Život na strednej bez kamarátov

Aký je Váš názor/rada? Dcéra ma momentálne 18 rokov. Chodila na základnú školu do menšieho mesta, kde sa každí s každým pozná. Na základnej bola šťastná, mala kamarátky, keďže spolu boli odmalička. Bola to pre ňu druhá rodina, stále si pomáhali a podporovali. Išla na strednú (gymnázium) do veľkého mesta, kvôli lepšej kvalite vzdelania. Ja zarábam veľmi dobre a mám vysoké postavenie vo firme. Moja dcéra sa nikdy nepovyšovala (dokonca ma dve kamošky, ktoré nemajú vôbec peniaze a aj tak je s nimi dobrá kamoška). Hneď do triedy nezapadla. Ako som písala financie sú u nás okej, preto jej kupujem značkové a drahé veci (sem-tam aj z butiku), dcera ma nadpojene vlasy, nechty a maľuje sa (nie je to žiadna umelá barbina, úplne typické dievča, ktoré dobre vyzerá) a chodíme na drahé dovolenky. V triede ma spoluziačky, ktoré sú dosť závistlivé a falošne . Ich rodičia zarábajú malo 🙁. Vždy si do mojej dcéry rypnu, že ma niečo drahé (vidno to od prvého pohladu). Moja dcera im nechce nič povedať kde ideme na dovolenku, keďže vie, že zas bude závisť. Oni sa spýtajú a potom nejako zhodia. Stále ju dávajú nabok. Keď niečo povie stale ju ignorujú a prekrútia očami. Moja dcera sa im vtiera, dáva im opisovať domáce úlohy, len aby zapadla (aj tak zbytočne). Raz sa moja dcera vyjadrila, že prestúpi, lebo to sa nedá. Vyjadrili sa, že ich to urazilo a preto sa rozhodli moju dcéru vyštvať z triedy. Moja dcera za nimi išla a povedala im, že či sa nechcú porozprávať čo im vadí. Samozrejme, herečky “nič Lívia, čosi”. Na 2 mesiace sa to ukludnilo. Sú to typ dievčat, že sa navzájom ohovárajú a potom jedna na druhu “moja,zlatko,drahá”. Moja dcera nevie byť taká aby sa vkuse mojkovala a drahuškovala, radšej je ticho, stále sa usmeje a je celých 7 hodín v škole ticho bez slova. Jej spolužiaci (chlapci) nevedia aká je situácia a preto hovoria všade, že “Lívia je strašne divný človek, veď poriadne nič nehovori”. Jej spolužiačky nie sú veľmi take aby tvrdoisli za kariérou, moja dcéra je taká, tak ju aj učím. Na škole nemá žiadnych kamarátov, totiž v iných triedach sa veľmi s nimi kamarátiť nedá. Porozprávajú, ale triedy majú od seba ďaleko a každý žiak je so svojou triedou. Ja jej stále vravím, že nech kašle nato. Ale dcéru velmi boli, že takto sa ku nej správajú a vidí ako spolu chodia na párty a ona nemá s kým. Veľmi túži po partii kamarátov. Jej spolužiačky sú drzé a keď niečo povie uzaj ju zhodia. Minule nenechala profesorke jeden papier (bolo tam nedorozumenie, profesorka sa zle vyjadrila nakoniec si aj priznala chybu) no jej spolužiačka ukázala na moju dcéru na prestávke, že je na hlavu. Veľmi si k nej dovoľujú, keďže vedia, že nič nepovie. Vravím dcére, že nech im už povie niečo drzé aby si nedovoľovali. No dcéra stále mi povie “ale ja nechcem byť drzá, ja chcem byť dobrá”. Ako by sa mala dcéra podľa Vás správať? Nemá žiadnych kamarátov (na škole) inak má, ale na škole jej chýbajú. Ako ju podporiť ? Aj keď ide niečo prezentovať dostane strach pred tabuľou a začne koktať (kvôli spoluziackam, lebo má z nich stres 😏).