Ako ďalej? Som v manželstve nešťastná
Neviem čo mam robiť , chodím sem často ale potrebujem byť tajne , takže mam iny nick.. s mojim mužom sme spolu 8 rokov... podviedla som ho , ALE! nemal so mnou sex 3 roky! ani sa ma nedotkol , ani žiadna snaha...už ma to nebavilo sa neustále doprosovať,rok a pol som sa snažila , rozprávala sa s ním , prečo nechce,kde je problem , odpoved bola vždy že Šak on aj chce ale nechce sa mu , chápete 3 roky aj chcel ale nechcelo sa mu...potom prišiel on , ten druhy a zmenil mi život..znova som bola štastná , cítila som sa ako žena , ako milovana žena , nosil ma na rukach , zniesol by mi modre z neba...moj muž na to prišiel a dal mi na výber...vybrala som si mojho muža , mame spolu dieťa , nechcela som ničiť rodinu...rozprávali sme sa že sa obaja zmeníme , aj v sexualnej oblasti aj doma...už su to dva mesiace a stále nič...žiadny sex , neustále hádky , a mne stále viac ten druhý chýba..neni som s ním vôbec v kontakte , netusím kde je,čo robí ale stále na neho myslím...neviem čo mam spraviť , odísť a byť štastná , ostať a nekomplikovať si život...niesom štastna a neviem či niekedy aj budem , nechce sa mi ani domov chodiť...
@alaguema Dám ti príklad (a týmto nejdem obviňovať autorku)..moja známa sa chodila ku mne sťažovať, že jej manžel je hajzel...chodí chlastať s kamarátmi celé noci je preč, a ona nemá žiadnu radosť z manželstva, ani spolu nespia..tak áno povedala som si , tak zrejme je to hajzel...až raz sa tak nasrala, že mi povedala, že vieš čo? keď sa hádame nadávam mu do chudákov...ty sprostý chudák...a opakovala to...no a ja som si pomyslela...tak ak ty nadávaš chlapovi do chudákov, tak sa nedívím, že radšej vysedáva s kamarátmi na pive...a to je len jeden príklad..ak počujeme názor z jednej strany, neviem názor druhej strany,,,ako môžme posúdiť a poradiť objektívne?...na vlastnej koži som zažila, že žena vyzerala ako obeť, a zistilo sa , že je to naopak, zažila som,že muž vyzeral ako obeť a vykľula sa z neho bezcitná hyena..autorka písala, že našla šťastie v objatí iného muža..mohla s ním odísť..prečo teda neodišla ak už bola tak veľmi nešťastná?..kázal jej niekto ostať pri manželovi?..nie každý jej radí odísť od muža...to vie len ona, prečo sa rozhodla zostať...ani ja ani ty to nevieme...ani nikto..
@anabella111 pises velmi podobne ako rory, prebehnem kazdu 4-5 vetu, aj tak sa opakujes a je to vsetko na jedno kopyto.
@anabella111 z písaného textu je ťažšie vyťažiť esenciu príbehu, ale už samotný fakt, že on nechcel vôbec komunikovať o tom, čo sa deje, hovorí o jeho postoji veľa. Ja nie som vývojom diskusie zmätená a nemám dojem, že by autorka zavádzala. On mohol byť v pohode spolubývajúcim a dobrým otcom. Odmietanie ženy zneistí. Pokúšajú sa zistiť príčinu, ale on nekomunikuje. To ich zneistí ešte viac. Na ostatných úrovniach fungujú. Menežujú domácnosť, starajú sa o deti, komunikujú o bežných, praktických veciach. Nemá pádny dôvod označiť ho za zlého manžela. Alebo si to aspoň myslí, lebo samej jej to je trápne poukazovať na nedostatok sexu ako na nejaký zásadný problém. Práve kvôli tomu nastaveniu spoločnosti - žena má byť dobrá, nekonfliktná a byť požadovačná a nedajbože sa domáhať sexu ju stavia do neprimeranej a nežiadúcej pozície. Žiaľ, je bežnou realitou, že proste rezignuje pod tlakom týchto okolností. A povie si presne to - veď on sa stará, veď to nie je také zlé, nebije ma, nepije, rodina navonok funguje. Nezaregistrovala som, že by písala niečo o tom, že je inak skvelý manžel, že sa vedia vykecávať, že majú srandu, chodia do divadla a na koncerty. A tomu, že ju párkrát nenápadne zhodil, verím celkom ľahko. Muži s týmto problémom to občas použijú ako ventil pre vlastnú frustráciu, pretože ONA "to" o ňom vie (že on nefunguje ako muž). Máš ale pravdu v tom, že toto je oveľa bežnejší problém, než sa všeobecne predpokladá.
@alaguema ďakujem , ako keby si mi čítala myšlienky...domácnosť funguje , o dieťa sa staráme , rozprávame sa o bežných veciach čo bolo v robote a tak , z toho posudzujem že je dobrý manžel...
@rory267 vzťahy sú vždy o dvoch, to je jasné. Ale sem píše len ona, tak vychádzam z toho, čo píše ona. Ale to sa deje aj na iných úrovniach. Ak ideš na terapiu len ty, je to vždy len o tebe. Nikto tam nemôže dotiahnuť aj tvojho muža, ak to nechceš ty, alebo to nechce on, alebo to nechce ani jeden z vás. Napriek tomu sa dá pracovať aj s tým výrezom informácií, ktorý je k dispozícii. Podstatné je len to, či to autorka ešte chce zachraňovať, či na to ešte má energiu, alebo jej toto poslúžilo len ako ventil...V každom prípade, ona si vyberie, čo potrebuje.
@beky1813 ...mame podobny nazorv niektorych diskusiach..v niektorych menej podobny...Stylovo sa rozchadzame uplne...Ona je clovek medzi Vami..ktory vedie priatelsky rozhovor..Ja v prispevkoch podam jednoznacny nazor ..ktory malokedy ziada odpoved. Nie pre pychu..aroganciu..jesitnost...Ale pre akysi reset diskusie moralnym smerom..so vsetkou uctou ...a hlavne na podporu hlasov...ktore hovoria spravne ale ich hlas nie je dost dorazny. Jedina vytka mojim smerom moze nastat..ze sa sama staviam do postu pravdomluvcu...Ale to si uz ja riesim tu..v mojom private..kde svedomite slova podriadujem tej...moralnosti....)....Prakticky...sledujem reakcie..nie ludi..Reakcie sa daju smerovat..realne povedomie podporit..Cloveka vsak nikdy neodsudim..prave naopak..Ak sa niekomu zazdá..ze ten moralistický splech ma asi zmysel..som ochotna ist do dialogu..aj osobneho..Mam rada ludí..a rory evidentne tiez..a ona je jednou z par ludi tu...s kym by som dala jeden perfektny vôľny a priatelsky rozhovor...A ty sa uz tiez necerti..Uz vies..predpokladat..ze do diskusie dam vzdy teoriou smrdiaci prispevok..ale ver..ze vzdy je podlozeny mojou skusenostou ..len zniet bude ako zakon...lebo je oprety o zakon najvyssi. Ja by som jej tiez mohla napisat..utec..lebo ja som tiez utiekla..Ale ja napisem bojuj..lebo ked som sa poucila...tak som zabojovala..A vo vsetkych diskusiach..kde sa stretneme..Viem o com pisem..V kazdej jednej..Ak neviem..v doskusii ma nenajdes.....Pekny den beky..
.
@rory267 nemám dojem, že by ešte teraz chcela s manželom ostať. Myslím, že to je práve dilema, ktorú rieši. Dohodli sa, že na vzťahu popracujú a zatiaľ sa z jeho strany nič nemení. Kde si vzala, že ostala, lebo manžel jej poskytuje zázemie? Píše, že chcela zachovať rodinu pokope, čo je úplne prirodzené smerovanie u ženy, ktorá cíti a vníma viac, než len vlastné potreby.
@nebavimazit niečo podobné som zažila aj ja (zaregistrovala som sa po iným nickom nakoľko nechcem aby ma tu niekto spoznal ak nevadí).. Vzali sme sa, chcel dieťa..otehotnela som a od toho momentu to išlo dole vodou... Počas celého tehotenstva sa nedotkol mojho bruška..chcela som mu ukázat ako dieťatko kope a jemu to bolo doslova nechutné.. nerozprával so mnou.. nedotkol sa ma a vo väčšine prípadov ma ignoroval.. Po narodní malej to s nami pokračovalo ďalej takto.. Urobila som jednu úžasnú vec.. nechala som mu bez slova malinkú a odišla.. (zdržte sa poznámok čo som za matku, pretože to bolo asi najlepšie čo som mohla urobiť)..mal stres, nevedel poriadne čo s ňou ale po pár hodinách ked som sa vrátila sa mi naskytol krásny pohľad.. držal ju v náručí a ja som asi nikdy nevidela v jeho očiach toľko lásky.. a až vtedy si s ňou začal budovat vzťah.. teda uvedomovať si všetko okolo otcovstva.. získal istotu a bez problémov s ňou potom chcel ostávať ked som potrebovala vypadnúť.. bol úžasny otec.. teda je.. nechodí po krčmach, z práce rovno domov, celá jeho výplata ide na účet mne, pomáha v domácnosti, varí.. ale mňa ako ženu a manželku ignoroval.. sex nebol niekedy niekoľko mesiacov, bolo obdobie keď so mnou pol roka ani len neprehovoril... prosby, výčitky, rozhovory - teda len z mojej strany monolog..všetko bolo na nič.. nevedela som čo sa deje.. a tak som si zvykla.. veď v dobrom aj v zlom ako bolo vyššie písané.. a teraz po 10 rokoch prišiel zlom.. odišla som pracovne z domu na viac ako týždeň (predtým som nebola nikdy preč)... a zistila som že ja sa už domov vrátit nechcem.. aká som bola hlúpa a roky si nevážila samú seba.. vďaka strachu a neviem čomu som roky len prežívala... Po návrate som mu povedala koniec.. Ja už takto žiť nechcem a nebudem.. nech si zbalí kufre a nech ide preč... Nešiel.. videl že to myslím vážne..a konečne začali rozhovory v ktorých som sa dozvedela že mal iné "internetove známosti".. bola som vraj nudná lebo vedel že za nikým iným nepôjdem a stále vedel že ho budem doma čakať.. nemal žiadne výčitky, moje slzy a to že som sa trápila s ním nerobilo vobec nič.. nemal potrebu nič riešiť.. Až teraz ked som bola z domu preč si vraj uvedomil ako mu chýbam.. že by si nevedel predstavit život bez nás.. že vlastne celé roky hľadal niečo, čo mal doma a nevidel to.. Prešlo pár mesiacov a po krízach a hadkach a výčitkách sme začali úplne od začiatku.. (inak aby mi dokázal že fyzicky s inou nič nemal bol aj na detektore - sám sa tam objednal a fakt.. nič s nijakou nemal aj ked sme boli mesiace bez ničoho ) Takže moja rada pre teba... začni si vážit samú seba.. postav ho pred hotovú vec.. čo chceš, čo nie.. ak budeš vidieť že to nikam nevedie, rozídte sa.. už pri tomto kroku budeš vidieť či bude z jeho strany aspoň náznak ochoty... ak áno, vyhľadajte pomoc...
@kidem poznamky sa nezdržím..!.😊....Je to najlepsi prispevok v tejto teme..lebo je v nom vsetko...Cisty stit...odvaha..nadej.. jedna mudra zena...a realita premeny
@anabella111 len škoda že do tejto premeny to boli roky trápenia..a pri tom stačilo tak málo..
@kidem ...tam som to kdesi napisala..niekedy staci malo..a vsetko sa moze obratit..Tebe sa podarilo to..co mnohym nie...a bez tej cesty..ktoru ste presli..by si mozno ani nevedela..ze ,,zazraky"sa deju. Co je pre ineho nemozne..tebe je skutocnostou...Vela stastia ☺
@anabella111 presne nad tým som tiež rozmýšľala.. keby som ho niekde medzi tými rokmi opustila z hnevu,sklamania, beznádeje..nikdy by sme nedošli sem.. on by hľadal predpokladám že neúspešne ďalej a ja by som sa utápala v úlohe obete v smútku... všetko je tak ako má byť 🙂 pre mňa najpodstatnejšia vec - teraz viem že dokážem byť šťastná aj bez neho..a akokoľvek to skončí, obaja by sme mali úžasný základ do budúcich vzťahov..čo robiť a hlavne už nerobiť 🙂 ďakujem 🙂
@beky1813 ....No...prekliatia ponechaj v kuloaroch veriacich...😁...Poradia si. ....Ja Ti za tu prostorekost natisnem nieco...co by ti mohlo zapchat papulku.....❤
@anabella111 nemam zaujem
@kidem veľakrát si cestou domov z práce poviem že načo? načo sa tam vraciam? čo mi bráni v tom neodbočiť domov a pokračovať stále rovno? ale vždy odbočím , nie priamo kvôli nemu , keby tam bol iba on tak neodbočím...ale kvôli domovu , rodine , dieťatu ,psovi , za tými vždy odbočím..
@beky1813 no mas smolu....nevymazavam svoje prispevky...su oprete o najvyssi princip..😊...😙
@0silvia0 ono "rázne" postoje boli aj predtým..vyhrážky že odídem.. aj snahy o rozovor ktoré začínali a končili len pri mne... myslím že až keď žena fakt pochopí vnútorne čo chce a čo nie, vyžaruje to z nej.. sebavedomie a všetky tie veci čo v takychto vzťahoch vačšinou žena nemá.. a potom stačí chlapovi povedat v jednej vete to, čo by predtym nepochopil ani po hodinach rozhovoru.. neviem či chapeš ako to myslím 🙂
@nebavimazit to sú len výhovorky 🙂 ty kôli tomu všetkemu odbočit môžeš aj ked tam on už nebude.. a keby si nechcela aby bol, tak už nie je.. brzdí ta strach.. a sama ešte nevieš čo chceš.. tak ako som to nevedela ja.. tiež som si hovorila, ved je super otec..pomaha..iné ženy to majú tažšie..sú mlátené, alkoholici .... a stále som bola medzi... Najprv musíš vediet TY čo chceš..až tak sa to dá začať riešit...
@kidem ...v spravnom case...ked uz nemusis zvysit hlas..aby ta bolo pocut..vies preco je to tak?.Lebo tvoje slova mali oporu v tvojom zivote..v tvojej obetavosti..praci pre vztah..Lebo si roky svedcila..ze vies urobit vsetko..a jednou vetou presvedcila..ze ak nebudes chciet..uz neurobis nic.
@kidem ale áno, chápem, tiež som dlhé roky vydatá a tiež sme preskákali všeličo. Ale presne toto som si nedávno uvedomila, že ak by sme to všetko nepreskákali, nie sme tam, kde sme teraz. A to my sme s mužom nemali až také krízové stavy, ale skôr také občasné duševné nepochopenia raz z jednej, raz z druhej strany. Áno, človek musí dozrieť, situáciami, udalosťami, raz príde deň, keď s manželom prestaneš bojovať a uvedomíš si, že nič nie je dôležitejšie ako chcieť ťahať spolu za jeden povraz. Ale to musí človek naozaj dozrieť do tohoto štádia, dať sa do životného a partnerského nadhľadu a vtedy zistíš, že už nič nemusíš siliť, bojovať a hnevať sa.

@beky1813 ale odpovedat sa snazis na kazdy nedocitany...Mam jeden nick..alebo si sa uz stretla s niekym podobnym..ktoreho slova ta tak nezaujimaju..ze nie sic duchaplne ale pomerne presne reagujes na kazdu jeho vetu?...beky..beky..