich z presvedčenia, vlastnej motivácie, mat prirodzene dôsledky. Možno v tom je to obdobie ťažké, lebo mladí už len tak hocičo nespravia, keď sami nechcú.
Náhodne som našla tu na MK.. https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Ahoj, do Prešova si neskusala volať? Je tam nove oddelenie. Neviwm či to sem niekto daval, ale tu je rozhovor s primarkou: https://www.postoj.sk/132594/samovrazedne-mysli...
Ahojte, tak sme sa nakoniec cez známosti dostali u nás k psychiatričke. Rozprávala sa aj s dcérou. Povedala, že to šikanovanie atď čo prežívala na starej škole bolo spúšťačom depresie, a sa to nabaľovalo, až do tejto fázy, že stačil obyčajný malý podnet a sa začala rezať.
Predpísala jej lieky, že nie sú veľmi silné, a nie sú návykové. Takže sa nemusíme báť, o mesiac máme prísť na kontrolu, a uvidíme. Vraj by to za ten čas malo začať účinkovať. Vraj mala aj panické záchvaty čo mne nikdy ona nespomenula, a doktorke povedala. Uvidíme. Sma psychiatrička povedala, že už nie je škola na ktorej by neboli deti, ktoré sa režú, že je to teraz medzi nimi IN - kto vydrží viac :/
Včera som v autobuse sedela oproti asi 12-13 ročnému dievčaťu, sympaticka baba, taka hipisacka v sortkach. A stehna dorezane. Hneď som si spomenula na túto diskusiu. Asi je to naozaj časté teraz medzi deťmi.... 🙁
Dakujem, že si sa ozvala s napísala, ako sa to vyvíja ďalej 😌✊
@gejb Veľmi časté :(
A aký je tetaz vás vzťah s dcérou? Zlepšilo sa to ci zhoršilo? Ako to brala ze si ju zobrala k psychiatrovi? Porozprávali ste sa o tom ci si ju tam zobrala len tak? Viem ze veľa detí v jej veku by cirkusovalo keby ich mamina co i len spomenula psychológa ci psychiatra.
drzim palce. snad je dcera nastavena.prirpavena lieky pravidelne brat.kiez by
@lucia13022023 Áno, rátala som s tým, že bude cirkusovať. No práve naopak, zobrala to úplne v pohode. A lieky ešte nezaberajú, no aj tak je to napriek tomu oveľa oveľa lepšie.
Išli sme na pizzu len my dve a povedala som jej, že máme v mozgu hormóny - oxytocín a serotonín, a keď nám serotonín padne príliš nízko, tak sa stane, že sme smutní, máme depresiu, nič nás nebaví, sme nervózni atď, a že by sme si to mali dať obe zmerať.
Tak povedala, že ok.
Úplne som bola prekvapená, lebo som čakala všetko len nie takúto reakciu.
Ale všeobecne jej správanie odvtedy je úplne iné, neviem čo jej dnuka psychiatrička hovorila, čo hovorila ona.
Včera dokonca sama navrhla aby sme sa išli kúpať, a priznala sa, že ju to mrzí čo si spravila s nohami. 🤷 Len tu jej s tým už bohužiaľ pomôcť nemôžem, jazvy tam zostanú.
@juliet86 áno je, berie ich zatiaľ bez problémov, verím tomu, že ich nebude musieť dlho brať
To je super ze to tak zibrala.. Mozno aj sama vedela ze ma problém, len ho nevedela odkomunikovat a preto robila tie veci..
Napíšem vlastnú skúsenosť.... chvalabohu nemali sme tak vážne problémy, ale pre mňa boli... starší syn žiarlil roky na mladšieho, robil mu zle, provokoval ho... nejdem to rozpisovať a tiež to bolo tak, že nechytaj ma, nedotýkaj sa ma, nedávaj mi pusu, vydával zvuky....no a keby som mala kričať, hádať sa s ním , tak by to bolo furt...jednoducho som nerobila, čo nechcel, to škaredé správanie som ignorovala, pokým nešlo o to, že by bratovi ubližoval, vtedy som zasiahla...ale hlavne som mu každý deň vravela a pred spaním, že ho ľúbim veľmi, popriala dobrú noc a pekné sny, cez deň ďakovala za kraviny a chválila...a to pomohlo najviac a postupne som ho mohla pohladit na dobrú noc a teraz ho vystiskam, dám pusu, krížik a on už len nastaví čelo a povie to isté, koľkokrát má objíme a poďakuje...pre mňa je to dar a áno je puberťák a má 14 a aj sa hádame a má skoro samé 3na vysvedčení, ale už ho nenutim sa učiť...pre mňa je to malý krok vpred...ja len, že veľa lásky je úplne najviac, čo najmenej vytykat veci a snažím sa aspoň opýtať ako bolo v škole...aj keď rozhovor z jeho strany trvá asi 30sekund🙂a v tomto prípade funguje IP-čko, nájdeš ich na nete, zavoláš, poradia a nasmerujú ťa, sú fakt dobrí... napísala som vlastnú skúsenosť a prajem ti veľa síl... posielam anjela strážneho ❤️
Ako sa mate po dlhsom case? Ako sa to u vas upravilo alebo ako zmenilo?
Ako sa dari dcere? Presli 2 roky od vtedy
Bratislava na Limbovej?tam je detska psychiatria a vedia hospitalizovat. Zavoljte tam, skuste