Problémy s pubertálnymi deťmi

to dieťa čakáš s tým istým mužom, s ktorým máš tie dve staršie? Lebo ak nie, tam môže prameniť dosť problémov. Ak aj áno, deti si uvedomujú, že tu bude o chvíľu niekto, kto ťa úplne zamestná a budeš mať na nich menej času, financií. Viem, sebecké, ale oni sú v puberte. Dcéra s tebou nekomunikuje? Vyvrela sa v izbe? Dnes si poobede sadnite s mužom a pripravte nové pravidlá a večer si sadnite všetci štyria a tie pravidlá s nimi predebatujte. V prvom rade sa budú chovať k rodičom slušne, puberta nepuberta, neexistuje, aby sopľoš, ktorý je na ZŠ po mne kričal. Budú mať doma povinnosti, ktoré budú pravidelne robiť, žiadne prosenie, aby niečo urobili. Tie povinnosti budú mať vycapené napr. na chladničke. Pri ich nesplnení žiadne vreckové, žiadne nové handry, berieš mobil. Vysávať, utrieť prach, vyložiť umývačku, urobiť jednoduchý nákup, poskladať bielizeň, pomôcť pri varení, udržiavať si poriadok v izbách považujem sa samozrejmosť v ich veku. Ak dostanú štvorku, sadni si s nimi k PC, vyhľadaj si na Profesii, koľko zarábajú upratovačky, pomocné sily v kuchyni, robotníci pri páse, aby vedeli, čo ich čaká a koľko v odvetviach, kde je treba SŠ, VŠ a teda aj dobré znánky. Povedz im, že to je ich vec, ako sa učia, aké známky dostanú, že to je príprava na ich život, ako sa naň pripravia, tak sa raz budú mať. Spočítaj im, koľko dáte mesačne na nájom, energie, stravu, drogériu, lieky, poistky, benzín....aby boli v obraze. Škoda, že ste to nechali zájsť až sem, na mňa keď sa môj syn asi v 11-12 rokoch ocapil, tak muž na neho tak zareval, že ako sa to správa k mame, že som myslela, že nám vyletia sklá z oblokov. Okamžite sa mi musel ospravedlniť a pripomenul mu, že to bolo prvý aj posledný raz, čo sa takto správal. Aj bolo, nikdy sme ho neudreli, ale slušnosť a úcta k rodičom musela byť, tiež sme sa k nemu správali slušne. A dúfam, že napriek všetkému u vás sú samozrejmosťou objatia, slová uznania, povzbudenia, to je veľmi dôležité v tomto veku.

@mabenn dakujem Ti za peknu reakciu. Ano, niekedy mam pocit, ze v kuse im musim diktovat prikazy ako general, uvedomujem si, ze im to nie je prijemne. Ale napr.pocas tohto online vyucka vela veci bolo ponechanych na nich, s tym, ze uz su zodpovedni. No nie su, lebo to dopadlo katastrofalne, velmi sa im zhorsili znamky. Vies, ja sa snazim vcitit sa aj do nich, komunikovat konstruktivne. Minule som si k nim prisadla, ze ja chapem, ze maju pocit, ze su uz velki a zodpovedni a odmietaju kontrolu. Ale ked vidim, ze sa im zhorsuju znamky alebo si zabudnu polovicu veci do skoly, ukazuju mi tym, ze to proste nefunguje. Ze ked oni zlepsia pristup, budu si plnit svoje povinnosti sami, bez neustaleho nahanania, uvidim aj ja, ze ano, funguje to, uz su zodpovedni a zmenim svoj pristup aj ja. A k tym kamoskam - no ona chcela ist takto von cez tyzden, ked ju cakal este kopec uloh. Tak hovorim, uplne kludne, sprav si ulohy, nachystaj, co treba, potom Ti v pohode vyjde hodinka aj dve. A ked budes mat vsetko cez vikend, kludne mozes aj na dlhsie. Nieeee, to je vsetko zle, nepostacujuce, zacne vrieskat a mna to uz tak neskutocne unavuje...

Píšeš ako ty s nimi bojuješ, najmä s dcérkou. Hm, kde je otec? Ako sa on k tomu všetkému stavia?
Rešpektujú ho? Alebo ?

ja ťa chápem, je to náročné tie deti proste nechať urobiť chybu, oni samozrejme vo svojom veku nikdy neurobia veci tak dobre ako my v našom, to je tak už pri 3 ročnom deti keď ho necháš samé sa obliekať alebo jesť...ale určite sa to vyplatí, lebo to je jediný spôsob ako sa naučia dôsledky a zodpovednosť...ono keď sa už aj snažíš ich nechať, tak to na prvýkrát nepôjde dobre, keď je tam vybudovaný nejaký vzťah a spôsob, to treba meniť postupne a chce to čas...len som ti chcela povedať, že určite si nezlyhala, len si dostala znamenie, že môžeš zvoľniť tempo voči nim...vieš aj napr to pitie z fľaše - je to rozumné samozrejme, ale to by som napomínala prváka, druháka....upozorňovať na také veci končiaceho ZŠ môže spôsobiť že to urobí naschvál zle, lebo už má vybudovanú frustráciu voči príkazom

tvoje deti musia vedieť, čo bude nasledovať, ak si úlohy nesplnia. Vysvetli im, že takto to jednoducho funguje aj vo svete dospelých. Nebudeš sa v práci snažiť, budeš to flákať, príde výpoveď, ak si zhoršia známky, kontrola skrátka bude. Ak začne madam vrieskať, pôjde do svojej izby a nevylezie z nej, kým sa neospravedlní. Vy musíte toto ale predebatovať aj s mužom, nepíšeš, ako sa k tomu stavia on.

Tak teenagerov netreba drzat v zlatej klietke. Uz to nie su od rodicov zavisle deti, ale chcu robit vlastne rozhodnutia. Kazda akcia vyvolava reakciu a z kazdeho zleho rozhodnutia vyplyvaju dosledky. Chce peniaze na nove handry? Smola, musi si zarobit. Neuci sa? Jej problem, ale musi chapat, ze ak nechce skoncit s iba zakladnym vzdelanim, tak to robi pre seba, nie pre skolu, nie pre teba. Chce ist von? Moze, ale aj v domacnosti ma ulohy, ktore musia byt hotove. Takze sa musi naucit menezovat svoj cas. A hlavne, pubertiak si svoju prevahu dokazuje tym, ze rodica vytoci do nepricetna. Plakat pred nim- vtedy vyhral. Tak vytocil mamu, az sa rozplakala, ha! Som silny, nezavisly a nikto mi nebude rozkazovat a matka je obycajna slaboska. Nechat sa vyprovokovat k facke? Zase len dieta vyhralo, lebo trenice v puberte su boj o kontrolu situacie. A kontrolu nad situaciou ma ten, co ma cistu hlavu. Ked revem a trieskam okolo seba, to je akurat na dobru story do skoly, ze moja matka je hysterka. Uz su velki, nedrzat na voditku, ale volnost vyvazit povinnostami. A ucenie je pre nich. To musia pochopit. Inak, s kazdym pubertiakom sa da vychadzat, ale treba zmenit retoriku z dietata na dospeleho. Oni tuzia byt dospeli, vadi im, ked su oznacovani ako deti, vadi im, ked maju tresty ako deti. Treba s nimi jednat ako s dospelymi, hoci neistymi a neskusenymi, vysvetlit, aky rezim ich bude cakat v praci a na taky ich nastavit. Na veci potrebuju peniaze, peniaze treba zarobit. Ako si chces zarobit? Si uz velka, velky, na hluposti peniaze nedostanes, ak chces nieco navyse, mozme spravit dohodu, pracovnu zmluvu. Chces chodit s kamaratmi von? Ok, ale tvoja praca je chodit do skoly, pripravit sa na dalsi den a potom mas doma brigadu, aby si mala peniaze a mohla si nakupit cacky. Aky mas plan rozvrhu dna? Ako to chces postihat? S velkou volnostou prichadza velka zodpovednost. A hej, nech nezabudne na dolezitost kondomov v penazenke. Tehotnu 15tku nepotrebujes doma. Len pre istotu

Najprv Ti odpíšem a potom do čítam ostatné odpovede.
U NÁS PRESNE TAK ISTO.

@elizabet173
@pribinak
Ano baby, nestiham uz odpisovat, dakujem za vsetky rozumne reakcie. Vo vela veciach mate absolutnu pravdu. Ono - kus problemu urcite tkvie v tom, ze moj manzel nie je ich biologicky tatino. S byvalym manzelom sme uz roky rozvedeni, chodia k nemu kazdy druhy vikend, ale na dlhsie, cca 5 dni. A ano, tam to "funguje" tak, ze su tie deti zavrete sami v izbe cely cas - co ja vnimam ako nezaujem rodica, samozrejme im to nepoviem, a dcerka si naopak pochvaluje, ake je to super, ze moze byt cele dni na mobile, nikto nekontroluje a nic jej nekaze, a mobily im ich bio otec nechava aj na noc...s kamoskami ju naozaj pusta na dlhe hodiny, takze ano, chapem, ze ked z toho prostredia pridu naspat ku mne, ja som ta zla, ktora prikazuje, zakazuje. Inak manzel v beznom zivote funguje ako ich tatino, berie ich na kruzky, chodi s nimi na nakupy, pomaha s vecami do skoly - hlavne so syncekom maju uzasny vztah, on sa casto a rad chodi k nemu tulit, sadne mu na kolena, objime okolo krku - napriek tomu, ze uz je velky...dcerka si drzi vacsi odstup, ale chapem a respektujem, je to dievca v puberte a on predsa len "cudzi" muz...inak ked maju svoju chvilku, obaja sa ku mne radi pridu pritulit, polubit, suchnu sa rano cez vikend do postele, jasne, ze ich chvalim, ocenim...syncek mi skor pomoze aj s varenim a domacnostou, dcerka bude jacat, ze to nevie, nechce, hnusi sa jej (napr.dat spinavy riad do umyvacky...). Len v poslednom case mam pocit, ze neustale spolu bojujeme. Uz som jej povedala, ze uz od nej nic nechcem, ale nech nechce ani ona nic odo mna. Fakt uz som unavena a znechutena. A sklamana. Zo seba aj z nej.

@mabenn jaj, a este ta "drobnost" s tym pitim...povedala som jej to preto, lebo mi ona sama spominala, ze medzi spoluziakmi koluje napr.plechovka energetaku, kazdy si kusok odpije, ze vsetci to tak robia. Preto som ju poprosila, aby to ona nerobila..aby nas vsetkych ochranila.

Nechce sa mi rozpisovať, ale mám to veľmi veľmi podobné ako cez kopirák čo všetky píšete.Mrzi ma to veľmi mám pocit, že celé dni provokuje a ja sa vzdy necham

nebuď sklamaná ani z nej, ani zo seba, puberta je ťažké obdobie. Inak to nie je zlá reakcia, ok, nechcem nič od teba, nechci ani ty nič odo mňa. Dlho jej to zrejme nevydrží. Inak myslela som si, že dieťatko čakáš s druhým mužom, ale reakcia pubertiaka môže byť rovnaká, aj keby mali všetci rovnakého otca. Čo sa deje u ich otca zrejme neovplyvníš, neviem, prečo chodia k otcovi na päť sní, nie len na víkend, to sa v strede týždňa presťahujú k nemu a potom zase späť? Nemala by som s tým problém, ak by platili rovnaké pravidlá pre deti u neho ako majú doma. Čo sa týka toho pitia, ukázala si jej, ako môžu dopadnúť pozitívni napr. na pľúcnej ventilácii? Normálne na tvrdo, videí nájdeš dosť aj rozhovorov s ľuďmi, mladými, zdravými, športovcami, ktorí majú mesiace po prekonaní následky.

Tak je to jasne, čakáš dieťa s iným muzom, to je pre staršie deti veľmi tazka situácia, najmä v puberte. Puberta je beztak ťažké obdobie, pubertakom sa nič nechce, chodia ofucani a papuluju a do toho tu bude maly súrodenec, oni musia pomáhať, ty rozkazujes…

Kedy naposledy si bola s dcérkou na “babskej jazde”, niečí jej kúpila, bola s ňou na prechádzke, venovala si sa len jej, pokecali s ňou o ženských veciach?
To s tou fľašou je “blbe”, nemala to robiť, ale sa pozri okolo seba, koľko dospelych ľudí si vôbec nedáva pozor a podceňuje opatrenia. Treba jej to vysvetlit, že to nerobí len pre teba, ale najmä pre seba.

S pomocou skus namiesto príkazov formulovať veci ako poďme toto urobiť a za odmenu, ak sa rýchlo porobi, zoberte deti na výlet.
To, že chce byt s kamarátmi tak dlho, môže byt aj “útek” zo zlej atmosféry doma. A tu atmosféru vytváraju rodičia.

@elizabet173 mame to tak sudom stanovene. Idu tam vo stvrtok a vracaju sa v pondelok vecer. Byvaly manzel chcel striedavku... ja verim, ze aj pre tie deti je narocne presuvat sa hore dole so vsetkymi vecami a teda rezim nemaju rovnaky, chapem, ze to nie je nic moc.

@elementissa presne si do bodky opísala ako som to čítala ja od psychológa😉to je cieľom puberťáka vytočiť rodičov a vyhrať dokázať si svoju moc.Len sa strácam v tom, že ja bojujem, argumentujem veď predsa nedovolim, aby ma "prešťala"nemôžem sklopiť uši samozrejme, že v nezmysloch ustúpim,nehrotim situáciu.muz tvrdí, že tým, že argumentujem robím doma dusno.Áno on je typ, že sklopí uši a nerieši to je ešte horši prístup

@hettinka snazim sa venovat aj kazdemu zvlast ten cas, byt osamote iba s dcerkou, iba so syncekom, ja viem, ze to pre nich musi byt narocne. Snazim sa, aby to nijako nepocitili. Varim ich oblubene jedla, objednam nejake zakusky, ktore zboznuju, napeciem kolace, ktore viem, ze maju radi...doteraz sa velmi nedalo niekam ist a poslednych par tyzdnov musim lezat. Ja viem, aj pre nich je to obmedzujuce, rozhodnutie mat dieta bolo moje, nie ich. Co sa toho tyka - snazime sa ich nenasilne zapajat - spolu listujeme kalendar a vyberame mena, kocik napr.vyberala dcerka...inak napr.chcela sa zacat malovat - tak som jej nakupila kvalitnu kozmetiku, ukazala jej, ako na to...len mam proste pocit, ze ja v kuse davam, a nic sa mi nedostava naspat...ja sa kludne podelim aj o posledny kusok jedla, oni nemaju problem zjest mi aj moje. Len taka sprostost 🙈

@pribinak tiez som som chcela polozit otazku,co otec?
Ako reaguje na spravanie sa k mame?
Ale....citam....a teda,nemoze nic.
Nie je ich otec.
Tazka situacia.

@terezka1947 vies, ja som sa chcela vyhnut tomu, aby manzel na nich krical a diktoval im nieco, aby sa nestalo, ze mu v amoku vykricia, ved Ty nie si nas otec! Inak vzdy stoji za mnou, mame napr.stanovene, ze v noci nemozu mat mobily pri sebe - tak im ich pride zobrat on. Lebo dcerka aj pri tom neskutocne bojuje. On je nastastie velmi pokojna a nekonfliktna povaha, nikdy na mna ani na deti nezvysil hlas. On ich napr.vyskusa z predmetov, co maju na dalsi den, pomoze s matikou, fyzikou...

Úplne zdieľam tvoje pocity a to ty musíš byť ešte viac citlivá, keď čakáš dieťa.U nás v piatok hádka o pukance, lebo sama má málo a robila ksichty, že mi má odsypat do misky😭človek nevie či sa má smiať či plakať.

...da im peniaze na skolske pomocky...a uz su zvyknuti, ze od ich bio otca ani nic nepytaju, lebo im proste neda. Tak idu automaticky za mnou, za nim...aj toto je take...

Áno, v puberte sú obdobia, keď rodič stále dáva a akoby “nič” neprichádza späť. Ale snaž sa zostať v klude (aj kvôli bábätku) a nevytáčaj sa pre každú drobnosť. Môj syn má 14, každú sobotu cela rodina upratujeme. My upratujeme a on, pokial ho neskontrolujem, sedel by so slúchadlami a mobilom a hral sa. No vždy tam vojdem a s kludnym hlasom mu poviem, či mu to nie je trápne, že my robíme a on sedí. A vždy potom ide a porobi. Včera aj pokosil a pomohol v záhrade. Len aktuálne nie sám od seba, musíme mu povedať. Predtým bol akčnejší. Ale zasa začal variť, čo som rada. Len musí sa mu chcieť s musíme ho nechať samého v kuchyni. Nechci vedieť, ako ta kuchyňa potom vyzerá. To už ide mimo neho 🤣

Prestan bojovat. Oni to naozaj beru ako neustale vysielanie povelov. Ja som tiez takto bojovala s dcerou ked bola siedmacka. Zhorsila si znamky a to ma stvalo najviac. Vykaslala som sa na to. Vysvetlila som jej, ze je zodpovedna sama za to ako sa uci a kam sa dostsne na sš. Zacali sme si robit nedele doobeda pre seba, isli sme do obchodov, na nechty... alebo poobede zo skoly sme sadli do auta, kupila si 1 tricko, bola spokojna, sadli sme si do mekaca. Prestala som riesit blbosti typu pije z kamoskinej flase. To neovplyvnis a zbytocne samu seba nasieras.

Myslim ze najvacsi problem bude ze u bio oca nemaju ziaden rezim, povinnosti, vsetko maju dovolene takze tam je raj -mozno sa s nim skusit nejako dohodut ....a urcite nie su moc stotoznene s tym ze cakas babo s inym muzom.. co sa tyka tych veci v domácnosti tak ako bolo pisane urobit zoznam uloh, nejaky harmonogram co musia za den/tyzden urobit ak nie ziaden mobil, vonku, pc, tv atd atd... Proste neumyjes riad nejdes von...striedat to po tyzdnoch/dnoch napr parny tyzden/ den jeden a neparny druhy...neviem ci by bola vhodna motivacia v podobe zbierania bodov napr za 10 splnenych povinnosti nejake peniaze, tricko, hodina dlhsie vonku alebo nieco podobne..hlavne drzim palce

Ja mám tiež dcéru puberťáčku, ide mať 13 a je siedmačka. Je to veľmi ťažké obdobie. Pred rokom to bola ešte moja parťáčka, ktorá mi pomáhala keď bolo treba a teraz je často voči mne v opozícii. Je ťažké nájsť zlatú strednú cestu vo výchove, lebo keď budeš príliš tvrdá, bude vzdorovať ešte viac. Zas nedá sa im všetko povoliť, lebo v tomto veku skúšajú nebezpečné veci a škola sa zdá nepodstatná. Moja dcéra je drzá, niekedy sa hádame, ale so všetkým sa mi zdvoveri a v zásade vždy urobí čo chcem. Jej kamarátka sa neháda, ale hrozne sa fláka a tajne fajčí a dala si piercing. Tak si teraz vyber čo je lepšie. Skús si s nou v kľude sadnúť a vysvetliť jej, že pre teba je to teraz ťažké, ale povedz jej, že aj ty chápeš ju. Mne vždy pomôže sj keď jej poviem, že ju mám rada. Nech ona skúsi navrhnúť nejaký kompromis, na ktorom by dve sa vedeli dohodnúť. Treba sa len rozprávať a rozprávať. Aj keď máš pocit, že ťa nevníma, nie je to tak. Ja mám dospelého syna, tiež mal divokú pubertu, okolo 16, 17. Sama som bola prekvapená, keď po čase reagoval na niečo, čo som mu povedala a mala som pocit, že nevnímal. Neboj sa, prejde to a zas budeš mat fajn deti. Aj s mojim synom mám teraz veľmi dobrý vzťah. Len to treba vydržať a nepripúšťa si ti tak. Hlavne teraz keď čakáš babo treba byt v kľude. Nech rieši konflikty manžel, ak je to možné. U mňa je to horšie, že som rozvedená a otec to nerieši, ale syna sme ešte vychovávali spolu a tvrdá otcovská ruka vzda zabrala, keď už to bolo cez čiaru.

Skus is na nich inou cestou,vyuzi to ze si tehotna..sadnite si s nimi,a s manzelom vysvetlite,ze chapete ze uz su velki a preto od nich cakate ze sa aj tak budu spravat.tak ako aj vyssie pisali,ak si budu olnit povinnosti,mozu sa robit ustupky(dlhsie vonku atd).tym,ze si tehotna,potrebujes aby ti viac pomahali,treba ich pripravit na to,ze mozes kazdu chvilu porodit a nebudes moct zo zaciatku okolo nich skakat,ze sa budrs viac venovat babatku.druha vec je,ze ak sa budes takto rozculovat a prepinat,aby si predcasne neporodila.aj to im treba vysvetlit,ze to nieje sranda,ze to moze mat vazne dosledky.podla mna vylozenie umyvacky ci pradla nieje nic hrozne,nekazes im predsa rylovat zahradu...

Až teraz som si prečítala, že nežijete s ich otcom. O to je to horšie, to poznám. Ale aj to sa dá zvládnuť, len sa treba rozprávať.

...ja mam iba 10r,no tiez zacinaju pubertalne spravanie....a mozem ja hovorit,ci vysvetlovat....manzel raz zvysi hlas,ci povie:ako sa k mamke spravas a pride zmena.
Cize preto som sa pytala na to,co otec.
Ste v tazsej situacii. Tazsej pre vas ako rodiciv,aj v tazsej pre starsie deti.

@simona92101 uz sme to takto skusali. Ja som si k nim sadla, vysvetlila im, ze v poriadku, su o sebe presvedceni, ze su uz velki a zodpovedni - tak nech mi to teda ukazu! Ze zatial to nevidno. A oni sa v tej izbe plnej bordelu, po 2 poznamkach a stvorkach zacnu buchat do prs, ved vsetko maju, vsetko vedia, vsetko si robia. No nonsens, clovek nevie, ci sa ma smiat alebo plakat. Do porodu mam este cca 2 mesiace, dufam. Aj to som im vysvetlovala, ze ak mi nebudu pomahat, budem sa rozculovat, moze sa stat, ze porodim skor a dietatko nebude v poriadku. Nic, nula bodov. Hlavne dcerka nema absolutne ziadnu sebareflexiu. Mysli len na seba. Cokolvek ine berie ako utok na seba. Pritom ja by som v tejto situacii mala prejst max na wecko, ona to vie - a bez problemov mi zahlasi, aby som ju isla zaviezt do obchodu, ktory je 2 ulice od nas, alebo mi vola zo skoly, aby som jej priniesla nieco, co si zabudla, a pritom vie, aka je situacia a ze mi hrozi predcasny porod. Niekedy to vnimam ako vyslovenu provokaciu.