Aké stopy na vás nechávajú fotky "skutočného šťastia" od iných?

moja kamoška rozbehla na FB projekt Šťastná žena, stúste si tú skupinu nájsť, prípadne sa pridajte...nie je to o dokonale upratanom byte, je to o našom pocite- pýtala som sa jej, ako to robí, že sa z každej fotky usmieva, keď viem, že mala/má ťažký život- povedala mi, že v čase, keď bola jej depka na vrchole a najradšej by so všetkým skoncovala, zaťala sa a povedala si DOSŤ! odteraz budem šťastná...a vraj odvtedy je živote "jedna jazda"....skúsme to...už keď pre iných nie, tak pre seba a svoje rodiny...🙂

@montry nic proti ale uvedom si ze mas DETI 🙂 su zeny ktore take stastie nemali a a ani mat budu...uzivaj si rodinku a a nezabudni nikto nie je dokonaly..
co ja by som zato dala..mat deti kt.by robili po dome neporiadok...upratovat po nix a starat sa..to musi byt uzasne...
tak si to vaz....

Toto by ma nikdy nenapadlo, ze niekoho moze trapit. Kazdy sa snazi navonok prezentovat v tom najlepsom svetle. T nezamena, ze cely jeho zivot je ako tie fotky. Nemylte si prosim realitu s fikciou 😉

@montry Ahoj, zivot nie je vela krat o dokonalosti a o fotkach ktorymi sa ludia prezentuju na webovych strankach. Vobec sa netrap kto co ma a s krasnym, velkym usmevom ukazuje aky je "svet gombicka". Nepoznas tych ludi a nievies, co je za tym vsetkym... Dolezite je, ze veci, ktore robis, robia tvoju rodinu stastnu. To je velmi dolezite. Niektori ludia na nasej planete su chori, nemaju rodiny, jedlo, odblecenie, ziju v strachu ako preziju na dalsi den, nemaju domov... Toto vsetko ty nemusis riesit, preto sa tes co vsetko mas a nie co nemas, to nie je podstatne, co vies, mozes to nadobudnut casom... Treba sa vediet tesit aj z malickosti 😉

ja len v skratke... 3 dokonale fotky su len vysledkom vyberu zo 100 nedokonalych...nic viac nic menej... 😅

@cmulinko toto si krasne a hlavne pravdivo napisala 🙂 musim sa priznat,ze tiez radsej xkrat prezriem fotky a svetu ukazem len tie najkrajsie 😀

ahoj. precitala som si celu diskusiu ale reagujem na prvy prispevok....
podla mna toco tebe chyba je skor ten moment dokonaleho stastia ktory ak ma clovek stastue tak parkrat zazivot pociti🙂 pritompri prezivani toho pocitu vobecnemusivyzerat dobre😀 podla mna tento pocit niekedy zazijes len tak ale mnohokrat je to aj o hladani vnutorneho pokoja - ak mas cas skus si precitat od haasa knihu siddharta... vela mudrych veci je v nej, vela o nas...

ja osibne verim na ludske stastie - verim ze su tu aj albumy dokonalych rodin ktore to stastie realne prezivaju - mojim stastim je ze im to fakt zo srdca prajem... a ak sa mi nieco naozaj paci tak sa to snazim nejako v svojom zivote dosiahnut - ci je to rodinna harmonia alebo krasne upravene vlasy🙂 iste su tu aj ludia ktori si snazia nieco kompenzovat ale mna osobne to teda netrapi pokial ich nepoznam.
ja napr sledujem par albumov lebo su pre mna inspirujuce, niecim vynimocne... je ich mozno 5na celom mk🙂 a ano... su to krasne albumy dokonalych rodin plus 2 osudy ktore ma chytili za srdce... preco tie dokonale? prave kvoli tej inspiracii - som uz dost stara aby som vedela ze sama vsetko nezvladnem, zaroven ale aj dost stara aby som si veci vedela zariadit tak aby to vyzeralo ako chcem... nestiham upratovat? su aj upratovacie firmy... chcem viac zarabat? vzdelavam sa a hladam moznosti... pacia sa mi hand made vecicky? je milion navodov na nete ci v knizkach... nikto mi nebrani sa ucit. paci sa mi ako je zena ci deti upravene ? opaet nikto mi nebranina sebe makat a starat sa o svoj co najlepsi vzhlad...

je mi tiez jasne ze stastne chvile striedaju chvile nestastne.. ze chvile zalubenosti striedaju hadky - ja patrim k ludom ktori ked su nestastni tak toto riesia - bud sami so sebou alebo s tymi koho sa to priamo tyka... ja skor nechapem tu potrebu riesit intimne problemy na anonymnych forach a teda hadzat sem nejake skarede fotky mi pride mnohokrat aj neesteticke - comu teda tiez nerozumiem- ved ak uz chcem tu mat album tak jasne ze pekny... ja teda osobne sa nefotim ked sa citimzle, vy ano?

takze ja by som odkazala len na trosku viac nadhladu, zdvihnut si vlastne sebavedomie a ak mam pocit zemi nieco chyba 😕 tak na tom makat... ja fat verim na dokonale rodiny- lebo taku mam😀 so vsetkymi radostMMI a starostami co to so sebouonasa...

sme len ľudia, a ľudia nie sú dokonalí. Dokonalá je len naša fikcia, to čím by sme chceli byť, nie to čo sme 😉 V mojom okolí sa všetci prezentujú dokonalosťou a šťastným životom, len ja sa neviem pretvarovať a tak bočím z radu. Keď sa potom stretneme, tak si pri mne vylejú srdce, dokonalosť zrazu zanikne a potom sa len smejem na šťastných fotkách a príspevkoch. Šťastie ako také si vytvárame sami. Pre niekoho je šťastie mať doma mercedes, pre iného aspoň mlieko v chladničke. A v konečnom dôsledku, my ľudia sa radi prezentujeme tým čo máme /hmotné vlastníctvo/ lebo niekde vo vnútri duše si tým kompenzujeme svoje zranené pocity nedostatku. Pritom sme ale často duševne tak plytko, že jediné čo nám ostáva sú len tie fotky, zachytávajúce naše veľké šťastie a dokonalosť. 😉

@danka79 dávno, veľmi dávno som tu nečítala také rozumné riadky. Bohužiaľ tu nie je tlieskajúci smajlík. Som učiteľkou a je to v 99% presne tak, ako si napísala. Najšťastnejšie deti sú tie, ktorých rodičia nechajú voľne dýchať. neponáhľajú sa po ne do škôlky preto, aby s nimi dve hodiny brúsili po obchodnom centre a potom ich nechali "kultúrne" sa vyžiť na šmýkalke v Mekkáči, ale tí, čo čo idú s nimi bicyklovať k rieke a púšťať šarkana. Nie sú najšťastnejšie tie deti, ktoré majú nový dom, do ktorého si nesmú volať priateľov, aby neurobili neporiadok, záhradu s bazénom, o ktorú sa stará záhradník, ale oni v nej môžu behať len po chodníkoch, ale tie, ktorým rodičia urobili na záhrade bunker a zasiali s nimi reďkovku, okolo nich behajú psy a mačky a dospelí neriešia veci, ktoré nie sú podstatné. Deti si po rokoch nepamätajú, či mali značkové botasky, ale že v nich s rodičmi boli v lese a videli tam živú srnku. Keď sme mali pomaturitné stretnutie, spolužiačka vytiahla album - Turecko, Egypt, Taliansko, Španielsko....žijeme neďaleko od seba, tak ich rodinu dôverne poznám. Pomrkávala na mňa, aby som bola ticho. Nemusela, nie som padnutá na hlavu. Viem, že jej manžel, projektový manažér podniku má milenku a manželku s deťmi zoberie dva krát do roka na dovolenku - more a lyžovať, aby držala hubu a krok. A pretože pre ňu je dôležité preukazovať sa pred ostatnými, že na to majú, tak tú hubu a krok drží 😝 😝 😝 .

Asi je to cudne, ale nikdy som neprezivala pocity statia, ked sme si kupili nove auto, ci nejaku vec do domacnosti, alebo zaplatili drahu dovolenku. Za to prezivam pocity stastia, ked sme s detmi niekde vonku v prirode, oni si len tak behaju okolo, pes santi s nimi a ja sa vyhrievam na slniecku a vychutnavam si tu idylku. Tieto obrazy nosim v hlave este dlho a naplnaju ma energiou. Ziadne fotky s dovoleniek mi to nenahradia.

@danka79 dani, no neskutocne mi lahodi tvoj nahlad na problematiku. Super vystihnute. Najma to s tymi handrami. Rovnako to nechapem. Zvlastne priority a hodnoty, nacincane dieta ako atrapa a maminka ma pocit ako sa realizovala. A potom to vonku okrikuju presne ako pises, tam si nesadaj, tam nelez a podobne. Mne je az smiesne ako nastrojene chodia podaktore na ihriska, dievcatko sa ledva hybe v dzinsoch, ktore absolutne nerespektuju strihovo jeho vek - t.j. pripadne plienky a hravost. Hlavne, ze mamicka ma dojem aka je jej dcerka modelka. To, ze nespravi ani krok a nevytiahne nohu na preliezku lebo sed je tak kratky, ze bud jej vylezu cele ladviny von alebo uplne znemoznia pohyb noh, tak to mamicka neriesi! Uplna tragikomedia. A najlepsie su na ihrisku saticky, suknicky a ritka vonku s kazdym kmitom noziciek. Dievcatko sedi umerne svojmu veku, rozkrocene pri hre a je to uplne v poriadku a prirodzene. No rodic ho navlecie do neprirodzenych handier neurcenych k hram. A tie k detstvu neodmyslitelne patria. No a o dalsich strankach vystavovania sa nehovorim, staci si co to doplnit o organizovanych pedofiloch a kazdy uz ako uzna za vhodne.

nečítala som všetky príspevky, no svojím spôsobom autorku chápem....niekedy sa možno aj ja tak zamýšľam, nad druhými...ked napríklad si pozriem fotky na facebooku...či sú skutočne takí šťastní alebo to len hrajú.....väčšina tých fotiek sa mi zdá však povrchná, presne natrenované pozy, správny uhol aby vynikala dokonalosť...no čo je dokonalé a čo povrchné? presne u každého to bude asi naopak....mne osobne, čím som staršia tým viac prichádzam na chuť skutočným hodnotám...nie že by som ich mala predtým prevrátené, no v dnešnej zvrátenej dobe je to už pomaly vzácnosť....každý sa snaží o dokonalosť až je to nudné...aspoň teda pre mňa....ja napr. neuverejňujem veľmi fotky, mám možno zopár, kde som vychválená...no mám pocit, že to nie som ja...lebo pozujem...no kto ocení skutočnú momentku, na ktorej možno vyzerám blbo, no som to ja...človek niekedy nemá chuť ani ísť do mesta, alebo medzi ľudí, pokial nemá na sebe aspoň jeden štýlový kúsok...stretneš niekoho a hned si ťa premeria od hlavy k päte...a väčšinou taký, ktorý má priemerný plat, ktorý utratí na kúlové 😀 kúsky a to je tak všetko...navonok štýlový dokonalý človek, ktorý žije ešte v tridsiatke u rodičov a nemá okrem svojej dokonalosti nič na starosti...to je len jeden z príkladov....ja som si napríklad minulý rok kúpila veľmi drahú kabelku, po ktorej som túžila...no nemyslím, že by som bola s ňou šťastnejšia...vzbudila som akurát záujem svojich známych, no nie o mňa ale o tú kabelu a celé pozadie, že zrejme nám asi dobre ide...ide, no nepotrebujeme na seba upozorňovať.......všetko je to o povrchnosti, každý sa s každým predbieha, kto má aký majetok, auto a v akých destináciach trávi dovolenky, kto je najštýlovejší..nie daakujem...my sme s priatelom utiekli na vidiek a obklopujeme sa jednoduchými ľudmi so sedliackým rozumom...a hlavne jednoduchým životom bez pozovania a trápnej dokonalosti, mám tu kamarátky pred ktorými som bez hamby v ufuľaných teplákoch v záhrade a bez fasády na ksichte a vieme sa baviť o obyčajných veciach..myslím, že v sebe nemáš ešte usporiadané hodnoty....ved si matkou, čo je úžasné...vieš čo by som ja za to dala?...aj ked som šťastná a viem prijať od života aj to zlé...život nie je o handrách o pozach a dokonalosti....práve v tej nedokonalosti je nááádherný...my musíme žiť tu a teraz a hlavne pre seba a svojich blízkych, v ich očiach môžeme byť akí sme skutočne-prirodzení 🙂

@montry a ešte niečo 🙂 prečítala som si ešte raz Tvoj príspevok...a vieš čo Ty ten život máš dokonalý a krásny 🙂 ani nevieš ako...len sa tak za všetkým nežeň, ked aj Ti trebárs ten koláč nevýjde aj tak sa treba z neho tešiť, je to Tvoje jedinečné dokonalé dielo 🙂

@montry Nechce sa mi čítať všetky príspevky v diskusii a preto možno iba zopakujem to, čo už písali dievčatá predo mnou. Tiež asi patríš ku skupine žien a matiek - rovnako ako ja - ktoré sa porovnávajú s inými a potom na seba majú vysoké nároky. Tiež mám pocit, že by som potrebovala trochu dlhší deň, aby som všetko stíhala a udržiavala tak teplo rodinného krbu. Niekedy to však podľa môjho názoru vedie k úplnému opaku. Som vynervovaná, unavená, utrápená, následkom čoho sú hádky s mužom o deľbu domácich prác a navyše bliakam po deťoch niekedy už len preto, že ma oslovia v nesprávnej chvíli. Nemyslím si, že je to správne. Myslím si naopak, že takýto postoj je veľmi, veľmi nesprávny. Občas sa mi však stane, že sa nájde chvíľka, kedy si poviem, že som naozaj neskutočne šťastná žena. Keď mi môj muž povie, že ma miluje, keď sledujem, ako sa moje deti hrajú a aké sú úžasné, keď si uvedomím, že sme zdraví, máme strechu nad hlavou, máme čo jesť. A tieto chvíľkové okamihy mi potom pomáhajú aj v časoch, keď sa trápim (občas naozaj aj nad blbosťami). Moja rada znie, kašli na ostatných, ži si svoj život tak ako stíhaš a vieš, užívaj si deti aj to, že máš dobrého muža. Tvoje deti nemusia chodiť ako vystrihnuté z módneho časopisu, nemusíte žiť super zdravo, ani poriadok v tvojej domácnosti nemusí byť ukážkový. Podstatné sú tie okamihy šťastia - aby ich bolo čo najviac.