Rešpektujúca výchova v puberte: Ako zvládnuť výzvy?
Dobrý deň, chcela by som požiadať o radu LEN mamičky, ktoré nejako zvládajú (alebo už zvládli) rešpektujúcu výchovu detí v puberte. Jja rešpektujem iné výchovné postupy, ale nesúhlasím s nimi.
Mám 2 deti, som sama. Vychovávam s rešpektom, každý deň sa rozprávame o všetkom, stanovujem hranice, vysvetľujem. Posledné mesiace sa však veľmi zhoršilo to, čo deti rozprávajú. Nadávajú (nie pi.., ko..., ale ostatné nadávky), urážajú sa navzájom (debi*, tučibomba, ...), sú necitliví k sebe, až krutí. Ale začali si dovoľovať ku mne. Predtým sme sa občas doberali - vtipná poznámočka, všetci sme sa zasmiali, bolo to ok. Teraz to prerástalo. Dohováram im, že takto sa v rodine nechováme k sebe, vysvetľujem, že to zraňuje, že som ich mama, že ja ich rešpektujem, tak nech rešpekujú aj oni mňa. Idem im vzorom a príkladom. Vysvetľovala som láskavo, potom aj nech vidia hnev, že ma to zraňuje, aj som sa urazila, aj som skúsila zákazy - ale to by mali telku zakázanú na také dlhé obdobie že až. A keď už som im ju zakázala a urobili to znova? A potom znova a znova aj 15x? Čo mám zakazovať? Všetko?
Prosím o radu, čo robiť, keď opakovane nerešpekujú hranice a dohováranie, vysvetľovanie a ísť príkladom nefunguje. Povedala som si, že trošku vydržím, prejde ich to, je to roztopaš, skúšajú... ale toto je už moc. Je to u nás jak na bojisku. Ja som som len chcela, aby sa cítili milované za každých okolností, príjmané, aby v našich vzťahoch bolo spojenie, miesto komandovania a boja o moc.
@elizabeta56 cielene sa nevyjadrujem k tomu akoby som to riešila konkrétne ja, lebo rešpekt by mal byť aj vo vzájomnej výchove, skôr som sa snažila možno len načrtnúť možnosti vzniku problému a z toho vyplývajú aj riešenia 😉. Čo sa týka nadávania a dovoľovania si, to je u nás jednoducho nepredstaviteľné, nerozprávame sa tak medzi sebou a neprichádza to do úvahy v nijakej forme od nikoho z rodiny, ani mimo nej, nie je to zákazom, ale normálnym ľudským slušným správanie sa a rešpektom, nie je dôvod to prehliadať ani u dieťaťa, akonáhle som cítila že sa moje dieťa blíži k tejto hranici tak som ho na to dostatočne pochopiteľne upozornila že tadiaľ cesta nevedie, už od mala, ale s tým, že som to nehrala, ani to neuhrávala na nijaký výchovný pedagogický cieľ, to deti vycítia veľmi dobre, jednoducho sa ma to začalo dotýkať ľudsky a dala som mu to najavo ako by som to dala najavo každému, uvedomujeme si svoju hodnotu, vediem dieťa k uvedomovaniu si tej jeho, ale taktiež k uvedomovaniu a respektovaniu hraníc, dehonestovanie (medzi čo patria aj výsmešné oslovovania), ponižovanie v akejkoľvek forme, dešpekt, agresivita aktívna či pasívna sú v každom normálnom a zdravom ľudskom vzťahu netolerovateľné. Pracovnom, partnerskom a aj v tom rodičovsko-detskom.
Puberta vie byt strasna, tiez sa snazim o respektujucu vychovu, ale teda vyzadujem respekt aj smerom ku mne a to vsetkymi moznymi prostriedkami, okrem telesnych trestov. Respektujem mojich pubertakov dovtedy, kym respektuju aj oni mna 😁. Takze ked sklznu do neprimeraneho spravania, vsetok moj respekt ide bokom a laskava mamicka sa meni na hroznu furiu. Aj takto sa mozu naucit (v bezpeci domova), ze prekracovat hranice ineho cloveka prinesie neziaduce reakcie a niekedy to moze byt aj nebezpecne 😉
A my,čo sme aj po zadku dali,aj hlas sme zdvihli nie raz,nevyjednavame a vieme dávať tresty,ktoré aj majú efekt máme doma 14 ročných,čo poslúchajú.Cim to asi bude🤔
@annkab2000 nepoznam presne o co ide sle viac sa.mi paci vychova logickymi dosledkami. Je o nej aj napisana kniha.
Môj otec ma vždy rešpektoval, bol láskavý,vzdy pomohol ,povzbudil ,poradil,robí to stale ,nespomínam si áni na žiadnu po zadku.
Ale ked som urobila v puberte niečo cez úplne mi stačilo ak si ma posadil oproti sebe a dôrazne povedal ,toto si urobila naposledy tak veru som ani necekla lebo mal pravdu a nemala som odvahu skúšať co bude keď to zopakujem .
Žiaľ tvoje deti nemajú autoritu musíš niečo zmeniť lebo skodis im aj sebe.
Možno túto diskusiu bude raz čítať mamina, ktorá bude mať podobný problém, tak si dovolím napísať svoj uhol pohľadu, aby som ju pozvbudila a ak zrovna bude mať ťažké obdobie, tak aby ju daktoré príspevky nedorazili.
- v prvej vete svojho príspevku jasne žiadam o rešpekt, nech sa nevyjadrujú maminy s iným názorom na výchovu. Prečo? No lebo ten názor predsa každý pozná. A tiež som napísala, že Vám ho neberiem a nijako negatívne som sa k inému výchovnému postupu nevyjadrila. Napriek tomu tu zazneli také hejty, že ma len utvrdili, že som na správnej ceste. Ak nie ste ochotné rešpektovať ani mini prosbu druhého dospelého, tak o rešpekte nič neviete. Ste v nesprávnej diskusii.
Písala som na MK, lebo som nevedela vymyslieť riešenie, s ktorým by som sa stotožnila. Tie vaše niektoré riešenia, ma tiež napadli, ale nesúhlasím s nimi, napr.:
- keď ťa oni nerešpektujú, tak ani ty ich - hm, takto podľa vás funguje "rodič má ísť príkladom"?
- nevar neupratuj - toto ma nenapadlo. Keď sa vžijem do dieťaťa, čo musí pri tomto cítiť, tak mi je úzko. Okrem toho toto u nás je to úplne irelevantné - naši radi nakupujú, radi varia (jednoduché veci), prádlo - tiež nie je problém. Ale ako problém vidím, ak si predstavím, že raz by sa tak ich žena k nim chovala. Toto je čistá manipulácia a ja nechcem, aby raz mali také vzťahy. Veď navariť a upratať je predsa samozrejmosť, ktorú má cca zvládať muž aj žena. Isto nechcem, aby ženy týmto mojich synov vydierali.
- nie, deti ma nemajú na háku a nie, nie som ani sumisívna ani slabá matka. Vy si ľudskosť mýlite so slabosťou. Rešpekt s tým, že si ostatní môžu robiť, čo chcú. Nie. Rešpekt je aj o hranicicach. Ja som tu popísala 1 problém, kde sa mi nedarí a nič o tom, ako deti fungujú v ostatnom. Chcela som len radu, lebo manipuláciu, vydieranie a tresty, facky (ako som tu dostala rady), neschvaľujem. A presne ako tu napísali niektoré maminky, tak som za výchovu dôsledkami. Len pri rečiach ma nič nenapadlo.
- Ziadne vreckové, ziaden internet doma, ziadne dobitie telefonu, ziadny kamosi - syn to všetko potrebuje kvôli škole. Žiadni kamoši? Som šťastná, že obaja majú výborných kamarátov, že zvládli spolu coronu a izoláciu.
- že už je neskoro? - nie je. Keby nemali hranice, tak to v 14tich vyzerá inak. Nikdy nie je neskoro. Netreba brať druhému nádaj, ak by tu bola mamina so staršími deťmi. Len si treba vyhrnúť rukávy a začať makať. Nie, nebojte sa. Len sa netreba báť pozrieť do zrkadla a aj za zrkadlo.
- na 14 a 16 rocnych este k tomu chlapcov je toto (rešpekt) uplne nanic. - moji synovia nie sú ľudia?
- nehovoriť, že ťa niečo zraňuje. Veď to im len dávaš návod. - a ako chcete, aby sa raz rozprávali s manželkami, keď nebudú môcť veriť ani vlastnej mame, lebo ona neverí im so svojimi pocitmi?
- tresty - viete, ja to vnímam tak, že je to jednak ponižujúce (závisí od typu) a jednak je to vlastne manipulácia. Ja by som chcela, keby deti spravili alebo nespravili danú veci, lebo je správna alebo nesprávna. Nie preto, že som ich donútila. Preto im toľko vysvetľujem a verím, že to raz prinesie ovocie. Obrazne povedané - možno teraz niektorí rodič vidí už krásne zrelé plody na stromčeku výchovy svojho dieťaťa a moje stromčeky majú plody ešte zelené. Ale výchova nie je súťaž. Ja verím, že ovocie sa ukáže v dospelosti, keď budú mať 20, 30. Keď už vyletia z hniezda. A možno, keď rozkrojím plody z mojich stromčekov, budú vnútri zdravé, bez hniloby. A možno plody, ktoré teraz vyzerajú krásne, nebudú vnútri úplne zdravé (kvôli zraneniam). Lebo mám skúsenosť: podľa mňa, ak je dieťa poslušné, to vôbec nemusí znamenať, že je dobre vychované. V okolí mám presne takýchto ľudí - v dospelosti potom sa stali 2 veci. Buď sa vzopreli a rozhádali s rodičmi a išli si svojou cestou (lepší prípad) alebo (väčšinou dievčatká), si nechali po sebe šliapať. Lebo veď treba poslúchať.
Stotožňujem sa s tými, čo napísali:
- že toto obdobie pominie, ale naše vzťahy (NE-narušené) ostanú. Vďaka @129oveciek a @titla a @gaborka28 a @domak2
- opýtať sa ich, prečo to vlastne robia, čo si myslia - to som sa veru opýtala asi len 1. Vďaka @elizabeta56
- ďakujem za skvelý príspevok @tiika s radami. 🙂 áno, to by som mohla veru skúsiť, byť konštruktívnejšia. Už je to dlhšie, tak už som trochu strácala nadhľad.
Teraz ku mne:
Ja som deťom nastavila hranice, rešpekt samozrejme že neznamená, že si môžu robiť čo chcú a ja to budem "rešpektovať". Po prečítaní všetkého a rozmýšľaní, myslím, že viem kde som spravila chybu. Isto nie vo výbere výchovy. Len som poľavila skôr, ako som mala (pred pár mesiacmi) a oni ešte na to nemali kapacitu (ako to napísala @belasy_motylik ). Brala som ich už ako veľkých parťákov a spoľahla sa, že pravidlá, povinnosť dodržia bez môjho dohľadu, kontroly. Že bude pohodička. A ešte som spravila chybu, že som oboch začala brať ako 1 celok - deti. Takže idem to riešiť nasledovne:
- staršiemu nastavím veci inak ako mladšiemu - poľavenie a dôveru. Lebo tam sa to pekne vráti zo starých koľají a budem s ním jednať ako s veľkým. Tým pôjde aj príkladom mladšiemu, ktorého takýto prístup bude čakať, keď bude správny čas a sprány vývoj. Starší bude mať za to výhody vo forme dôvery (to už mal aj teraz, lenže nesprávne som to dala aj mladšiemu).
- výchova dôsledkami 1- už dávnejšie som staršiemu povedala, že obmedzíme hry/videá, kde sa nadáva, lebo sa to na neho lepí a neprospieva. Teraz som na to zabudla, že to vlastne dobre fungovalo. Vrátime sa k tomu. A hlavne to nastavím u mladšieho. Ten s tým predtým nikdy problém nemal.
- výchova dôsledkami 2 - napadlo mi, ako premostiť čas pred obrazovkou (hry, videá) so zlým správaním, hoci to vlastne nesúvisí. Poviem im, že jasné, že každý potrebuje voľno, ale byť pred obrazovkou je len 1 z foriem (na výber je inak veľa iných činností). A táto forma bude za odmenu (podmienená splnením povinností a správaním).
- konflity medzi nimi - ozaj nechám viac na nich. Zapojím sa, keď si nebudú vedieť rady.
Ďakujem Vám za rady a Váš čas. Prajem, nech sa nám podarí vychovať dobrú generáciu.
Hmmm. No a teraz som sa stratila v Tvojom poslednom prispevku. Na co si sa vlastne stazovala? Ved vlastne mas vsetko v poriadku, len Ta zranuju vlastne deti. Ale inak vsetko ok
Ja som ostala teda tiež zmätená,ty chceš aby detí vedeli čo je dobré a nie len tak bez toho aby si ich to naučila,trest nie je manipulácia ale dôsledok zlého rozhodnutia,ak dieťaťu vysvetliť poriadne právo áno a prečo nie a aký to bude mať dôsledok tak ten trest je presne to čo treba ak spraví niečo zlé
@mk1111111111 Je to iba ďalšia vytrolena diskusia aby reč nestála. Fakt veríš že normálna žena svoje deti prirovna k plodom na stromčeku?
Nedocitala som ani polovicu toho co píšeš.
Prepáč aj ked to asi bude pre teba znieť hnusne a pouzijem extrémne pomenovania .
Ak by si mne v puberte a vlastná aj teraz toľko vysvetľovala ako sa snaží v poslednom príspevku tak ma porazí .Chlapci ta nerešpektujú používajú nadávky a teba to trápi a namiesto hraníc sa necháš tyrat .
Niekde si urobila chybu a teraz posledným príspevkom ideš samu seba presviedcat ze nie .Pravda je taká,že áno je to smutne keď si toto k tebe dovolia a máš dôvod na smútok ČO ich chceš teda ty naučiť ze sa im dostane stále rešpektu aj keď oni nerešpektujú?
Ty si myslíš im to bude okolie a budúce manželky respektovat ?Robíš zle len im aj sebe a ideš v tom pokračovať. Myslím,že v tomto veku aj pubertalne deti s empatiu toto nerobia .Drzim palce pri výchove.
@minenkak tresty fungujú, to áno. Ale asi najdôležitejší rozdiel je v tom, prečo dieťa niečo urobí. Či zo strachu (pred bolesťou, zahanbenim, ponizenim..) alebo preto, že samo chce a pochopilo význam určitého správania.
Tresty v rešpektujúcej výchove:
Trest je vyvrcholením mocenskej výchovy. Pod vplyvom trestu dieťa nerobí určité veci preto, lebo pochopilo ich zmysel, ale preto, lebo sa bojí. V detskej duši sa tak usadzuje strach, ktorý v dospelosti potom spôsobuje nielen zdravotné problémy, ale kvôli strachu sme aj manipulovateľní. Tresty deti utvrdzujú ešte viac v mocenskom modeli existencia sveta, teda učia deti, že existujú mocnejší a slabší ľudia. Často potom práve pod týmto vplyvom deti v škole útočia na slabších, tu niekde potom začína aj šikanovanie. Otec dá dieťaťu jednu facku a ono dá spolužiakovi dve facky. Trestami sa stupňuje násilie. Deti, ktoré boli vychované pod vplyvom trestov, keď sa v dospelosti dostanú k moci, sú najukrutnejší. Namiesto trestu je niekedy vhodnejšie, aby deti primerane pocítili dôsledky a potom ich s nimi rozobrať. Takto rodič dieťa vedie k zodpovednosti a nie k poslušnosti. Ak je dieťa autoritatívne vedené len k poslušnosti, v puberte sa väčšinou u neho začne prejavovať veľký vzdor.
Trestajúca výchova trestom nič nerieši. Dieťa, keď dostane trest, nemusí vo svojom živote nič meniť, myslí si, že trest-zákaz situáciu vyriešil.
Ja to vidím takto.Je veľký rozdiel mať chlapca a dievča.to mám ja.dievca a dievca.dvaja chlapci je to väčšinou dosť náročné.je to aj tým že si sama.ale presne....tam respektujuca výchova moc nepomôže.chyba tam chlap tvrdšia ruka.aj hlas musí byť silnejší.
Ja si môžem trošku dovoliť respektujucu výchovu.mam doma muža.ale je pravda že ja keď sa naseriem.aj môj prejav moja tvár a hlas sa zmení. Nekricim ale som nasratá a môj pohľad je strašidelný a oni vedia že prestrelili.mam 13rocnu a 11rocneho.a to že si nadávajú.to by som ešte brala ako to menej podstatne.su to dvaja kohúti v jednej miestnosti.testosteron pracuje na plné obrátky.je to v podstate normálne.prejde ich to.nehovorim že ich neupozorni,ale iné veci sú horšie.napriklad to ako sa správajú k sebe.🙂
@minenkak nie toto nie je len o extrémnych telesných trestoch 🙈Pokojne si niečo o trestoch prečítaj, je toho viac než dosť, keď si ich takou zástankyňou. Sú aj iné spôsoby ako reagovat na nevhodne správanie.
https://www.edual.sk/clanky/najnovsie/tresty-zv...
https://www.lenivyrodic.sk/vychova/tresty-vo-vy...
https://eduworld.sk/tg/6/42/tresty-pre-deti
https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/2537/zm...
https://najmama.aktuality.sk/clanok/8BtS6nN/dis...
@tiika Ale toto priamočiare jednoznačné prepojenie trestu s nevhodným správaním potrebujú malé deti. Autorka má pubertiakov - ak nie sú mentálne pozadu, čo autorka ani nenaznačila, tak perfektne dokážu pochopiť akýkoľvek trest ako následok svojho konania. Áno, stále platí, že by nemal byť trest ponižujúci ani z pozície fyzickej prevahy - i keď... sú to 14+ roční pubertiaci, matka im už nemôže dať na zadok len preto, že je silnejšia, lebo nie je.
Padali tu návrhy na tresty, ktoré deťom vezmú pohodlie alebo veci, ktoré treba financovať. Veď pre teenagerov je to úplne logický trest. Celý život budú fungovať tak, že ak nesplnia svoje povinnosti v práci, alebo sa tam budú nevhodne správať, nedostanú zaplatené, prídu o všetko pohodlie, čo im prinášajú financie a môžu si hľadať inú prácu.
@annkab2000 toto su fakt velki chalani, tam naozaj nie je priestor, aby si dovolovali na matku. Na jedinu blizku osobu, ktora im zostala (o otcovi nie je rec).
Tu treba budovat vztah a doveru s chlapcami, vela sa rozpravat, o kamaratoch, o hudbe, o tom, co ich bavi, prejavit zaujem o vsetko co sa ich tyka. A dat obcas najavo, ze aj matka je len clovek.
@annkab2000 Takze vlastne problem nemas? Jedine so zenami na MK, ze nepochopili, ze sa vlastne nestazujes? Nie som si uplne ista, ci Ty naozaj chapes, co znamena respektujuca vychova a znovu napisem to, co som uz pisala-to neznamena to, ze to bude jednostranne respektujuca vychova. Ale vlastne ak problem nemas, tak je vsetko v poriadku, nemusis vobec citat, co sme Ti sem napisali a dalej mozes svojich synov respektovat a cakat, ze raz budu aj oni Teba.
@tiika nepozeranie tv je úplná obyčajná časť výchovy,branie akých veci ,počítač a telefón,to deti ani nemajú mat v rukách , v tomto prípade, takto veľké deti, čo nadávajú matke,by zostali pred dverami a to by nebol trest ale dôsledok urazania a ponižovania matky,ale zas,keď si to ona takto posrala,má len to čo chcela ,nutenie do akej činnosti,čo deti nemusia doma nič robiť?A nevarit,no to neviem či je trest keď tieto deti si vedia uvariť aj samé
@annm81 určite take správanie nemôže zostat nepovšimnuté, branie výhod, sprísnenie pravidiel, obmedzenie niečoho je i podľa mna v poriadku ak nejako súvisí s danou záležitosťou.
Ale ti tínedžeri už stoja na prahu dospelosti, o to viac je dôležité, aby sa vhodnému správaniu naučili doma. Ako ho to take samotne zakázanie internetu naučí? Jedine ho stopne.
No v partnerských vzťahoch bude ten dotyčný potrebovat lepšie pochopit prežívanie partnerky, byt empatickym, primerane vyjadriť svoje emócie, riesit problémy, konstruktivne komunikovať, napravať vzťahy, ospravedlniť sa…
A my vďaka takejto výchove sa naopak urazame, nerozpravame, trestáme, manipulujeme…, co nase vzťahy skôr ničí.
@minenkak takze ty sama podľa teba používaš extrémne tresty ako zakazovanie, prikazovanie? Lebo ja to za extrém nepovažujem; avšak za trest áno (záleží však od celého konceptu).
Napr. Ak niekam mame ísť, dieťa sa nechce obliekať, tak tam pôjdeme bez neho, aby sme to stihli alebo nepojdeme vôbec (to je dôsledok), ak mu však poviem, že ak sa rýchlo neoblečie, nebude večer pozerať rozprávku, tak to je trest
@doriiis Gratulujem! Teraz ešte poslúchajú Vás, potom to bude niekto z party a neskôr v živote vždy nejaká "autorita". Žiaľ, inak to už vedieť nebude, rozhodujúce sú prvé roky života na naučenie sa vzorcov správania. Dúfam, že moje dieťa nebude poslúchať nikdy nikoho, okrem svojho svedomia a zdravého rozumu.
Akoze celkom suhlasim s tym co tu pisali vyssie.. pri volnej vychove si dieta bude vzdy robit co chce.. ale nie som zase zastanca toho ze by to bola zla vychova.. co tak pozorujem tak deti ktore mali v destve prave tuto vychovu, v dospelosti rodica viac ocenili, viac milovali za to co mu ten rodic bol ochotny dat, obetovat.. ono tie deti v puberte si to teraz neuvedomuju a vidia zatial len seba.. ale ked vyrastu tak to pochopia ze ako to ta mama s nimi nemala jednoduche a napriek tomu im stale len davala lasku a vsetko co chceli.. ale teda kazdopadne tu si moc nepomozes.. ak to chces nateraz zmenit ich spravanie tak jedine inym pristupom.. ono nemusis kompletne menit celu vychovu.. staci im kludne iba dat najavo ze v tejto veci nebudes diskutovat.. su to pubertiaci, sprav im extremny cirkus, zober im telefony, odpoj wifi, jednoducho ak ti to tak vadi tak musis zakrocit