Akceptovanie poruchy dieťaťa/zdravotného problému, partnerom.

Zial,velke percento muzov sa takto zachova,oni su uplne inak nastavani. Niekedy sa s tym casom vyrovnaju ale zial co poznam z okolia tak to vacsinou nezvladaju. Ak chces,mozme popisat cez IP,mam to doma rovnako

@lubik87 To je na pozvanku, skupina?

@lilitela myslím že nie idem sa pozrieť

@lilitela máš pozvanku ale je verejná 🙂

@lilitela ahoj, píšem ti správu 😉

U nas bol toto jeden z hlavnych dovodov rozchodu s partnerom. Myslim si ze sa vsetkym zucastnenym nesmierne ulavilo. Neviem ti poradit, su proste muzi, s ktorymi nepohnes, nevysvetlis, ani po 1000ci krat.

@sintra A byvaly ma aky vztah k tvojmu dietatu?

@lilitela čo znamená má črty? Tebe sa tak javí? Alebo to má lekársky potvrdené?

@lilitela niekedy pomože, ked to manželovi vysvetlí nejaký odborník, vo vašom prípade napr. psycholog, ktorý s vašou dcérkou pracuje, proste je to iné, ked mu to povieš ty a ked odborník, ale samozrejme pomocť to nemusí, ale za pokus to stojí, ja som mala tiež podobný problém s mojím ex, ale boli tam aj iné problémy, takže preto je už ex, teraz mám druhého manžela a ten to chápe v pohode

@lilitela je mi to ľúto, že musíš byť v takejto situácii, ale snaž sa myslieť aj na seba, neber na seba celú zodpovednosť za všetko, celú rodinu..vyhneš sa tak zbytočnej frustrácii, pre dieťa treba spraviť maximum, to je jasné, ale niekedy stačí na ten istý efekt aj polovica z toho, čo spravíme..😉

podĺa jedného lekára ak je v rodine autis. dieťa, alebo iný vážny problém s dieťaťom až 90 perc. mm sa rozvedie popr. rozíde...
môj mm to zobral v pohode, skôr ja som tá ktorá to dlho predlho nevedela spracovať...

@janickacrazy Diky. Fakt nepomaha, uz viaceri odbornici s nami hovorili, teraz chodime na terapiu, tiez kvoli komplexnym poblemom. On este zacal presviedcat tych odbornikov o tom, ze ona je v poriadku.

@deti95060810 Asi tak, vidim baby ako mi pisete, ze kam to speje. Som myslela, ze by este mohol nastat zlomovy moment, ktory by to vyriesil.

@lacibo Tomuto nerozumiem, mozes to rozviest, ze co konkretnejsie mas na mysli? Teda nie ze by som nerozumela co pises, ale nie je mi jasne co mas na mysli.

@lilitela že niekedy sa môžeš aj rozrhnúť aj tak sa nič nezmení....Maminky zvyknú úplne svoje záujmy, svoj život, či súkromný alebo pracovný dať úplne do úzadia a robia všetko preto, aby sa to dieťa pohlo troška dopredu, aby sa zmenil stav k lepšiemu...ale... Všetko má svoje hranice...Aj keď ja sa tiež neriadim touto myšlienkou, ale už teraz vidím že veci sa dajú riešiť aj inak popr. veľa ľudí ich rieši inak...
Druhá strana veci je tá že tento štát nie je pripravený na pomáhanie rodičom s postihn. deťmi. Nie sú škôlky, školy - resp. ich je veľmi málo, chýbajú odborníci, denné stacionáre - to asi najviac. úplne by stačilo keby maminka mohla ísť do práce aspoň na 4 hod., dieťa dala do denn. stac. a už by ten život celej rodiny vyzeral omnoho lepšie...

@lilitela v mojej reakcii sa pozerám na vec viac z Tvojej strany, ako riešim situáciu, prečo manžel neakceptuje zdrav. stav dieťaťa..a cítila som z Tvojich riadkov veľkú vnútornú silu, zároveň však aj vyčerpanie a frustráciu, tak som sa snažila (možno sa mi to nepodarilo, priznávam..) o to, aby si možno získala určitý "nadhľad" nad situáciou a nepreberala zodpovednosť za manžela, jeho postoj, aj správanie..(to neznamená, že tvoj problém bagatelizujem, to nie)..ale už aj to je podľa mňa dosť, že ty si daný stav akceptovala a snažíš sa maximálne robiť všetko pre dcéru..nie každý toto zvládne..a aj všeobecne platí, že čím menšie nároky (na seba, na dieťa, na manžela) tým menšia miera frustrácie..ja som sa to tiež musela rokmi naučiť😉

@lilitela Je to velmi individualne. Ako aj samotny autizmus tak aj pristup rodicov k dietatu. Kedze nepises vela detailov tak to tiez moze byt tak ze ty mozes byt prehnane ochranarska a manzel zase spontane zvolil sposob ze sa snazi k tomu pristupovat ako k beznemu dietatu pretoze moze mat pocit ze by inak mala bola vyclenovana a lutovana okolim. Len tipujem no mozno by ste sa mali kazdy trosku stretnut na pol ceste a to by mohol byt zasadny prienik.

@lilitela muži v tomto často zlyhávajú , myslím že aj u nás to bol úplny začiatok rozpadu narodenie postihnutého dieťaťa. Ale bol to len jeden z faktorov, hoci pomerne významný .

@maminuska Takze tiez ste nezachranili... kedy ste sa rozviedli, ako stare bolo dietatko?

@lilitela ahoj u nas to bolo naopak. Ja som sa s tym dlho vyrovnavala aj ked nemame nic potvrdene. Ja s muzom sme sa ale hadali takmer kazdy den ale kvoli inym veciam. Syncek tym velmi trpel, nenapredoval, priznaky sa zhorsovali a na terapiach nespolupracoval. S muzom sme si dali uprimny rozhovor a prestali sme sa hadat. Syncek obratka ked poviem o 360 stupnov tak je to malo 😊. Pri autistickych detoch je najdolezitejsie rodinna pohada a laska. Takze zial ak to tvoj mm nepochopi tak ina cesta ako ist od seba asi nie je. Dcerka tymito neshodami trpi viac ako si vies predstavit. Videla som to na vlasne oci 😔

@lilitela ale u nás nebola na príčine len dcéra , boli tam aj iné faktory . Dcéra mala 12 rokov . Pred 12 rokmi ale po rozvode sa o ňu absolútne nezaujíma , len zaplatí výživné a koniec.

@nika898 Ano, to verim. Ja sa snazim nemiesat medzi "ich" spory, ale ono to niekedy nejde, pretoze ked nad tym uvazujem, tak je uplne jedno, ci ma dcera nejaku poruchu, on vlastne tak ci tak vyzaduje 100% poslusnost. Ked sa neposluchne na 1-2x, resp. ak to neni tak, ako si urci on, tak koniec.
A Vy ste sa kvoli comu hadali, ze ste to dokazali urovnat jednym rozhovorom?

aj ja mám zo svojim partnerom postihnutu dcérku sme spolu ale nieje to pre každého na povahu verim ti je to veľmi ťažke každý z nás by chcel zdravé dieťa možno sa za ňu hanbi možno nevie preniesť cez to že vydi trebars kolegove deti zdravé on ma choré a už je s toho nešťastny môj priateľ je s nami aj ked je to veľmi ťažke na to si človek musi zvyknuť myslim si že mnoho autistov je nadanych to že je chorá by mal brať manžel tak že hadám je múdrejši a samozrejme dieťa je na prvom mieste máš mať takeho muža čo s tebou bojuje tak to by som nechcela choré dieťa je na celý život pokiaľ nezomrie nieje to hračka že ked už sa nechce tomu venovať da to do kúta je to živý tvor dieťa aj ked postihnute je tu už s vami a už s tým nič nesprávite na take deti treba mať aj trpezlivosť a pevný stánoveny režim a nie to ešta aby si bojovala nielen s dcérkou ale aj s mužom dieťa čo si to veľmi ani neuvedomuje ale aby dospelý chlap sa naťahoval s dieťatom a navyše chorým no tak to je vrchol on chce od nej poslušnosť ale pre boha ved je to choré dieťa rozumie tomu asi ťažko len keby on posluchal teba to je on asi horši ako ta chorá dcérka to že sa hadate to vplyva na nu asi veľmi zlé všetko to vnima podľa mňa on sa chova tak ako male dieťa pokiaľ nieje po jeho tak je zlý nahnevaný ale on ma choré dieťa nie zdravé to radšej by som nechcela žiadneho partnera načo ti je taký čo vlastné dieťa neakceptuje by vám bolo lepšie samim jaj nám sa veľa krát stálo ked sme išli na prechádzku a ľudia že prečo nosi špeciálne okuliare tým že nevydi musi nosiť ,načo sú jej plienky ak sa to opýta cudzi tak ešte človek kyvné rukou a pomysli si svoje ale ak to vlastný otec neakceptuje to je veľmi zlé a veľmi smútne tým že hádky sú nielen vyčerpávajuce a ešte aj to choré dieťa dá zabrať čo tu pomôže nič dať si ho sadnuť a povedať mu možnosti si dospelý svojpravný tak sa aj tak chovaj ked nemieniš akceptovať podmienky tak môžeš odijsť a uvidiš nakoniec sa ti úľavy niekedy je lepšie bez partnera ako s takým čo ešte viac situáciu zhoršuje a ubližuje vlastnému dieťatu mal by ti byť oprou a nie superom pre teba a vašu chorú dcérku myslim si že sa to bude len zhoršovať on vyžaduje od dcéry to čo možna ani vlastne ona nechápe ked ma svoj svet a niektore zdrave deti neposluchnu rodiča na prvý, druhý, krát nieto ešte choré ja by som v takej situácii sa zachovala tak že nech si ide preč nech sa zbáli budeš to mať sice ťažke ale mať vždy nervy to neprospieva zdraviu nech sa spämata nieje dieťa ale dospelý chlap kde je choré dieťa treba obrovskú dávku trpezlivosti, lásky pre to dieťa a nie hádky že ho neposlúcha chorá dcérka nech sa nad sebou zamysli.

@lilitela manzel je workoholik a do toho sme kupili dom ktory bolo treba dokoncit. Ale v podstate od narodenia prveho synceka stale pracoval aj doma a vsetko bolo na mne. Potom z jeho strany zacali vycitky ze som sa synovi malo venovala ze preto je taky, nezmenilo sa to ani pri narodeni druheho syna tiez stale pracoval a mna isla uz porazit. Stale zavreta doma s dvoma malymi detmi. Takmer vobec som nechodila medzi ludi a proste nervozny jeden aj druhy do toho sme si kupili dom ktory bolo treba dokoncit a skoro od nas aj odisiel lebo ze vraj som bola neznesitelna, ze bol doma stale bordel a on nemal co jest (blbost, stacilo nabrat a zohriat). Oci nam musel otvorit syncekov krsny. Ako poviem ti ze ked odisiel so slovami ze on konci ze od nas odchadza tak som pol dna preplakala a potom sa mi ulavilo ze budeme mat konecne klud, ziadne vycitky ani buzeracia a chcela som mu aj napisat ze uz nemusi naozaj chodit domov al nastastie sme sa obidvaja spamatali. On sa zacal viacej venovat chlapcom a ja som tiez pokojnejsia a snazim sa aby mal vzdy co jest 😀

@nika898 Tak to je fajn, pokial zacal akceptovat to, co si mu povedala, ze co ta trapi, a snazi sa robit lepsie.
Na to musi najprv partner byt ochotny pripustit, co citi ten druhy, ako to vnima on, nielen, ze svet je taky, ako ho vidim JA a len JA.

@lilitela tak tak. Ale aj ja som musela zmenit postoj a svoje konanie. Je to o chceni obidvoch nie len jedneho

@lilitela na terapie by mal chodiť muž nie je reálne, aby od každého vyzadoval 100% poslušnosť čo píšeš a tobôž nie od dieťaťa s autizmom.si unavená ty, dieťa a muž frustrovaný....