Agresívna matka na dieťa. Ako by ste reagovali vy?
Stal sa mi teraz pár dní dozadu jeden zážitok, u ktorého som nevedela, čo mám robiť – čo je správne. V týchto dňoch som sa vrátila z detskej fakultnej nemocnice na Kramároch a zažila som jednu maminku, ktorá mala evidentný problém sa postarať o dieťatko.
Dieťatko malo cca 6 mesiacov – bolo po operácii hlavičky. Keď ho priniesli tak logicky trochu plačkal (aj od hladu, aj od bolesti, aj z neznámeho prostredia, cudzích ľudí...), ale jeho maminka mala problém sa o neho s láskou starať. Nikdy som nezažila, aby matka na dieťa agresívne, neuroticky kričala, triasla postieľkou (železnou, takže bolo počuť do vedľajšej izby až agresívne rázne otrasy), nadávala mu: „do pi.e, spi už“, „mňa z teba jeb.e“, atď..jej tón hlasu bol neuveriteľne surový, agresívny, nahnevaný. Aj milú vec dokázala povedať tónom, ktorý ma zarazil pri malom bábätku (aj pri väčšom dieťati, ale malé bábätká reagujú hlavne na tón hlasu a nie slová). V noci, keď bábätko nemohlo zaspať, tak trieskala postieľkou (sú tam také dvíhajúce steny, aby bola postieľka bezpečná z dvoch strán) s hnevom – stenu postieľky tresla dole (ostatné mamičky pomaličky dávali stenu dole, aby škrípala čo najmenej, aby to deti nerušilo), ona proste s tou stenou tresla, a verím tomu, že bábätko sa muselo zľaknúť, lebo môj synček sa na ten zvuk trhal. S agresiou a hnevom trieskala do všetkého: postele, skrine – aj pri zapaľovaní svetla vypínača do neho trieskala ... Necítila som z nej žiadnu lásku ku dieťaťu. Bábätko už iba vzlykalo, neplakalo ani nejako veľmi – akoby sa aj bálo plakať nahlas, lebo keď porovnám môjho syna, ako plakal od hladu, keď mi ho priniesli a zobudil sa, tak to bol rozdiel.
Keďže sme boli priamo vedľajšia izba, nedalo sa to nepočuť. V noci som šla za sestrou, nech jej idú pomôcť, alebo minimálne dohovoriť, lebo nám sa budia deti a to jej dieťatko bude mať z toho traumu. Sestra tam síce šla, na 10 minút bol kľud a za chvíľu znovu. Sestra povedala, že pokiaľ ona nebude nič vidieť, ani počuť, tak nemôže zakročiť, čo chápem. Situáciu sme videli a zažili mamičky z okolitých izieb dookola „inkriminovanej izby“. Ráno som to spomínala na novej zmene ešte ďalšej sestre, že či jej môžu nejako pômôcť (alebo tomu dieťatku), tak mi povedala, že každá matka znáša takúto situáciu rôzne (čo chápem) a že dieťa nemôžu dopovať liekami donekonečna a tým to uzavrela. Myslela som skôr pomoc, aby sa mohla mamička vyspať, možno by jej to pomohlo, aj keď som z jej správania mala skôr pocit, že má nejaký duševný problém, ktorý si vyvršuje na dieťati.
Moja otázka znie: akoby ste reagovali vy? Nahlásili by ste to v nemocnici polícii? Nechali len tak? Nechcela som nikomu ublížiť ("nervóznej" maminke) a okrem vlastného svedectva som nemala žiaden legálny dôkaz, ale dieťatka mi bolo veľmi ľuto.
No ja neviem ako vy ale ja som moc akcna zienky a viem na sto percent ze by som sa zobrala a isla do tej izby opytala sa ze co sa deje a urcite by som to nenechala tak ..ziskala by som si doveru matky a tym by som sa mohla priblizit na chvilku k jej dietatku ktore si myslim ze potrebujem lasku v tychto dnoch najviac aby nemalo traumu . Potom by som isla za lekarom a povedla co sa deje ale urcite by som to nenechala tak . No a co sa tyka matky ci sa potrebuje vyspat si myslim ze kazda jedna matka aj ked je unavena tak musi ist nie na 100 percent ale na dvesto a unavu neciti ked je jej dieta hlavne po operacii hlavicky . No ale nechapem vas ako ste to mohli vydrzat vo vedlajsej izbe a nezakrocii hociakym sposobom alby ste pomohla dietatu lebo ja si myslim ze pomoc sa da v kazdej situacii na milion sposobov.
@digysa Rozmýšľala som aj nad nahratím do mobilu, ale kamarátka mi povedala, že na polícii a súde nemôže byť použitá nahrávka, ktorá je nelegálna – lebo nemám súhlas nahrávanej osoby a že ona ma môže udať na polícii za nelegálne nahrávanie ☹
@mona1981 Práveže som tiež typ "akčnej" osoby, ale tu sa zrazu moja akčnosť stratila a nevedela som zareagovať. Preto som aj založila túto tému.
Úprimne (a dnes sa za to hanbím) - bála som sa v noci vojsť do jej izby (aby som nedostala tiež vynadané alebo niečo horšie) a nechcela som opustiť vlastné dieťa, ktoré ma potrebovalo
Neležala som v izbe len tak, bola som za sestričkou, aby jej šli pomôcť (napr. postrážiť dieťatko...) – a to v noci a aj ráno pri ďalšej zmene sestier. Len som nečakala, že sestry zareagujúspôsobom: mamička starajte sa o seba a svoje bábätko a to ma zmiatlo, "paralyzovalo" a „stiahla som sa“.
Lekárovi som to nepovedala, lebo na vizite bol iba jeden lekár z iného oddelenia a prvá správa, ktorú povedal, bola, že ideme domov a žiaľ ja z tej radosti, že môžeme ísť domov som na to zabudla, čo som v noci zažila a riešila som už iba balenie a telefonáty manželovi.
Sama cítim, že som mala ešte niečo urobiť: policia – nie, lebo nemám dôkaz, sociálka - nie – lebo som nevedela ako sa volá, kde býva (to by mi sestry ani nedali, čo chápem), je ešte nejaký spôsob, ako pomôcť matke a aj dieťatku v takejto situácii zo strany človeka, ktorý náhodou narazí na podobnú situáciu? Nejde mi o to, aby dieťa zobrali matke, ale naopak, aby sa matke pomohlo a dieťa malo možnosť vyrastať s ňou a láskou zo strany matky.
@maribell no veď o tom píšem. ale pre mňa osobne znamená osobne a nie v nejakej téme. raz ak by som takúto tému založila, tak jedine v prípade že by som tú maminku kontaktovala a ak by ma niekam poslala, tak možno by som sa pýtala. Ale ja fakt nechápem keďže nezasiahla vtedy, na čo to teraz rieši? 😕
@petraxy6 Tému som založila preto, lebo som chcela poznať, akoby zareagovali iné mamičky na mojom mieste na skutočne násilné správanie inej osoby na svojom dieťatku a zároveň som si chcela porovnať, či som zareagovala dostatočne alebo nie. Keď som reagovala nedostatočne, tak aby som sa zlepšila, lebo nerada by som nabudúce nevedela, čo je správne a čo nie - aj keď dúfam, že už nikdy nezažijem - trápi ma ten zážitok a chcem sa z neho poučiť ☹ , v každom prípade ďakujem aj za Vašu reakciu
@luba28 Zajtra to vyskúšam, aj keď si myslím, že tam možno už nebudú.
no a tu je krasny priklad ako v nasom zdravotnickom systeme absolutne nefunguje oblast psychologicka! Na urovni tej fyzickej vedia byt husti, ze ano. Za to podat pomoc po psychickej stranke nedokazu, nechcu, maju v pazi alebo su uz totalne otrli a maju na haku. Tak je tomu na onkologii a tak je tomu vsade. Dotycna matka mala znacny problem situaciu zvladat a uz to podla popisu zaslo za hranicu akceptovatelnosti! V zaujme dietata ju mali riesit. Cumim ako puk, ze sestricky vzali na vedomie oznamenie o neadekvatnom spravani a nic.
@charaka nie ta matka je zarazajuca, ale reakcie zdravotneho personalu! Dieta malo len 6 mesiacov. Bolo po vaznej operacii hlavy...kratko od porodu. Vsetko predpoklady na sakramentsky blbnucu poporodnu depresiu. Matka vykazovala dost z jej typickych prejavov. Neviem, v tom spitale snad vyckaju kym dietatu fyzicky neublizi...Su tam na to, aby situaciu dosledne posudili a nie, ze mavnu rukou! Ale to sme na SK a v jeho zdravotnom systeme kde laik je pomaly informovanejsi a fundovanejsi nez tzv. medicinsky podkuty personal!
tiez ma zarazila reakcia sestriciek, pri druhom porode som lezala na antolskej a spolubyvajuca bola placliva, nervozna, stale chodila za lekarom, na vsetko sa stazovala-ze ju to boli, ze je jej zle, ze mala stale place, ze co s nou ma robit,.. momente ju riesili u psychologa-do dvoch dni a to nebola agresivna, len placliva a nervozna,..ale normalne komunikovala, len sa asi bali aby sa nespustila poporodna,.
asi by som dodatocne zavolala do nemocnice a opisala mamicku, ak su tam nech sa na nu pozru a ak nie bude musiet prist nakontrolu, tak nech ju skontroluju vtedy, inak na socialke keby si to nahlasila, asi by museli dat kontakt v nemocnici na mamicku,
damy, ja som tiez nebola na moje dietatko najlepsia.. tiez som nan aj nakricala, aj som nim zatriasla, ked cele noci nespal a cez den dokazal vrestat aj 8 hodin vkuse... dovod? poporodna depka... a nebyt mojho milujuceho manzela, ktory mi vsemozne pomahal, tak veru neviem, ako by to dopadlo... takze nevolajte hned socialku a policajtov, ale radsej sa s ludmi porozpravajte a pomozte im... aj moja najlepsia kamaratka ma v tom hroznom case velmi zranila, ked mi povedala, ze ja mojho maleho asi nemam vobec rada, ked to porovna so svojimi znamymi, ktore maju deti... bohuzial, kazdy sme iny, bolo to tazke aj pre mna, aj pre maleho, aj pre mojho muza, ale je to prec... tak uz snad bude len dobre 🙂
@hoblinka13 kto ti dal právo priraďovať mi to čo som napísala za môj názor? To sú skúsenosti, nie názor! Ja keby som zažila situáciu, aká sa tu opisuje, tak by som urobila všetko čo by bolo v mojich silách a aj všetko navyše! Ale pokiaľ si nažila to čo ja /nepoznám tvoju profesiu/, tak chápem. Alebo si zažila starostlivosť o cudzie deti /pracovnú pozíciu neuvádzam/, ktoré ti chodili denne hladné tak, že takmer odpadávali a celý deň žili z toho, čo sme im dali, ktoré nemohli cestovať do .............. pretože na konci mesiaca nemali peniaze ani na cestovné lístky, ktoré celý deň chodili tak, že si jednou rukou pridržiavali nohavice lebo ich mali o 5 čísel väčšie a keď ste rodičov prosili, aby im dali opasok, tak prišli omotané povrazom, ktoré si pokiaľ som im nekúpila zubnú kefku, pastu a uterák si umývali zuby prstom a utierali sa do oblečenia, deti, ktoré väznila šialená matka a sociálka ich nemohla odobrať nakoľko im spálila zdravotnú dokumentáciu, deti, ktoré chodili v treskúcich mrazoch v bunde s pokazeným zipsom, deti, ktoré rodičia úmyselne dopovali utlmujúcimi liekmi, aby mali doma od nich pokoj, rodičov, ktorý po deťoch vrieskali ako zmyslov zbavení a zanedbávali im všetko od zdravotnej starostlivosti po vzdelanie, ktoré deti neposielali celý rok do školy, pri ktorých sa dieťa nenaučilo ani rozprávať? Ja som toto a ešte viac zažila a nie sú to situácie z minulého storočia, ale zo súčastnosti. Všetko sa nahlasovalo polícii, tá to posúvala sociálke, rodičia boli pozývaní na konzultácie s odborníkmi atď..............ale nakoniec sme si tie "naše" deti aj tak obliekali, kŕmili, odvšivovali, učili, liečili, túlili a ľúbili sami. To je chorá realita dneška. A áno, plne s tebou súhlasím, najväčšie zlo je nevšímavosť, každý sa zaujíma len o seba a zatvára pred všetkým oči, ale myslieť si po tom všetkom, čo denno-denne má človek pred očami, že keď /ak si zoberiem túto konkrétnu vec/ nahlásim problém zdrav. sestre, tak sa veci dajú do poriadku a to stačí je naozaj rozprávková ilúzia.
@miriell Myslim si presne to, co @jabadaba Podla mna ukazkova poporodna depresia, inak ta sa pokojne moze rozvinut az v 6. mesiaci. Absolutne nerozumiem reakcii personalu. Ty si urobila vsetko, co si v ramci normalneho systemu mohla - nahlasila si situaciu osetrujucemu personalu. Co mali urobit sestricky, je zavolat psychiatra na kratke vysetrenie, na zaklade jeho posudenia potom vziat krv na hormonalny rozbor a voila mame diagnozu, tri tabletky denne a mame tu vyrovnanu matku a ukludnene dieta. Ale kde, tu sa naozaj caka, kym ta mater vyhodi dieta z okna...
Ale kedze nic nie je ciernobiele a nic nevieme na 100%, tak to este moze byt aj ta horsia moznost, totiz, ze ide o zenu, ktora je proste taka prirodzene a jej dieta nic ine poznat nebude. Nie je to zaruka stastneho detstva, ale nie je to ani zaruka, ze z toho dietata bude to iste. Ludske osudy su trochu zlozitejsie a predpovedat sa neda nic.
Ale teda je to dost tazke taketo nieco vidiet a nemoct nijako zasiahnut.
@jabadaba To vies... nikto si nechce pridavat "pracu navyse" a ich dietatko to nie je. A na Slovensko plati stare zname, ze sa kona az 5 minut po 12-tej... nic nevidim, nic nepocujem ☹ smutne. Ja sa riadim heslom: nikto nerobi vacsiu chybu ako ten, co nerobi nic len preto, ze moze urobit malo... ale napriek tomu, tak silne nadavky ako pi... podla mna suvis s poporodnou depresiou nemaju, to je o charaktere...
Ako podla ma ta suka neni matka!!!!tak som sa vytocila ze az.!!Nie je normalne aby do polrocneho
Dietata takto hukala a neviem co...Vsak male bezbranne stvorenie je odkazane na matku kazdym smerom.Matka ho oblecie,nakrmi,
prebali,okupe ,a da mu lasku a pocit ze je milovane.A ked je po operacii hlavicky alebo cohokolvek je
viac precitlivele a chce byt pri mame...A ked krici miesto mojkania aj dieta je nervozne to vieme kazda.
Aj ked bola unavena a nevyspata neopravnuje ju to k takemuto spravaniu.A ked sa dietatko boji plakat a len vzlyka!!!!
Paneboze !!!!!!Keby som take nieco videla...asi by ma od nej odviedli policajti....A takto zacinaju pripady zname ako child abuse.....
Priklanam sa k poporodnej depresii, alebo ma este napadlo, ze matka ma proste abstak....ci uz to, ze si nemoze zapalit obycajnu cigaretu, alebo ide o alkohol ci drogy....asi by si mala zavolat do tej nemocnice, nech za nou poslu psychiatra....ved ti ide len o dobro pre to malicke...nemozu pred tym len tak zatvarat oci, na co cakaju?!
stále nad týmrozmýšľam,asi by som tam predsa zavolala ,pýtala by som si primára,povedala by som čo som videla,že ťa to stále trápi a že si to aj nahlásila sestre,že či bolo tom informovaný
@miriell v kazdej nemocnici by mala pracovat tzv. socialna sestra, mali by ju skontaktovat z oddelenia, alebo si na nu vypytaj kontakt ty a spoj sa s nou. Toto co tu popisujes je strasne, ktohovie ako sa bude k dietatu spravat doma, ked v nemocnici sa sprava takto a to je pod "dozorom". Toto co popisujes nema daleko od tyrania, resp. povedala by som, ze to tyranim je.
@miriell .. viem poznám tu situaciu ja ked som bola na pôrodnici tak mi dali na izdbu babu po cisaráku ktorá tam bola o 2dni skôr ako ja...lenže ked bola po cisaráku tak jej malú nechali vzdy len na pár minut dene a odniesli ju preč a na 4den jej pobitu (moj3) jej malú priniesky už na stalo a to bolo niečo : zavri tu pi*u lebo ti pri*ebem, tie ruky bi som ti uj*ebala preč (ked mala papala tak si trepkala ruckamy), mala plakala a ona na nu drž už tú papulu ty k*rvo, uplne až agresívne ju hádzala na postel do paplonov... ☹ ,alebo jej mala nevedela chiti bradavku (malé usta velka bradavka) a to padaly také slová že to sa nedalo...
prvý den som bola len v obrovskom šoku že ved ako sa takto môže správať matka?!
no na druhý den som to tiež povedala sestričke a akoby hrach o stenu som hodila pretože odpoved bola že oni si musia na seba zvyknúť 😔 naštasie baba sa uvedomila ze tadial vlak nejede a teraz keby som nevedela ako sa k malej chovala v pôrodke tak poviem že to je milujuca mama...
no vtom case my bolo malej strášne lúto ☹ ale sta sa to znovu tak to nahram na mobil a hlásim socialke
musím sa priznať,že aj mňa chytila popôrodná depresia tak ako
@danik1505 .teiž išlo s mojich úst pár škaredých slov.malý mal vtedy mesiac.a v noci v kuse reval.ja som bola nevyspatá,zuby ma boleli proste bolo celé zle.malého sme neplánovali a neboli sme na neho pripravený.po pôrode som ho brala ako samozrejmosť,nie ako moje dieťa-moja láska.až ked nás vzali do nemocnice s podozrením na zápal mozgových blán som dostala taký strach o neho,že mi depresie prešli a ja som ho začala ľúbiť ako nikoho iného
@charaka nie je nic lahsie ako v prostredi nemocnice vylucit psychicky problem. Ak by sa depresia nepotvrdila no tak ano, slo by o surovu matku, ktovie z akeho zazemia. No to by sa museli chciet unuvat, presne ako pises - preco by si pridavali pracicku navyse. Ja som len veeelmi zvedava kto si vezme na zodpovednost pripadnu trahgediu. Lebo matka v rozvinutom stadiu psychozy uz priamo ohrozuje dieta na zivote. Som fakt zvedava. To zas bude tych typickych dristov my sme nevedeli, my sme nemohli a podobne!
Ešte raz: ďakujem vám za reakcie, nevedela som, že existuje niečo ako sociálna sestra v nemocnici a popôrodná depresia ma absolútne nenapadla.
@slniecko77 @mnamko @jujlucka Dnes som volala so sociálnou sestrou (veľmi milou pani) nemocnice a povedala mi, že sa na to pozrie a poprosila som ju aj o spätnú väzbu, takže dúfam, že pomôžu aj bábätku, aj maminke. Inak, sociálna sestra sa čudovala, že ju nekontaktovali priamo z oddelenia ☹
V budúcnosti budem vedieť, ako ďalej reagovať - aj keď dúfam, že už také niečo nikdy nezažijem.
@miriell som rada, ze som trosku pomohla 😉
Skutocne ma presiel mraz po chrbte ked som si precitala tvoje riadky ☹ nezvyknem na taketo temy odpisovat, ale toto mi nedalo, nechcela by som si neskor precitat v novinach, ze sa tomu drobcekovi nieco stalo.
Sklanam sa pred tebou, ze si nezostala lahostajna 🙂 mnoho ludi by zrejme zostalo 😒
Verim, ze sa vsetko vyriesi...pre dobro toho miminka.
@miriell daj potom tu spatnu vazbu vediet sem...
@miriell presne ako pise slniecko...ja tiez nezvyknem pisat, ale toto mi prislo ozaj hrozne...mam 4 mesacne dieta a ta predstava, zeby mal znasat taketo spravanie, mi prisla odporna a prislo mi zle....chudatka vsekty drobatka, ktore musia take nieco prezivat....a ja davam pred tebou takisto klobuk dole....
nemám deti ale ona trieskala s postieľkou a to malé malo operáciu hlavičky? :( nepochopím ako môže niekto toto robiť malému mimču, a ešte takému malému :(
@miriell hned by som zavolala na socialku. To dieta je v ohrozeni zivota. Ak mas o nich nejake informacie alebo vies jej meno, tak konaj. Ak nie, tak na to radsej zabudni, lebo tam to nedopadne dobre.
@miriell prepac, videla som jeden z Tvojich poslednych prispevkov, vidim, ze sa Ti podarilo to aspon oznamit niekomu kompetentnemu, tak dufam, ze ta dotycna nieco aj v tej veci urobi. Mas moj obdiv, ze to riesis, lebo vacsina by zatvorila len oci.
asi to nemá pokope.... ☹
@belasy_motylik presne koli takymto nazorom,je tolko deti tyranych.kazde jedno podozrenie treba nahlasit.mozno teraz nic nespravia,ale tym sa mozno konecne zmeni system alebo ja neviem,snad si matka trosku uvedomi,co spravila.ale urcite nebyt ticho.a potom sa cudujeme,ked pocujeme v spravach ako tam aa tam nasli utyrane mrtve dieta a cudujeme sa,ze si nikto nevsimol