Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    belasy_motylik
    Správa bola zmenená    1. jan 2022    

    Tak nastal čas si po roku opäť zaželať 😄🥂♥️

    belasy_motylik
    Správa bola zmenená    27. dec 2021    

    Konečne vyzerám ako Barbie 😄🎄

    belasy_motylik
    Správa bola zmenená    14. dec 2021    

    Kto si ju kupuje tiež, ako ja, len 1x ročne? 😀 Taká rozkošná vianočná úchylka 😄🎄

    belasy_motylik
    Správa bola zmenená    10. dec 2021    

    Bolo to tak 🙂

    belasy_motylik
    23. apr 2021    Čítané 702x

    Keď sa vás pokúsi zabiť ... farba na vlasy

    Žiaľ, nepatrím medzi štastlivcov, ktorým, akoby sa to patrilo, sa striebro vo vlasoch objavuje v primerane zrelom veku a na základe životných skúseností a získaného múdra. A ak to tak je, tak som dozrela expresne rýchlo a moje skúsenosti zo života boli priam instantné. To moje striebro sa objavilo totiž už dlho pred dvadsiatkou. Genetika mala v takomto prípade rozhodujúce slovo. No, ale keďže v takom veku to nie je záležitosť hodná riešenia, tak som, s objavujúcimi sa pribúdajúcimi pokladmi tohto typu, prešla akosi bezmyšlienkovite a prirodzene na tónovacie farbiace šampóny, ktoré sa zaradili do môjho bežného občasného repertoára starostlivosti o seba.

    A čas plynul, šediny sa začali objavovať systematickejšie a vo väčšej miere, už to nedokázali zakamuflovať ani moje husté, teda boli do pôrodu, dlhé vlasy, až som raz usúdila, že nastal čas odskúšať pernamentnú farbu. Teda, pernamentnú podľa optimistického uvedenia výrobcu, moja realita bola, i po skúške väčšiny dostupných vzoriek na trhu, diametrálne rozdielna. Farba vydržala do viditeľných odrastov, keďže mám tmavé vlasy, mesiac. I tam už bolo vidieť odrastené vlasy. Takže nastúpil v mojom živote nový mesačný rituál, i keď už vlastne ani nie nový. Značky farieb som obmieňala a vždy som sa snažila kupovať tie kvalitné, pred tými ostatnými som mala akýsi prirodzený rešpekt.

    Tak plynuli roky ... až raz ... Objavilo sa znenazdajky svrbenie pokožky hlavy. Nie také to jemné svrbenie, svrbenie úporné, kedy máte potrebu sa pernamentne škriabať. Ale, ako sa objavilo, tak zmizlo. Keď sa objavilo opäť mala som za jednoznačného vinníka nový, podľa reklám "veľmi kvalitný a šetrný" šampón, ktorý som v tom čase začala používať. No ani návrat k osvedčenej značke tento problém nevyriešil. Skúsila som bylinné oplachy, rôzne prípravky, farby na vlasy som striedala a vymenila za bezamoniakové, ale svrbenie sa objavovalo stále. Napr. aj v noci. Po zhruba mesiaci sa mi na zadnej strane ucha objavila malá, nenápadná, slabo mokvajúca plocha. A o týždeň i na druhom uchu. Tú už sprevádzali občasné drobné vyrážky na temene hlavy. V minulosti som mala sporadické kožné prejavy alergie, no nie v tomto mieste, bolo to v súvislosti s potravinovými alergiami a keďže vlasy som si farbila už dlhé roky, nedávala som si to do nijakého súvisu. Alergia je rafinovaná, prejavy sa objavia kdekoľvek.Takže som farbila naďalej, nevidela som dôvod prestať, v tomto období 1x mesačne + 1x mesačne len odrasty, keďže mám odtieň vlasov na ktorom vidieť každé zabelenie sa. 

    Až sa po jednom farbení objavilo jemné pálenie a priam pred očami sa mi objavovali vyrážkové miesta okolo vlasov a v priebehu pár dní i na tvári. Bolo to nepekné, s vyrážkami som nemala problém ani v puberte, bolo to nepríjemné, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. I keď som už tušila vinníka. Nasadila som si antihistaminiká proti alergickým reakciám, ktoré som už nepotrebovala veľmi dlho, eliminačnú diétu s vysadením potencionálnych alergénov v strave, umyla farbu a čakala, kedy sa dostaví výsledok vo forme upokojenia. No, výsledok sa neobjavoval. Chvíľu prejavy ustupovali, o chvíľu sa však pokožka sama rozdráždila a začalo to opäť. Takto to išlo týždeň. Ja som si medzitým naštudovala nespočetne článkov o alergiách na vlasy, bola som zhrozená, najdramatickejší a zároveň najnepochopiteľnejší bol pre mňa tento https://www.cas.sk/clanok/528346/zafarbila-si-vlasy-skoro-ju-to-zabilo-zeny-na-toto-si-davajte-velky-pozor/ . Nechápala som, ako sa mohol jej stav takto zdramatizovať, napriek zásahu a liečbe. Potom si naň spomeňte v závere.

    A čas sa prehupol do druhého týždňa, uši mokvali, tvár bola ako v hormonálnom rozkvete, zadná časť krku a koža miestami okolo vlasov podráždená, s ložiskami, nosenie rúška bolo priam extatické utrpenie, ale inak som sa cítila dobre. A keďže som bola pre aktuálnu situáciu v lockdownovom móde a nechodila som na dlhšie z domu, tak i to sa dalo, s veľkou dávkou sadomasochizmu, vydržať. Veď sme ženy.

    A prišlo jedno krásne jarné a myslím, že aj slnečné ráno ...  a silný výsev na chrbtoch dlaní. Nie vyrážky, bolo to niečo iné, niečo úplne nové. A úporné svrbenie znenazdajky začalo i na predkoleniach nôh. Zapálili sa mi takmer všetky folikuly po holení, taktiež porezané miesto. Nemala som dovtedy s týmto nikdy problém. Na lakti sa tiež objavila miniatúrna, ale silno svrbiaca vyrážka. To všetko v priebehu pár hodín. Objektívne málo. No pochopila som, že sa alegické prejavy rozšírili a že je čas navštíviť lekára. Ale keďže, ako to už v takýchto príbehoch býva, bola práve sobota, brala som to ako čas na psychickú prípravu tejto nepríjemnej procedúry, s vyrážkami predsa nepôjdem hľadať urgentnú zdravotnícku pomoc. 

    A prišlo ďalšie ráno a darček môjho tela v podobe, ktorá už sa nedala odignorovať. Výsev na dlaniach sa zmenil na niečo monštrózne. V priebehu dňa vznikol opuch, otvárala sa koža ... vedela som a už by to asi videl každý, že je to zlé.

    A tak som, plná odhodlania, prvý deň nového týždňa začala ambulantnou turistikou. Význam tohto termínu pochopíte neskôr. Už pár dní som mala naštudovanú ponuku kožných ambulancií, keďže žijem v krajskom meste máme ich tu, našťastie, viacero, a vybrala som sa do tej najlepšie hodnotenej. Tu sa môj optimizmus v dobré a rýchle vybavenie schladil už pri pohľade na počet pacientov v čakárni. A túto obavu mi potvrdila i inak veľmi milá pani sestrička, hodnotenie neklamalo, ktorá ma pre nedostatok možností nemohla v ten deň vziať. Mala snahu ma objednať. O 2 týždne. Nevedela som, ako veľmi zlé to je, ale určite som vedela, že nemôžem toľko čakať. S podobným scenárom som obehala prakticky celé mesto, miesta v poradovníku sa neuvoľnili ani posúcitných pohľadoch zdravotníkov na moje ruky. Ako jedinú reálnu možnosť, v zúfalstve behajúc už nielen po meste, ale i po internete, som videla už len súkromnú ambulanciu, dokonca ani nie v meste, ale v dedinke za mestom. Po vyriešení dopravy som už značne fyzicky, ale najmä psychicky znavená, ako Janíček s Marienkou zazvonila na malý moderný domček ambulancie, dúfajúc, že konečne nájdem pomoc. Scenár sa však opakoval i tu. Jednoducho, kožné problémy sa v tomto podivnom období asi zhoršili mnohým a objavili viacerým. Pri mojom odchode sa však veľmi milo pôsobiaca pani sestrička, čo, ako som sa neskôr dozvedela, je pani doktorka pracujúca spolu s hlavným lekárom a majiteľom ambulancie, znenazdajky vrátila s tým, že pokiaľ chcem môžu ma o pol hodinu vsunúť do termínu. Bola to tá najúžasnejšia vec, ktorú som v ten deň počula. A tak som sa ocitla na mieste, kde som túžila byť už niekoľko hodín. 

    Po vyšetrení pani doktorkou a rovnako sympatickým a milým lekárom som čakala reakciu typu "máte to silnú alergiu, tu máte na to lieky, o pár dní to ustúpi". Tá však neprišla. Keď som sa teda pána doktora spýtala ako to je, pozrel na mňa ustarosteným a vážnym pohľadom, prislúchajúcemu jeho veku a 30ročným skúsenostiam a vyslovil slovo, čo nechcete počuť. "Vážne". " Veľmi vážne. Je to stav na hospitalizáciu. Cez otvorenú kožu, ktorá vznikla v dôsledku alergickej reakcie, do tela prenikla infekcia. Pravdepodobne cez tú nešťastnú zadnú časť uší. A infekcia v spolupráci s predráždenou imunitou napadla telo. Celé telo." Odrazu sa neriešili vyrážky. Už sa riešila záchrana života. Spomínate si na článok vyššie? Tak presne do tohto stavu a štádia som sa dostávala. Bola to len otázka času, možno hodín. Telo boj nezvládalo a preto sa prejavy širili, no viac zvnútra, ako zvonku. A po tomto šoku, kedy som len paralyzovane pozerala na lekára a nechápala v plnom rozsahu o čom to hovorí, sa ozvalo konečne v ten deň aj niečo optimistické "Ak budete dostatočne disciplinovaná pacientka, môžeme sa to pokúsiť s extrémne silnou liečbou zvládnuť. " Presne takéto niečo moja vystrašená duša potrebovala počuť. Predstava hospitalizácie v mojom imunitnom stave a hlavne v tejto pandemickej dobe bola pre mňa nepredstaviteľná. Tobôž, že v rámci veľmi inteligentných opatrení sa už pred rokmi zrušilo i v našom meste, ako mnohých iných, okrem iného aj kožné oddelenie a najbližšie bol v inom okrese. Tak budeme bojovať. Sama som netušila, čo sa v tomto prípade za týmto označením skrýva, ale v takýchto situáciach je pud sebazáchovy nad všetkým. O pár dní som už vedela. Odišla som domov, o pár desiatok eur ľahšia, zato o celkom slušným balíčkom z lekárne ťažšia. Tu ma pán doktor ešte upozornil, že je to veľmi silná kombinácia a koncentrácia a že sa môže stať, že sa budú v lekárni nad tým pri vydávaní pozastavovať, tak že je to v poriadku. Nie som vôbec zástancom farmakologickej liečby, vždy, keď sa dá, sa snažím ísť cestou prevencie a pomôcok čisto prírodného charakteru, ale pochopila som, že v tomto prípade nemám veľa možností na výber. Vlastne žiadnu. Tu už bolo potrebné zbraní, ktorých príroda nie je možná sama dať.

    A začal kolotoč. 

    Prvé dni sa môj nasledujúci život skladal zo sledovania času, čo bola tá najdôležitejšia časť, keďže medzi liekmi a procedúrami mali byť určité rozostupy a nechýbali ani zisťovania možných vedľajších a nežiadúcich účinkov. A tých majú tieto zázračné lieky viac než dosť. Tie som sa snažila, viac, či menej úspešne eliminovať stravou a dodržiavaním presného harmonogramu. Ja, ktorá neznášam presný program. Utrpenie na všetkých frontoch. A do toho strava. Lekár nariadil prísnu diétu, čo mi aj celkom nahrávalo, keďže jedným z vedľajších a v mojom prípade teda dosť nežiadúcich príznakov liečby je  aj rýchle zvyšovanie hmotnosti, takže sa okrem liečby riešila i strava ... a vlastne som mala pocit, že všetko okolo. Žiadne umývanie, oblečenie zničenia hodné, režim. Natieranie, mazanie, 7 silných tabliet denne, z toho 5 počas jedla, presné časové odstupy, stále sledovanie stavu. S odhodlaním a mojou urputnosťou mne danou, i keď na smrť vystrašená, som pokračovala, aj keď sa mi vytvárali chrasty, lúpala koža, tá sa mi, mimochodom, na ušiach, po tom, ako som ich mala v dôsledku infekcie ako od Pinocchia, vytvorila úplne nová a evidentne jej neznášanlivosť rúšok zostala, objavovali sa nežiadúce účinky, mám pocit, že neskor viac ako na začiatku, bola som cez deň ako po silných psychofarmakách, v noci to vystriedali manické stavy, návaly horúčav striedali bolesti ... zážitky širokého spektra. Lieky, okrem iného, spôsobujú a je to ich jeden z hlavných úloh, aj uplné potlačenie imunity. Teoreticky ma teraz môže zabiť aj nádcha. Dosť neželaný narodeninový darček. Ale bolo vidieť zlepšovanie sa a to bolo pre mňa najpodstatnejšie. 

    Po týždni, keď som si z pre mňa radikálneho zlepšenia pripadala až euforicky, nastala kontrola. Lekár nezdieľal v plnej miere moje nadšenie, konštatoval zlepšenie, ale infekcia tam ešte stále pretrvávala, i keď v menšom rozsahu. V liečbe sa pokračuje. Minimálne ďalší týždeň. 

    Takže detašované pracovisko kožného oddelenia sa nezatvára a pokračujeme v boji. Vo vojne, v ktorej ani neviem ako som sa ocitla. Ale fatalisticky verím, že všetko v živote má svoj zmysel a význam. A verím, že to je a bude i v tomto prípade. Veľa vecí v živote dokážeme zmeniť, až keď skutočne musíme. A to, že ja, napriek tomu, že to bude obrovská a nie práve pozitívna zmena v mojom živote, sa už nikdy nevrátim k farbeniu vlasov je jedna z nich. Viem, že zažijem preto množstvo odsúdenia, nepochopenia, lebo určite každému nebudem vysvetľovať dôvody a myslím, že by ich mnohí ani nepovažovali za dostačujúce, viem, že vizuálne to bude zmena, s ktorou sa budem mať a už i mám sama obrovský problém stotožniť, ale ak to zvládnem, tak tiež viem, že sa mi otvoria nové perspektívy sebaprijatia v rozsahu, v akom si teraz nedokážem prestaviť. 

    Aj toto je jeden z príbehov, ktoré prináša život, i keď by sme ho zvládli aj bez nich. 

    Takže pokiaľ uvidíte na ulici niekedy v budúcnosti mladú ženu, ktorá bude mať hlavu plnú šedín, možno to budem ja. A možno len niekto iný s podobným problémom. Alebo slobodným rozhodnutím oslobodiť sa od tejto mašinérie, ideálov a predsudkov. Nech je to akokoľvek, buďte, prosím, tolerantní, každý dôvod je dostatočný.

    A mimochodom, o pár hodín ma čaká opäť kontrola, dúfam, že už len s pozitívnym výsledkom. Táto lekcia života sa môže skočiť, žiak učivo pochopil a naučil sa potrebné. 

    Veľa zdravia všetkým.

    belasy_motylik
    1. dec 2018    Čítané 656x

    Adventný kalendár vďačnosti - advent minimalisticko maximalisticky

    O pár minút tu máme prvý deň adventného obdobia a predvianočného času.

    Je to pre našu rodinu veľmi dôležité a významné obdobie nielen materiálnej prípravy na Vianoce, ale hlavne duchovnej prípravy na najväčšie sviatky roka. Snažíme sa preto, aby to bolo pre nás obdobie stíšenia, pokoja, pomaly sa nalaďujeme na udalosť, ktorú si na Vianoce pripomíname.

    Ani tento rok u nás však nik nenájde balíčky s adventnými prekvapeniami, ukrývajúce drobnosti, či sladkosti. 

    Jedinečnosť vianočnej chvíle chceme do poslednej chvíle predvianočných príprav zachovať v maximálnej skromnosti a jednoduchosti, tak ako nás k tomu viedli naši predkovia.
    Každý rok, a čím ďalej tým cieľavedomejšie a zaujatejšie, odporujúc materialistickému nátlaku komercionalizmu, teda volíme tú jednoduchšiu, ale overenú a hlavne s našim štýlom a cieľom výchovy súladiacu cestu. Cestu adventného minimalizmu v materializme, ale maximalizmu v duchovno-duševnom obdarovávaní.

    Nuž a teda keď som už napísala čo u nás nebude, tak čo u nás nesmie chýbať.
    Určite adventný kalendár. Ten náš tohtoročný je skutočne minimalistická verzia čo sa týka prevedenia a nákladov, ale bohatá, čo sa týka duchovného posolstva.

    Vytvorené so snahou vymyslieť niečo originálne, jednoduché, hravé, ale myšlienkovo a duchovne hlboké a individuálne tvárne, bola som inšpirovaná hl. myšlienkou knihy https://www.martinus.cz/?uItem=130528#description svojou hl. myšlienkou potreby dennej vďačnosti https://www.youtube.com/watch?v=ty7nvYBjhDI. Cieľom celej tejto aktivity je vnímanie krásy Božieho stvorenia a Jeho denných prejavov lásky k nám, u detí k "nácviku" a uvedomovaniu si a u nás dospelých možno k pripomenutiu si.
    Samotná realizácia je nízkorozpočtová a minimalistická, sú potrebné vytlačené podklady ku kartičkám s textami a podklady k Betlehemu. celkovo 4 papiere, ostatné je individuálne voliteľné, ja som použila denné roztriedenie do obálok. Ale sú, pravdaže, otvorené akékoľvek možnosti realizácie, materiály slúžia len ako podklady.

    Každá obálka obsahuje kartičku s jednoduchým oslavným citátom zo Sv. Písma a dennú "úlohu", ktorá je zámerne postavená veľmi otvorene, čím sa ponecháva priestor na vlastnú individuálnu iniciatívu a časť Betlehemu, ktorú je potrebné vystrihnúť, vyfarbiť a nalepiť na vopred pripravený ľubovoľný podklad.

    • Posledný deň 24.12. obálka obsahuje ako formu odmeny v "cieli" aj pozvánku na narodeninovú oslavu Ježiša, čím sa nepopierateľne pripomína a dostáva do popredia skutočná podstata Vianoc.
      Celá aktivita je koncipovaná pre akúkoľvek vekovú skupinu, my sa ju chystáme poňať spoločne ako rodinnú adventnú aktivitu. Je koncipovaná cielene voľne, aby sa otvorili možnosti aktívneho vnímania a uvažovania nad vďakou z prirodzeného každodenného prostredia, lebo deti a nielen oni majú tendenciu pri otvorených a neohraničených možnostiach uvoľniť kreatívne myslenie a v tom je to bohatstvo možností s možnou prípadnou invenciou aj do duchovnej oblasti. Napr. príkladovo - ďakujeme za niečo červené. Ďakujeme za ... loptu v izbe, moje nové tričko... /vnímanie okolia/,... kvety, červenú farbu, za krv... /odpútanie sa od reality k abstrakcii/,... za Ježišovu krv, ktorú za nás prelial .... /duchovná rovina/. A tak sa dá dostať cez všetky pojmy, napr. "jedlé" - od obľúbenej čokolády až po Eucharistiu, možnosti sú otvorené.
      Vnímam hlavný cieľ ako nenásilné a prirodzené "naladenie" na pocit vďačnosti v našej každodennosti, v parafráze sv. Terezky " ďakovať za malé veci s veľkou láskou", čo je vlastne základom prežívania šťastia. Medzi pojmami sú medzi tými "jednoduchými" nenápadne votkané aj tie hlbšie, cez ktoré je potrebné sa dostať uvažovaním do ďalšieho levelu /vďaka za niečo na čo čakám, za niečo čo dokážem, za svojich blízkych, za niečo v Betleheme..../. A takto postupne a jemne pri správnom na/ladení a prežitej osobnej skúsenosti pozerania sa na okolie a seba očami vďačnosti /čo v súčastnosti je asi jeden z obrovských a najväčších nedostatkov dnešnej doby/ sa otvára neobmedzené kvantum možností nielen na obdobie adventu, ale na celý život.

    A okrem kalendára určite nebude chýbať množstvo kníh s tématickým zameraním. Knihy sprevádzajúce nás adventnými príbehmi, či objasňujúce zvyky a tradície z tohto obdobia, knihy, ktoré zabavia aj poučia a hlavne s ktorými strávime príjemné spoločné predvianočné a aj tie vianočné chvíľky. Toto je náš tohtoročný výber pre naše dieťa, niektoré sú osvedčené už z minulých rokov, možno niektoré prečítame celé, možno nie, možno viaceré pribudnú, hlavne všetko vo vnútornej slobode. Všetko je len prostriedok, nie cieľ.

    Nuž a pravdaže nesmie chýbať tvorenie. Zimné, mikulášske, vianočné... toto je obdobie, kedy majú tvorivé duše, ako sú tie naše, niekoľkotýždňový sviatok, pri koledách a v byte prevoňanom vianočnými koláčikmi ide aj to tvorenie akosi samé.
    Ale to určite úplne najpodstatnejšie je si udržať pokoj, pohodu a radosť z každej spoločnej chvíle. V duši, aj v rodine.V tom túžime a túžme byť maximalisti.
    Nielen v advente, ale v advente obzvlášť.  Aby sa to nádherné novorodeniatko, ktoré sa o pár týždňov narodí nie v Betleheme, ale v našich srdciach, cítilo v nás a u nás dobre ♥.

    belasy_motylik
    Správa bola zmenená    21. dec 2017    

    TOP verzia vianočných darčekov nášho dieťaťa: "Vieš, čo kupujú najviac ľudia pred Vianocami? Darčeky. To preto, lebo buď viac ľudí verí na Santa Clausa a len štvrtina verí na Ježiška, alebo majú dieťa, ktoré robilo veľa hriechov a boja sa, že nedostane nič." Minulý rok sme mali verziu - kto verí v Ježiška, tomu nosí Ježiško, kto neverí, kupuje si sám.

    Učíme sa rozkazovací spôsob so záporom v ang. Veta: Don`t speak (dont spík)- preklad podľa môjho syna: "Pig je prasa. NESPI PRASA!" 😂

    belasy_motylik
    22. dec 2016    Čítané 84x

    Zima v mojich spomienkach

    ❄ Našla som dnes náhodou na internete tento obrázok a odrazu sa mi zo spomienok vynoril obraz. Obraz skutočnej zimy v skutočnom svete plnom skutočných ľudí skutočne sa tešiacich na príchod skutočných Vianoc. Keď som bola dieťa večery v období Vianoc u nás vyzerali presne takto - dedina bola plná ľudí, na potoku sa korčuľovali deti, ale pridali sa radi aj dospelí a kto nemal korčule ten sa kĺzal, kde bol kúsok miesta tam sa hral hokej a keď miesto nebolo hral sa aj na chodníku, stavali sme iglu a snehuliakov na ktorých sme nenápadne odnášali mamám z kuchýň mrkvy a zháňali uhlie na oči, vianočný stromček pred kostolom osvetlený pár obyčajnými farebnými žiarovkami sa nám zdal ako úplný zázrak a nebeský posol Vianoc a nemohli sme z neho spustiť oči, kradli sme babkám papuče v ktorých sa najlepšie šmýkalo, sánkovali sme sa na všetkom od zadku až po igelitové vrecia naplnené senom, olizovali sme cencúle, hádzali sa do ohrnutého snehu, vyrábali v snehu stupaje obrov, tajne sme polievali chodníky, aby sa nám tam na druhý deň dobre kĺzalo, prechádzali sme sa až do omrznutia mihalníc a vychutnávali si vŕzgajúci sneh, ktorý napadol každý rok, ale každý sa nám zdal zázračný a neskutočný, sledovali sme jagavé hviezdy, chytali sme vločky a víťaz bol ten, kto chytil najkrajšiu, robili sme v snehu anjelov, pred odchodom domov sme s vyštípanými lícami zo seba striasali tony snehu, ale aj tak po nás zostávali vodné kaluže všade kam sme stúpili, doma sme ohrievali oziabnuté ruky a nohy a sušili mokré oblečenie s nosom na skle pri obdivovaní kvetov mrazu namaľovaných na oknách ... a boli to tie najkrajšie zimné chvíle na svete. Čisté ako sneh. A skutočné. Ako radosť v nás 🙂❄

    A týmto vyhlasujem vianočné nákupy v našej rodine za zahájené☃😅

    "Jak je možné, že malé děti jsou tak chytré a dospělí takoví hlupáci. To musí být důsledek vzdělání." Alexander Dumas

    belasy_motylik