Problémy s pubertálnymi deťmi

Je mi to luto. Nemam taku situaciu. Len som chcela napisat,ze je to tazke. Skus byt ty najviac v pohode. A nechaj zodpovednost na nich. (Lebo fakt nenechavas...vsak nech aj prepadnu...ak ich nic ine nezastavi..) Neskor,ked odzneje puberta,pochopia ta. Verim tomu. ;)

@ivangeline Dakujem Ti, si velmi zlata 🙂 Ja sa bojim, aby to nebolo aj detmi vnimane tak, ze ano, idem mat dalsie dieta, tak kaslem na nich, nezaujimam sa, aj preto ich nechcem nechat, aby sa v skole natolko zhorsili..

Keď som mala skoro 16 tak sa mi mal narodiť súrodenec.Nevplývalo to na mňa tak, že by som sa neučila a ani som nepapuľovala, ale tiež som povedala, že nech sa nikto nesťažuje chceli deti nech sa starajú a keď mama nevládze nech sa páči tam je stvoriteľ ja nebudem pratať po celej rodine keď som si svoje upratala.

To, že som išla do obchodu, umyla riad nebol pre mňa problém, zvešala niekedy prádlo, ale totálne ma vytáčalo keď som upratala a prišli deti a spravili bordel.

Tiež som sa napočúvala doma vtedy.Ja tehotná musím to a tamto.V puberte mi napadla len veta...chceli ste? Tak sa nesťažujte a tam je chlap čo sa nudí môže ti prísť pomôcť.

Tehotenstvo ma nezaujímalo a snažila som sa byť vždy vonku.Mňa tie veci vtedy nezaujímali a otravovalo ma to už len počuť o tehotenstve.

Dnes by som sa k tomu postavila inak, ale to, že ti dieťa vyloží 2krát práčku nie je také bežné :D.
Ja by som aj navarila, ale nechceli ma k tomu pustiť a vždy to bolo najprv ,,nikto mi nepomáha,, a potom ,,urobím to radšej sama,,.

Tak 🤷 mňa veľmi nebavilo počúvať tieto hormonálne zmeny zo sekundy na sekundu.

Nikdy som však nebola taká papuľa a nedovolila by som si povedať toto o vlasoch napríklad.

A áno niekedy som mala pocit, že som 5 koleso na voze, ale to som mala už pri narodení sestry a do dnešného dňa sa niekedy ani neviem porozprávať s mamou lebo nás nenechajú samé.

Zvykla som si :D a v puberte som tú pozornosť hľadala inde keď som ju nemala doma.S maminou máme pekný vzťah a s najmladším si veľmi rozumieme.

Do dnešného dňa ma však iritujú tehotné ženy ktoré deti stavajú do role rodiča a majú pocit, že ich nejaké dieťa ktoré chceli rodičia musí zaujímať a namiesto otca si toto musia vyžrať deti.

Tak to vnímam ja, že tie staršie sú odstrčené a veľa matiek si to nechce priznať, ale je to vidieť aj na soc sieťach kde je najmenší všade, ľúbime ho, milujeme a nastaršie ako keby neexistovalo a aj reálne si to staršie všetko odnesie ešte aj za mladšieho a musí pomáhať len toho otca nikdy nevidím nič robiť.

Takže naozaj ich môže rozčuľovať, že v domácnosti bude malé dieťa a takto ti svoju frustráciu dávajú najavo.

Pre dospelú ženu nepochopiteľné a sebecké, ale sú deti ktoré majú rady svoj zabehnutý režim keď sú už veľké, svoj kľud a nie stále mať doma nejaké malé dieťa.Chcú sa s rodičmi rozprávať, chcú aby spolu trávili nejaký čas a namiesto toho budú doma lebo matka sa musí starať o dieťa.

Berieš im ich pohodlie.Nemyslím to v zlom, ale takto to môžu vnímať deti.

@littlebubble máš čiastočne pravdu, ja by som už nešla do ďalšieho dieťaťa len preto, že je tu iný muž. Na druhej strane, čo ak on deti nemá? On sa o tie jej príkladne stará, bolo by voči nemu nefér nemať s ním dieťa, keď po ňom túži. Je už na matke, teda na rodičoch, aby si to ustrážili a lásku delili primerane. A pre tie staršie deti bude k nezaplateniu skúsenosť, že nie len ja, ja, ja, ale aj niekto iný, že musím počkať, že tu mama nie je len pre nás, ale aj pre drobca.

@elizabet173 Áno samozrejme ;).Všetko to záleží od rodičov.Mamina má tiež druhého manžela.Tak ja som mamu pre seba mala max do 3 rokov a to si nepamätám 😂 potom som ju už videla len večer takže ja som bola samostatná a mala som rada svoj kľud.

Keby som mala súrodenca skôr tak by to bolo super, ale v 7 rokoch ma malé dieťa nezaujímalo a v 15 vôbec nie a ja som s tým ani nerátala kedže rodičia už nemali 35 ani jeden takže by mi ani nenapadlo, že ešte nejakého súrodenca budem mať 🤷.Mne to už prišlo také divné :D a teraz by mi to prišlo už úplne divné keď môžem byť matkou ja.

Ja by som v ich veku chcela mať už kľud a zároveň vždy hundrali, že ten kľud nemajú takže rozhodnutie mojich rodičov mať ďalšie dieťa som nepochopila 😂😂 a skôr ma tým naštvali, že si našli dôvod prečo hundrať ešte viac a ja som to musela počúvať 😂😂.

Výsledok? Nechcem viac detí ako jedno.Zatiaľ ani jedno.

Takže dieťa sa netýka len rodičov, ale aj detí v tej istej domácnosti a naruší to aj ich režim ich kľud a môže im to vadiť.

Ale takto vyvádzať 🤷.Ja som svoje pocity povedala doma až teraz nedávno a neľutujem, že mám súrodencov, ale vtedy to na mňa vplývalo inak keď to ovplyvňovalo nejak aj môj život.Ale hnevala som sa na rodičov za tehotenstvo nie na súrodencov.Najmladší je moje zlatíčko aj keď sa mi nejak nechcelo sa o neho starať a dnes to aj trošku ľutujem keď vidím ako ma strašne ľúbi.

@elizabet173
@littlebubble ahojte dievcata 🙂 No uprimne, moj manzel je naozaj skvely otec, stara sa o moje deti ako o vlastne...ale keby som nechcela mat dieta aj ja, tak ho samozrejme nemam iba kvoli nemu 🙂 On deti nemal, je mlady, ja som este mlada tiez a vzdy som tuzila mat viac deti, takze toto babatko v brusku je logickym vyustenim 😇 A ano, pre deti v pubertalnom veku je to mozno obmedzujuce, ale tiez si myslim, ze im nezaskodi, ked tu uz nebudu len ony a nebudu mysliet sebecky len na seba. Starostlivost a lasku maju stale..

@littlebubble to je tiež asi individuálne, ja som v siedmich rokoch bábätko, súrodenca zbožňovala a moja sesternica mala 16, keď sa jej narodila sestra, má s ňou lepší vzťah doteraz ako s vekovo bližšou sestrou. Ty to posudzuješ podľa seba, ale každé dieťa má iné pocity, iné túžby. Dcéra autorky témy sa môže narodením súrodenca zmeniť k lepšiemu, že bude mame pravou rukou, dieťatko bude zbožňovať, ale aj ho môže ignorovať a obviňovať za to, že si kradne veľkú časť maminej pozornosti, to ťažko predpokladať.

@elizabet173 ano, ja som sa nastavila tak, ze po narodeni babatka od starsich deti nic neocakavam, ak budu napomocni, bude to len plus, resp.budem prijemne prekvapena. Ked ma clovek ocakavania, byva sklamany.

Tak nemuseli by sa takto správať k vlastnej mame.Asi sa majú až príliž dobre :D

No neviem, že či práve súrodenec naučí byť dieťa nesebecké väčšinou ešte len vtedy začnú byť deti sebecké keď sa bijú o pozornosť.Ja som dobrovoľne prenechala pozornosť im a žila som si svoje a niekedy ma hnevalo, že jednu vetu nedopoviem ani na 10 krát tak som sa stiahla lebo sa strašne bili a aj bijú o pozornosť.

Poznám ľudí čo majú súrodencov a to sebectvo majú v povahách to nezmení nič.

@littlebubble mam najmladsiu sestru o 11 rokov mladsiu, nikdy som nepocitovala taku skalu pocitov ako popisujes ty. Z nicoho som rodicov neobvinovala, nepocitovala som, ze nas najmladsia sestra obera o pozornost. Brali sme nu ako fakt a nepitvali sme sa so sestrou vo svojich emociach a pocitoch. Vsetko je individualne...

@elizabet173 Áno presne tak je to ťažké posudzovať.Ja všeobecne nie som typ ktorý by sa hral s bábikou takže všetky tieto ženské veci sú pre mňa len povinnosťou a nedokážem mať nejaký silný vzťah k cudzím deťom.Ako k súrodencom áno, ale uvedomujem si, že to nie je moje dieťa a radosť by som mala len z vlastného.

Dcéra môže byť šťastná, že bude doma malé bábätko 😊.Sú také mladé dievčatá ktoré sa tešia z bábätiek a sú rady, že môžu pomáhať.

@0silvia0 Ale ja som bola rada sama takže mne to celkom prekážalo, že nemám svoj priestor a zároveň rodičia dosť uprednostňovali sestru vo všetkom takže sa sami pričinili k tomu, že dnes si povieme len ahoj.A ona sama bolo ten typ ktorá robila všetko preto aby som odišla z domu.Strašne chcela mať pozornosť len pre seba a ku mne sa správala ako keby som bola návšteva a dávala mi pocítiť, že ja do rodiny nepatrím lebo mám iného otca.Veď mi aj sama povedala, že mama je len jej a ja sa mám odsťahovať a nechová sa inak ani dnes.Donesiem jej darčeky a ona to hodí vedľa seba a ledva z nej výjde ďakujem.

Brat príde, teší sa, ja sa teším z neho.To je úplne iný vzťah, ale mňa vtedy v puberte štvalo aj niečo iné a nie to, že budem mať súrodenca.

To nie je o súrodencoch, ale o rodičoch a ich prístupe.

@littlebubble mna velmi mrzi, ze si to v detstve takto vnimala...clovek si to potom so sebou nesie cely zivot. Ja som napr.v tomto veku velmi tuzila po tom, aby mali rodicia este babatko, ale zial pre ich zdravotne problemy to uz nebolo mozne. Takisto som snivala, ze by si mohli nejake dietatko adoptovat, ale starsia sestra bola velmi proti, tak sa to uz potom neriesilo. Aj mna ako dospelacku velmi lakala moznost adopcie, profi rodicovstva...proste toto kazdy clovek vnima inak. A my ani tychto nasich velkacov nechceme ochudobnovat - ako som pisala, predovsetkym kvoli nim staviame dom, oni budu mat cele poschodie pre seba, chapeme, ze potrebuju sukromie..naozaj si skor myslim, ako to tu uz odznelo, ze proste starala som sa o nich az prilis, dopriala prilis, vsetko beru ako samozrejmost a tu je ten kamen urazu.

Keď tu píšete o mladších súrodencov, tak som si spomenula na jednu moju kamarátku. Jej mama bola tehotná keď sme boli ôsmačky a ona sa za to veľmi hanbila a hnevala sa na rodičov. Keď sa jej sestrička narodila, tak ju tak veľmi ľúbila, že bola ako jej druhá mama. Takže všetko sa môže zmeniť úplne inak ako človek očakáva a dúfam, že to tak bude aj v tvojom prípade.

@matabb73 si zlata, dakujem ❤ No mam pocit, ze teraz je to mozno take "in", lebo naschval si tak nacasovala kamosky, aby ma videli s bruskom, tak som z toho mala pocit, akoby sa chcela pochvalit...syncek sa zveril len par spoluziakom, najlepsim kamaratom, ale hned prisiel s tym, ze nam gratuluju a tesia sa.

@littlebubble ano, je to hlavne o rodicoch.. U nas sa nikto neuprednostnoval a rodicov sme mali rovnakych, ziadni ini partneri. Nikto nikomu nic nedokazoval ani si nikto neuzurpovaval rodicov pre seba. Asi ste mali doma fakt zvlastnu rodinnu atmosferu😬

Fiha, nezávidím a aspoň vidím, na čo sa môžem tešiť v budúcnosti.. Ja ináč neviem, ako to naši robili, ale ja keď len čítam tie odpovede a papulovania a guľanie očami, mňa až mrakoty obchádzajú aj teraz (je mi 31) ale tak takéto niečo (co i len zagulanie očami) by som si nikdy v živote u našich nedovolila,ani teraz, nie ze v puberte.. A pritom nás nebili, žiadne fyzické tresty neboli, ale jednoducho pred otcovymi ocelovomodrymi očami (on sa proste vie tak pozerať v štýle "teraz som sa hlboko v tebe sklamal") budem mat asi do konca života rešpekt 😀 musím sa ich raz spýtať na "recept" ako to robili

@0silvia0 Tak bola som jediná z prvého manželstva a vždy som sa cítila len ako na návšteve.Ja som mala len mamu a druhá strana rodiny mi dávala pocítiť, že ja som iná, ale mám aj známu a tá tiež uprednostňuje najmladšie a najstaršiu už ani nechce objať, že jej to vadí 🤷.
A je to statočne vidieť, že najstaršia je odstrčená.

Ja mám najmladšieho veľmi rada už od narodenia, aj som nakŕmila aj pokočíkovala dobrovoľne, ale je to iný vzťah taký skôr mama a dieťa.Máme pekný vzťah.

Ale ten hnev bol na rodičov ešte pred narodením.Nikdy som sa nehnevala na súrodenca.Na sestru áno lebo je zákerná, má takú povahu.

Ale nehnevala som sa preto, že chceli dieťa, ale hnevala som sa, že na to neboli podmienky a boli už starí, mysleli len na seba.A najmladší si už uvedomuje a aj im povedal, že sú starí.

Za iných podmienok by som to ani neriešila.

Autorka: Keď sa narodila sestra tak som to neriešila, ale pri najmladšom už ani jeden nemal 30 a pomaly ani 40 skôr 50.
Jednoducho už boli starí obaja a ešte k tomu uhundraní a na všetko sa len sťažovali.

A sťažovali sa hlavne na únavu a financie.Ja som vždy čakala, že čím budeme staršie tak to bude lepšie a oni si zrazu spravili dieťa.

Ja som vedela, že budú ešte viac lenivejší, ešte viac unavenejší, ešte viac uhundranejší a mne chýbala aktivita rodičov, celkovo rodiny.

Problém nebolo bábätko ja svojho súrodenca ľúbim, ale ten prístup rodičov ma ubíjal.Aké to oni majú ťažké...atď.

Tak mi len napadlo a načo ste si urobili ďalšie dieťa? Nešlo ani tak konkrétne o to dieťa, ale ako k tomu pristupovali.Oni z toho urobili hotovú drámu a samozrejme ja som to tak potom vnímala a asi mám z toho aj blok.

A mamina.Ja som jej to aj povedala vždy nechala deti skákať mi do reči a ona im vždy odpovedala a tým ma vždy prerušila.Stihla som povedať 2 slová a už mami, mami.

Takže ja som sa potom stiahla, že ja ajtak nikoho nezaujímam, ale nemohli za to deti.A možno sa takto cíti viac starších detí, že sa neboja súrodenca, ale prístupu rodičov.

@littlebubble no my mame obaja do 35 rokov, teda uz nie dlho 🙂 Tak si myslim, ze tiez to bude ine...a ako to tu citam, Ty si trpela hlavne pristupom rodicov, naozaj tam ti mladsi surodenci boli uprednostnovani, cele to ich rodicovstvo Ti bolo "odprezentovane" zle...a vidis, "vdaka" tomuto ich pristupu chces mat max 1 dieta...tu vidno, ako velmi dolezity je postoj a pristup rodica. Aspon vidim, akym chybam sa musim aj ja vyvarovat.

Určite za súrodenecké vzťahy môžu väčšinou rodičia.
Už to bolo iné pri najmladšom, on je taký rozumnejší, samostatnejší a ovplyvnilo to aj preferovanie pohlavia.

Viac inklinujem ku chlapcom a viac im rozumiem, ale to tak bolo asi stále u mňa.

Tak do 35 je ešte v pohode 🙂 ak máte obaja.

Ako úprimne keby sa ma niekto v 15/16 opýtal, že či chcem súrodenca tak by bola vždy odpoveď nie za každých okolností, ale človek zmení postoj ak to tu dieťa už je, ale reálne mi nechýbal taký vekový rozdiel ani so sestrou.

Ja by som najradšej mala rovesníka ak by to záležalo odomňa 😂 a keď už 2 deti jedine 2 po sebe aby si neuvedomovali, že komu sa mama venuje viac lebo musí.Aspoň tak by som to chcela ja keby som chcela.

A premňa zamňa nech rodičia majú deti aj na staré kolená, ale vadilo mi keď sa ich problémy okolo toho týkali aj mňa.Teraz keby mali tak mňa by sa to už netýkalo.

Vieš ja som mala pocit, že oni si to rodičovstvo neužívajú, ale brali to skôr ako psychickú a finančnú záťaž.A potom to najstaršie dieťa ani nemôže pochopiť ten postup keď sa rodičia sťažujú, ale urobia si dieťa aby sa bolo na čo sťažovať a potom vykrikovať, že im nikto nepomáha a akí sú unavení.

Veď keď som unavená tak nemám ďalšie deti 🤷.

Keby k tomu rodičovstvu mali iný postoj tak jasné, že aj ja by som to vnímala inak.

Ani na tvoje deti by som nešla tak, že som tehotná tento argument ma dokázal totálne vytočiť, že čo ja s tým mám ja som to dieťa nesplodila.
Lenže odomňa sa chcelo aby som sa postarala o veci ktoré som ja napríklad nezašpinila, riad po chlapovi, deťoch, povysávať a do 5 minút dovolili sestre urobiť bordel.Takže mne to prišlo nefér.

Svoje veci som si upratala a ani povýsavať som nemala problém.Len ma hnevalo, že načo keď za odmenu dostanem neporiadok.

Normálne im treba vysvetliť, že sú veľké a každé dieťa doma pomáha a učíš ich tým do budúcnosti aby sa vedeli o seba postarať a ty nie si ich slúžka.
Starala si sa o nich keď boli malé.Nechceš od nich nič nadľudské.

A učia sa pre seba, pre svoju budúcnosť.Čím chcú byť v dospelosti? Opakuj im, že pracovať budú celý život a len na nich záleží, že či sa budú mať dobre.Vieš niekedy to deťom nedopína, že vzdelanie im môže zabezpečiť dobrú prácu.Oni vidia len školu, učenie, domáce úlohy a hovoria si, aký je ten život ťažký 😂.Nevnímajú realitu.

Musíš im ju ukázať a opýtať sa ich.Takto chcete dopadnúť?

@pribinak No ja mam tiez taky problem,ale so synom.Ale to bola dobra otazka ,no moj manzel toa na salame.Jeho odpoved je ,,vsak sonou sa pekne rozprava,,.