Ako byť bezpodmienečne šťastná a spokojná?
Mile maminy. Nikdy som nebola typ na diskusne fora, este aj muza som hresila, ked to cital. Ale asi sa casom stravenym na materskej a ciastocnou izolaciou menim. Uz som tu par veci riesila a dostala celkom dobre rady, skusenosti a samozrejme aj par blbych komentov 🙂 😒
Mam teraz take blbe obdobie nejake. Potrebujem sa vyrozpravat, ale moc nenachadzam pochopenie u okolia a rodiny. Pretoze som prave v obdobi, kedy by som vlastne mala byt stastna. Mam dve male zdrave deti, skveleho manzela, nemam vela prace okolo deti, domu. Momentalne byvame u rodicov. Stale ale citim taky nepokoj, nieco mi chyba. Riesime byvanie, predali sme dom na takom nestastnom mieste a do roka sme chceli nieco nove. Nejako sa to ale komplikuje a natahuje a ja som hlavne z toho nestastna. Strasne by som uz chcela vlastne zazemie, kuchynu, sukromie na ake sme boli zvyknuti. A tym, ze nevidim nic v dohladne, citim sa bezradna a vsetko mi pripada marne a zbytocne. Nedokazem sa tesit z deti, pekneho pocasia, ako mala robi pokroky. Som nervozna na syna...Myslela som, ze budem navstevovat kamaratky, ked uz nemam tolko okolo deti, domu, este aj to auto sa stale kazi, tak ze sa bojim niekam vybrat s detmi na dlhsiu cestu...povedala som si, ze ved sa budem konecne starat o seba viac,ale nejako v tom nevidim zmysel, ked aj tak trcim na dedine doma, najdalej do obchodu a parku zajdem a kruhy pod ocami nezachranim, kedze noci este neprespime...Chvilku je dobre, potom pride nejaky rotavirus, prebdena noc a ja nevidim v nicom zmysel a je mi do placu.Pripadam si, ze nikto nie je na tom tak blbo ako ja. A pritom viem, ze ludia riesia kopec inych zavaznejsich problemov. Kludne sa do mna pustite, ze som nevdacna, kludne mi nalozte. Ja viem, ze tu budu aj take komentare. Ja viem, ze to asi posobi, ze som nevdacna, netrpezliva a asi nemam co robit, ked riesim take blbosti. Ale dost mi to zasahuje do bezneho zivota a akosi by som potrebovala uistenie, ze sa dockam. Ze budem coskoro vo svojom, ze bude lepsie, ze pojdem do prace, bude viac penazi budem medzi ludmi. Viem, ze to nie je to, cim by mal byt clovek stastny. Preco nedokazem sebe rozkazat, bud stastna s tym co mas, tes sa z kazdeho dna. Chapete ma niektora?Viete o com hovorim?Uz som tu aj taku podobnu temu nasla, ze ci ste mali take tazsie obdobie,ze ste nevideli svetlu buducnost a kedy sa to obratilo. Rada si precitam vase pribehy, velmi by mi to pomohlo.Dakujem babule 😉 🙂
Mne velmi pomohli knihy a texty Abraham-Hicks. -Podla mna je to to najlepsie pozitivne myslenie, ake existuje. Napr. tu: https://abrahamhicks.sk/category/stastie/ -a presne o tom-o bezpodmienecnom stasti
Ahoj.
V prvom rade: nie, nie si sama.
Urcite je len malo ludi takych, ktori su "bezdpomienecne stastni", hoc ja osobne o existencii bezpodmienecneho stastia prinajmensom pochybujem.
Kazdy z nas, ako si to aj Ty v Tvojom prispevku napisala, ma aspon par podmienok, pri naplneni ktorych by sa citil(a) stastny/a...Minimalne, ak sa nad tym hlbsie zamysli.
Tak to ma podla mojho nazoru vacsina ludi...to len na taku uplnost otazky, ktora je v nadpise diskusie.
Ci , nakolko a kedy pridu resp. sa naplnia tie Tvoje podmienky?
To zavisi v prvom rade od Teba/od vas, ale aj od realnosti vasich ocakavani.
Ja sa drzim nasledovneho pravidla:
Som naozaj nespokojna?
S cim?
Preco?
Co vies zmenit, aby som uvedenu situaciu zmenila?
Dokazem na tom pracovat sama alebo mi v tom vie niekto pomoct?
Aky je plan na ceste k dosiahnutiu tychto mojich cielov?
Ake kroky podniknem a nakolko realne su moje ocakavania (ak nie su, treba ich prisposobit realite)?
Takto sa vlastnym usilim a s pripadnou pomocou da velmi skoro dostat na "dobru vlnu"- clovek sa neciti lapeny v ocakavani, je realne zainteresovany do procesu zmeny ci naplnenia svojich podmienok stastia a hoc sa nenaplnia tak, ako sa to na zaciatku ocakavalo, v procese si uvedomi, ze uz ich ciastocne naplnanie ho robi o kusocek stastnejsim a to je podla mojho nazoru to najpodstatnejsie.
Chcete sa osamostatnit, mat svoj vlastny domov?
V poriadku.
Posad si partnera a prediskutujte svoje moznosti - co a kedy a ako viete zvladnut. Podel sa s nim o svoje starosti, povedz mu, co ta trapi a nebudes v tom sama.
Neboj, ze by sa to nepodarilo.
Nech uz sa podari co i len cast z toho, po com tuzis, budes aspon o kusocek stastnejsia a to je predsa zisk, nie?
A pokial ide o moju "univerzalnu" odpoved na stastie (nie bezpodmienecne, kedze - ako som pisala - take neexistuje podla mojho nazoru)?
Najst si kazdy den nieco, z coho sa budes tesit.
Na zaciatku aj nasilu.
Postupne to pride samo, ako si urcite budes moct vsimnut.
Ja sa napriklad viem tesit aj zo zmeneho balenia pudingu - je lesklejsi, ma krajsi design, lepsie sa otvara - super 🙂 - ano, ide o realny proklad z mojho zivota, ktory si doma davame za priklad takejto podmienenej spokojnosti s malickostami vsednych dni 🙂
Zivot je tazky na to, aby sme sa nevedeli potesit z "jednoduchych" veci - napokon moznost ist na prechadzku s dietatom, uzit si slniecko, spolocne si vychutnat chutny obed (hoc uvareny u v "cudzej" kuchyni)- to je dovod na radost a stastie, ak sa nad tym zamyslis.
A ver ze cim viac sa nad tymi dovodnmi stastia budes zamyslat, o to viac a viac sa ti ich bude odkryvat 🙂
P.S.: nie som otravna optimistka, som chronicka pesimistka, ale liecim sa (vid vyssie riadky) , takze viem, o com pisem 🙂
Drz sa a kludne sa ozvi, ak budes mat chut pokecat.
skus miesto toho chcem mat pouzivat dakujem ze mam vies kolky by boli vdacny za to ze mozu byvat u rodicou aj ked ta chapem ze chces svoje to je prirozdene ale mozno by stacilo jedno sedenie zo psychologom aby ta nakopol 🙂
@cibiother tak som to nemyslela, ale myslela som to tak, ze vaz si, co mas, v podstate mas super zivot a snaz sa z neho tesit. Ale chapem - zrejme mas jednak toho vela s dvoma malymi detmi, si vycerpana, veci s domom sa nehybu ako by si chcela, co ta tiez psychicky vycerpava. Dalsi problem asi trosku mas pocit stereotypu - snaz sa nejako relaxovat, dopraj si daco aj pre seba. Ja mam momentalne popri materskej este rozne brigady, takze padam kazdy vecer do postele