Pubertiak a výchova

@mondolina fakt je to také náročné?áno aj u nás je to hadanie takto..som momentálne jeho najväčší nepriateľ, nemôže ma ani vidieť - stále, iba ja kricim, rozkazujem mu a iné...som.zufala z toho

Buď menej ukričaná a bude lepšie. Párkrát vypni wifi. Obmedzuj mobil, kým sa má učiť. Keď má telku v izbe, zrušiť

@sisska96 keď sa učí mobil nemá..telku v izbe nemá...ale ako menej kričať zúriť...keď ma všetko vytočí...kázem mu niečo robiť väčšinou sa učiť samozrejme všetko iné..potom má tréning nestíha po tréningu nevládze

Ja by som mala na háku a povedala by som, keď sa neučíš ostaneš sprostý a nič nedosiahneš. Zrušila by som mu všetko, tréning, hry, vreckové. Raňajky nech si pripraví sám, aj večeru. Obed asi dostane v škole

Mam doma tiez osmaka... Na mobil ma cez family link obmedzenie.. A vsetko opakujem, kym to proste nespravi. Tazke obdobie, tazke...

Och, môj bol v 7.-8. triede počas covidu, tak to si vieš predstaviť, ako sme sa doma “žrali”. Online vyučovanie ignoroval, síce sa zapli na hodinu, ale popri tom hrali so spolužiakmi hry. Edupage furt len pípalo, on tie úlohy ignoroval. Do toho ja som mu pílila uši, lebo som vedela, že sa blíži monitor a prijímačky. No hrozné :( moc som ti nepomohla, ale neboj, prejde to

@martinkatinka áno aj ja všetko opakujem kým nespraví a vtedy väčšinou prichádza problém...lebo ja ku stále niečo rozprávam čo on vie ale nerobí to..on zozuri ja tiež..správi to nakoniec

@baboobchod fakt to prejde?bude normálny ako tak a aj si ma obľúbi?ja sa obávam že dôjdeme do štádia že nebudeme mať už normálny vzťah

ak ma naozaj adhd, skus si nieco precitat alebo pozriet o tom, ako funguje jeho mozog.
inak len trpezlivost, ucila som na osemrocnom gymnaziu a tercia-kvarta (vtedy 7.-8. rocnik) boli najnarocnejsie chvile, hlavne s chalanmi ta puberta plieskala.

@deedol už mám dosť načítane ale aj tak si neviem pomôcť aby som ho pochopila...on práveže nemá až tak silné to adhd poznám deti čo to majú silnejšie...

Má poruchy tak jasne, že mu to ide horšie Plus tréning, únava, ale áno veľa sme do seba rypali.Preco, zase, načo strašne som rada, že to je snáď za nami a iné vrtochy pred nami)
Nie, už to nikdy nebude ako predtým zmení sa aj on aj ty už potrebuje povoliť uzdu, ale niektoré deti, keď nemajú nad sebou bič všetko odkladajú.

@luccija no veď práve on by neurobil nič..lebo keď som ho nekontrolovala tak nemal úlohu, nebol naučený...

Áno prejde to môj je teraz tretiak na strednej a stále občas prevráti oči a som trápna ale vieme sa už normálne porozprávať, aj zasmiať, žiadne výbuchy zlosti už nemá

Neporadím, mám to rovnako

Tak nebol.... Musí sa naučiť byť zodpovedný sám za seba, nie spoliehať sa na mamu....

No ja som môjho najstaršieho prestala kontrolovať, neurobil si úlohy, tak nemal, nenaučil sa, bohužiaľ. Nemôžeš ho predsa kontrolovať donekonečna. Je to jeho zodpovednosť. U nás pomohlo, keď sa bál, že ho nezoberú na strednú školu, na ktorú chcel ísť kvôli horším známkam. A veru ani ho nezobrali, musela som písať odvolanie. Mal šťastie, že ho nakoniec vzali a odvtedy si vstúpil do svedomia a začal sa učiť dobrovoľne.

Tak mne to akosi nedá ho nekontrolovat...lebo to bude mať 5od zhora nadol...on sa neuvedomi...teda ešte nie...
Strašne spolu bojujeme ...a je mi to strašne ľúto že sa takto správa...áno ak moja chyba je že stále vybuchnem neviem sa ovládať akosi

Musis prestat kricat, on je stale iba dieta ma 14rokov, ty mas kolko? Od neho chces, aby sa ovladal a ty to nedokazes? Ma pubertu, potrebuje sa o teba opriet a ako to ma urobit ked po nom hulakas?? Chces aby ta neskor odstrihol? Pozri, najviac co pomaha je humor, sarkazmus a ked mas dost tak ho vypni, normalne si ho predstav ako telku co ta "rusi" a ho v hlave vypni.. Lebo ty nevychovavas len svojho syna ale aj budeceho manzela a otca, chces aby takto vrieskal po svojej zene a dietati.. A v starobe na teba? Ved sa uvedom trosku zena..

mam doma podobneho, takmer 14 rocneho. krik a hadky su kontraproduktivne. moj je taky, ze sa s nim da porozpravat. ked donesie zlu znamku, tak ho vyhresim, a potom si sadneme a vysvetlim mu, preco chcem, aby nosil dobre znamky, hovorim mu dookola, ze ja sa nehnevam preto, ze ma to bavi, alebo preto, ze ho nemam rada, ale naopak, lebo mi na nom zalezi a moja uloha ako rodica je ho vychovat.
a ked mu dam trest, tak mu to tak vysvetlim, ze velmi dobre pochopi, preco ten trest dostal a aj prizna, ze si to zasluzil.

ja som zastanca toho, ze nielen v partnerstve, ale aj s detmi treba komunikovat. aby pochopili, ze my ich lubime, aj ked kricime a rozculujeme sa. moj tiez prevracia oci, vrci po mne, ale uz sa napr naucil mi povedat, vies co mama, som podrazdeny, idem do izby, kym sa ukludnim, nechaj ma prosim sameho.

takze chapem, ked sa rozculujes a si na nervy, ale skus sa s nim potom o kazdom konflikte porozpravat, vysvetlit mu aj svoje pocity a konanie. opytaj sa ho, co by jemu pomohlo, co by on potreboval od Teba.

@soldi áno vysvetlujem to...len mám pocit že stále dookola to isté a on zakaždým prevracia očami že načo mu to zase hovorím keď on to vie...ale vie to a nerobí to?
..

Vži sa do jeho situácie, vkuse mu niekto hovorí, čo má a nemá robiť. Nemá absolútne žiadnu slobodu robiť to, čo chce a tým pádom nie je za nič reálne zodpovedný. Ešte aj učenie si mu "vzala", lebo ho vkuse kontrolujes a staráš sa mu do toho. Je to viac o tebe, ako o ňom. Pretože mu tú zodpovednosť ani nedokážeš dať - bojíš sa, že bude mať zlé známky. Bojujes vlastne sama so sebou, to je ten skutočný boj, ktorý riešiš. Ak to nedokážeš pustiť, nič sa nezmení, budeš si kaziť vzťah so synom aj naďalej. Ak ťa to skutočne trápi, tak popracuj na sebe. Prestaň mať pocit, že musíš mať všetko pod kontrolou. Porozprávaj sa so synom, povedz mu o svojich pocitoch a strachoch. Dohodni sa s ním, že ktoré veci púšťaš a prenechavas mu za ne plnú zodpovednosť a nebudeš ho kontrolovať. Dohodni sa s ním, ktoré veci pustiť nedokážeš a budeš na nich trvať. Rob kompromisy, nesnaž sa trvať na svojom za každú cenu. Syn keď uvidí, že má moc aspoň nad niečím, začne opäť dôverovať tebe aj sebe. A postupne bude vedieť prevziať život do svojích rúk.

@akvi áno asi to tak musím urobiť... ale strašne sa bojím že si pohorší už aj tak zle známky

@akvi ako to mám urobiť? Ako si pomôcť?

paradoxne môj začal nosiť lepšie známky keď som ho prestala s učením kontrolovať...

Skus si napisat vsetko, co zvyknes so synom riesit a z coho su hadky. Vyber z toho par veci, ktore vies, ze by si dokazala pustit a par takych, ktore nedokazes. Ukaz to synovi, samozrejme s komentarom, ze ta velmi mrzi, ze tak velmi bojujete spolu a ze to uz tak nechces. Ukaz mu "zoznam" a opytaj sa ho, co by tam este on pridal. Skuste sa o tom pobavit, ze preco vlastne ten konflikt vznika, ako by to podla neho mohlo byt, co by potreboval, aby sa on citil ok, aby nemal pocit, ze je stale pod kontrolou a ze len na neho kricis.. Tak isto, co by si ty potrebovala, aby on spravil, aby si s tym ty bola ok.. A skuste sa dohodnut, co odteraz bude cisto jeho zodpovednost a co budes aj nadalej kontrolovat. Napriklad moj syn strasne neznasal, ked som sa ho pytala na ucenie /znamky som ja nikdy neriesila, mal ich pestre, ale to ma netrapilo/. Tak sme sa dohodli, ze to necham uplne na nom, nebudem sa vobec starat. Dopadlo to tak, ze sa vlastne nic nezmenilo, ziadne zhorsenie, vsetko zvladol s prehladom. Najviac ma potesilo, ked prisiel za mnou a vravi, prosim ta, donut ma nejako naucit sa XY, potrebujem to do stvrtka vediet. A vtedy to bolo ok, on prevzal zodpovednost a on prisiel so ziadostou o pomoc.. Alebo napriklad ma vytacal, ze chodil neskoro spat. Opat - pustila som to, povedala som mu, ze ho nebudem uz viac upozornovat, ze je to na nom. Ak rano zaspi, tak si to bude riesit sam. Ani raz nezaspal. Proste bol si vedomy toho, ze uz ho nik budit a pohanat rano nebude a je na nom, kedy pojde spat..

No to ako keby si pisala o tom našom.Ťažko radiť....

Za mňa by si rodič v týchto chvíľach mal už začať uvedomovať , že dieťa treba pustiť, že má svoj názor a začať ho rešpektovať. Dôležité je, aby sa naučil pocuvat a prestal ho brať ako malé decko... Dieťa už nie je dieťa, začína byť rovnocenný partner...treba sa zaujímať o jeho svet.... Nie ho len ťahať do toho svojho....Spýtať sa, čo ho v škole bavi, čo by potreboval aby sa zlepšil....čo mu chýba... Viac sa pýtať ako rozkazovat a ziapat....

Autorka je možné, že toto poznáš len...a preto to takto robis... Tu zodpovednosť proste musíš preniesť naňho...

Inak s tym ucenim ti baby radia fakt dobre.. Ja mam 5ku, a ulohy jej nekontrolujem od 3rocnika,tam bola ruka hore, prisla prva 4ka,potom 3ky za radom, ucitelia menili k nej pristup, porozoravali sme sa a sama uznala ze ak chce byt raz to po com tuzi hold sa musi ucit.. Sice ju ucit sa stale nevidim, ale si polepsila vyrazne.. Ale inak napriklad.. Vytacalo ma ze ona si robila ulohy vzdy rano.. No slak ma triafal ked musim rano vsetkych chystat.. Ale teraz ju budim o hodinu skor a nech si robi a uci rano.. Ona je spokojna ja som spokojna..hladaj riesenia, daj mu viac zodpovednosti.. Lebo vychovas mumaka co bude po kazdom vrieskat.. Nie si sluha si MAMA!

@mon29 ja som sa sama budila ráno. Mne sa napríklad najlepšie učilo vždy ráno, večer som nevedela tak dobre uvažovať ako ráno....
Ona si rozumie, predpokladám, že to má rovnako ako ja....