Ach, ten brat.....
Pozdravujem. Potrebujem si ulavit a toto bude asi najlepsie miesto na vyzalovanie a radu.
Zacnem od zaciatku. Pochadzam z troch surodencov, kde som najstarsia. Prostredny brat je iny ako my dvaja, na tom samozejme nie je nic zle, ale .....
Od maleho dietata bol agresivny, hyperaktivny, tazko zvladnutelny. Ked sa nahneval, museli sme utekat, lebo do nas hadzal tazke sklenene vonavky, boxoval nam pastami do brucha... Uz od ZS bol ten, s ktorym trebalo nad knihami sediet cele poobedie, ale aj napriek milemu slovu, bitke, kriku, nemal o nic zaujem. Unaveny, hladny, smadny, rozoberal pera, myslienkami uplne inde. Mama ho prosila, plakala, klacala pred nim, nic nepomahalo a stale si zil po svojom. Aj to by bolo v poriadku, ale moja mama to podla mna prehnala, co mu zasiahlo do zivota asi viac, ako chcela.
Zacala mu stale stat za zadkom, chodila na zakladnu a (musim to priznat...) podplacala ucitelov. Zistovala, co bude na pisomke, aby sa to mohol naucit, cez znamosti u psychologicky vybavila papiere o dysgrafii a dyslektii, cize jazyky sa ucil specialne, v 9.rocniku preberal to, co ostatni v 5. Zakladnu skolu ukoncil, pretoze ta bola dedinska a nastupil na SS. Prv mal ist na ucnovku, nakoniec isiel na 4.rocny odbor. Stale zle, prepadal, chodil poza skolu, ale mama ho kryla aj ked doma sa stale hadali, preco si chodi k lekarke po ospravedlnenky. Ta nas poznala, lebo mama je zo zdravotnictva a verila mu... Samozrejme, nezmaturoval, nespravil ani jednu cast a prichadzali opat nabehla do skoly, plakala tam, prehovarala ich, nakoniec sa to nejako "dalo" a reparat urobil s vedomostami 0.
Medzi tym sa diali este dalsie veci....
Rozvadzali sa nam rodicia, kde ako jediny vyuzival situaciu a potajomky volal otcovi, aby mu poslal peniaze, prisiel domov k babicke, ze sa prihlasil na autoskolu a potrebuje ju uz zaplatit, mama mu ako 18 rocnemu dala svoje pomerne nove auto, aby chodil za frajerkou, tankovala mu ho, prejazdil tisice kilometrov a to nie len po ceste, s obycajnym malym benzinom isiel na pole, kde odpalil polovicu auta, vsetky opravy platila mama, az ho pred 2 mesiacmi museli zosrotovat. Dalsie auto mu dal dedko, auto, na ktore bol upnuty. Raz sme si ho pozicali aj my, moj chlap, ktory ma vodicky uz viac ako 10 rokov, odjazdene stovky.... dostaval prenasku o tom, ako ho ma soferovat. Garazovane, pravidelne hubkou cistena kazda spinka... Brat chodil ako blazon, daval ho frajerke, ktora prave dostala vodicky, na jednej ceste v zakrutach nezvladol riadenie a rozbil cely pravy bok, vyhvoril sa, ze dostal defekt na obe kolesa :D (pripada mi smiesne, ze vam to tu rozpisujem, ale je potrebne, aby ste si vytvorili o celej situacii obraz),
Zrazu mali obaja rodicia svoje rodiny, brat uz mimo skoly, aj tak chodil na dve dovolenky rocne, lebo syn, ja som uz mala priatela a pozerala som si ich fotky...
Akukolvek pracu doma vykonal, dostaval zaplatene, inak nemal ochotu.
A teraz sa dostavame k pointe
Pracuje.... uz asi v 3.praci, ktoru mu vybavila mama. Z tej predchadzajucej ho vyhodili tak, ze mu poslal dohodu o ukonceni pracovneho pomeru a v tom case uz bol asi 2 tyzdne odvsadial odhlaseny. Hned som vsetko zistovala, samozrejme, na nicom sa nedohodli, neplatny papier, momentalne bezi sud... Medzi casom to trvalo asi mesiac, kym to isiel vybavit, spi do 5 poobede namiesto toho, aby sa zaujimal, uz ho otcim nalozil do auta a isli. Jemu to bolo jedno, ze mu rastie dlh...
A teraz
Praca vybavena v severnom Taliansku...
Odisiel pred 2 a pol tyzdnom. Teraz vola, on ide domov, mama sa ma odstahovat z bytu k babicke a on tam bude v karantene s priatelkou. To neprichadzalo do uvahy, vola mi dnes babka s placom, ze ide tam k nim do domu, 3 roky dozadu ju v Hagoch zachranovali, lebo jej fungovalo uz iba jedno pluce na 30% ledva prezila s vyvodom cez chrbat. Ja viem... corona...strasiak....ale naozaj sa boji a navyse, karantena je povinna. Volam domov ci sa zblaznili, tam mi mama zahlasi, ze ako by som sa citila na jeho mieste, ked ho nikto nechce. Vedel dobre, kam ide a navyse naco ide domov, ked po karantene chce ist spat do Talianska? Nepochopila som. Jemu to pride vtipne.
Nakoniec mi mama povie, ze sa da vypisat na PN a ona s nim bude doma (ma vazne autoimunit.ochorenie). Akoze to vazne??? To uz nejde len o to, ze zanho stale bojuje, tu ide o to, ze riskuje vlastne zdravie.
Uz som pre tieto situacie velakrat skoncila v smutku. Nechcem tu vypisovat, ze ja som si vsetko sama, ze som si musela este aj vodicky platit, ze som odisla daleko z domu za pracou a nik mi nepomohol.... to je v tomto momente nepodstatne. Nehnevam sa, ze potrebuje pomoc. Hnevam sa, ze nevie byt zdopovedny a namiesto toho sa mi smeje do telefonu. Ze vsetko sa zanho musi vybavit s vyhovorkou, ze on nie je sikovny ako ja...mam pocit, ze som potrestana za to, ze som sa vzdy obracala a snazila sa pomoct, nezneuzivat. Lenze teraz sa dockam toho, ze mi mama zlozi telefon kvoli nemu? Sama mam uz rodinu, byvanie a na jednej strane si uvedomujem, ze s tym asi vela nezmozem, ked jej nanho takato vysadena, na druhej strane chcem este zakrocit, kym je tu nazive.. Ona sa boji zanho...boji sa, ze nebude mat pracu, boji sa, ze bude mat dlhy, bala sa, ze prepadne.. a jemu je to sumak, vsetko ignoruje a popri tom sa povestne smeje a sklada telefony.. Prosim vas, co si o tom myslite? Nerada by som prisla o mamu takymto sposobom, no uz nemam absolutne sil pozerat sa nanho ako sa spolieha, ze kazdy stale urobi veci zanho... Dakujem za radz
Tiez by som ho nahlasila mama planuje suseda ten pracuje v zahranici a vracia sa pondelok domov a planuje si prerabat a behat kade tade...bo on je KING on nic dodrziavat nebude tak najs a teai na policajtov
Staci nahlasit telefonne cislo....cez gps ho vystopuju....treba nahlasit....
