Ako deti alkoholikov vnímajú svoje detstvo a otcovstvo?

Aké veľké je dieťa? Ja mám, nie alkohol ale násilie. Čo sa mne osvedčilo najviac je, vysvetľovať iba keď sa pýtajú. A ďalšia vec, nechať ich zažiť si vlastné, bolestivé situácie s otcom (u nich bolo skôr psychické, emočne násilie, manipulácia, klamstvo). Už sa situácia otočila, deti sú 15-17 rokov. Voci mne cítia neskutočný rešpekt a ochrankárstvo. S otcom sa nestretávajú. Tak sa sami rozhodli. Myslím si ale, že časom, keď budú starší ten vzťah obnovia. Ale, take otázky ako ty, si kladiem stale.

@autorka, vyrastala som s alkoholikom, ked som bola mala, nebolo to take hrozne, ako neskor. Otec nedavno zomrel, alkoholova cirhoza pecene. Ale mam pohlad, iny, moje deti ho poznali. A detom som hovorila od mala, ze dedo pije alkohol, lebo ho predsa videli. Sestra svojim detom hovorila, ze dedo je unaveny. Ja som veci pomenovala tak, ako boli.
Jasne, ze si urobila dobre, ze si odisla.
Ja som ako dieta zazivala vela strachov, nikdy by mi vsak(dietatu) nenapadlo, zeby sme bez toho otca boli, a moja mama to nikdy nespravila

Ja nie som dieta alkoholika, ale moja mama je. A jedina podmienka s ktorou si brala otca bolo, ze ak zacne pit, na flaku sa s nim rozvedie. Myslim, ze to bol a je jeden z jej najvacsich strachov v zivote, ze by to musela zazivat znovu.
Dobre si spravila, nie si sebecka. Kazde dieta si zasluzi vyrastat v pokojnom a bezpecnom prostredi a obcas to znamena, ze zial bez jedneho z rodicov.

Nornalne ze je psychicky chorý, čo alkoholizmus je. Koľko rokov má syn? Spravila si najlepšie čo si mohla. Ja som žila s alkoholikom a je to peklo. A keď to syn nevie pochopiť, tak ho posli k nemu na prázdniny. 🤣 Bude mu stačit vidieť raz.

Synovi hovor pravdu primerane veku.

Tiež mám otca alkoholika, nemám s ním vôbec žiadny vzťah ani nie som s ním v kontakte, deti ho videli ale ešte boli príliš malé aby si ho pamätali. Necítim sa preto zle, samozrejme bola by som rada aby mali dvoch starých otcov,ale aby videli môjho otca tak ako som musela ja,tak to teda nie.

Ja som dieta alkoholika. Boli sme 2 sestry, ja som mladsia. Otca si pamatam od mojich 2 do 7 rokov, kedy zomrel. Rok predtym sme uz s nim ale nezili, mama s nami odisla a podala ziadost o rozvod. Nebolo tam nasilie, ale caste cirkusy kvoli alkoholu, pamatam si to velmi dobre. Neskor som mame vycitala, preco neodisla skor, moje utle detstvo sa viaze s tymito “alkoholovymi spomienkami”. A potom vidim zeny, ktorych cely zivot ani nehlo odist od muza, a deti takto vyrastli v podstate do dospelosti. Napr. moj manzel. Takze som mame napokon vdacna a obdivujem ju, ze mala snahu ochranit nas predtym.

Ahoj, synovi nič nezatajuj, no povedz mu to tak, aby to pochopil. Neviem, koľko má rokov, ale nepamätá si nič z obdobia, keď ste žili spolu s jeho otcom? Možno len o tom nehovorí, ale deti nie sú sprosté, slepé, hluché....
Porozprávaj sa s ním a možno budeš prekvapená, že o jeho alkoholizme už dávno vie.

Ma 8 rokov

Chcela som dopisat…ma 8 rokov, odisla som od neho ked mal 2. On si nepamata a ani asi nerozumie, co je to byt opity. U nas doma nemam ani sampanske, neznasam alkohol odkedy som sa rozviedla. Otca opiteho nevidel, pretoze on sa vtedy uplne odmlci a nepride, nezavola.

Ako dieťa alkoholika radšej žiadneho otca ako opitého otca, ten môj sa ani liečiť nechcel a vzd sľúbil že príde a neprišiel nikdy , keď som bola väčšia a prišla som ho teda navštíviť ja , tak nebol nikdy doma ale vedela som vždy v ktorej krčme ho nájdem. Bolo aj pár pekných chvíľ ale tých bolo málo. A kľudne to mohla mama urobiť aj skôr. Môj brat ktorý chodil do toho mesta sa vždy hanbil a k nemu ani nepriznaval.a mama s odstupom času tiež povedala že to mala urobiť oveľa skôr a nie s ním ostávať kvôli nám aby sme vyrastali v "kompletnej" rodine

Otec bol( je). No bol to kudny alkoholik- ziadne bitky, vyhadzovy....prisiel, lahol a spal. Teda jasne kym mama donho nerypala- potom sa hadali( nema zmysel sa vadit s opitym clovekom). Mama casto tahala celu domacnost a 6 deti. Neodisla- nebolo kde- pred 30 -40 rokmi nebolo tolko moznosti ci uz na byvanie, ci pracu. Rozvody neboli v" mode".Je silne veriaca a nesie si svoj kriz. V kazdom obdibi zivota som to vnimala inak ako dietatu mi to nevadilo, v puberte som sa hanbila, opovrhovala, ....teraz mam 45 otec 70 a vztah je opat iny. Svojim sposobom ho mam rada, a chapem ze to nerobil naschcal, jednodycho zil v inej dobe. Kde jediny dotyk bola facka od jeho otca. Kde matky boli k detom bezcitne aby boli silni muzi. V dobe ked sa riesilo uba fyzicke prezitie, kde starsi mali vzdy pravdu.....

Som dieťa abstunujuceho alkoholika. Môj otec s pitím prestal ešte skôr ako som sa narodila. Ale moja sestra ho zazila v otrasných stavoch. Nikdy ale nepolozil ruku na ňu, či na moju mamu.
Ovplyvnilo ma to len tak, že alkohol nenávidím. Nikdy som problém nemala, dobrovoľne nepijem už roky. To isté sestra, mama. A nikdy by som si nezobrala niekoho, kto pije. Aj keď len príležitostne.
Muž mal otca alkoholika. Stal sa ním až neskôr. Respektíve, bol ním vždy, každý deň musel mať jedno pivo, ale bolo to "neškodné". Keď začal piť viac, začal po nich kričať, rovnako po ich mame, ta sa našťastie dala rýchlo dokopy a odišla od neho aj so synmi. Vzťah im to pokazilo, videli sa raz do roka, nevolali si, nepísali. Bývali sme blízko seba a keď sme videli svokra, muž radšej obišiel 2x činžiak aby sa s ním nemusel vidieť. Svokor zomrel minulý rok. Dôvod - praskli mu žalúdočné vtedy.

Môj pohľad - urobila si dobre rozhodnutie. 8 ročný syn už pochopí ak mu vysvetlíš, čo je to alkoholizmus, možno aj nejaký literatúru primerane veku s ním prečítať. Alebo nejaký rozhovor o tom si nájsť spolu vypočuť, vysvetliť. Na bio otca "nehádzať špinu" (netvrdím, že to robíš) , pretože to dieťa je z polovice geneticky tvorené otcom. Alkoholizmus je ťažká choroba. Môj otec celý život pil, teraz na staré kolená už omoc menej pije. Mamina od neho neodišla. Napriek tomu, že bola silná žena, po 40-tke podľahla chorobe a zostali sme 4 siroty. Nič svojím rodičom nevyčítam a ľúbim aj svojho ocina. Nemali také informácie ako dnes, žili v iných spoločenských aj rodinných pomeroch. Rozvod v rodine bol "nemysliteľný"...

Už je dosť veľký, aby si mu to vysvetlila. Povedz, že je to choroba, že bez alkoholu nevie vydržať, že tým ubližuje sebe aj okoliu, mení sa jeho správanie..... Preto vtedy nemôže prísť, stretávať sa s ním, preto ste sa aj rozišli. Ubezpeč ho, že keď bude otec chcieť, dá sa z toho vyliečiť.
Mimochodom, veď aj na ZŠ majú deti prednášky o závislostiach, alkoholizme, určite videl ožrana niekde na lavičke.

@ika02 to ano, skusim teda rozhovor smerovat aj takto. Prednasky mozno maju ale asi nie tretiaci na zakladnej skole.

píšeš že ocinko nevidel syna 2-3 mesiace... môj ex nevidel syna 15 r. syn ho ani nepoznal. so synom má vzťah žiadny. Nenavštevujú sa, nepíšu, nevolajú... samozrejme ex má novú rodinu - tak isto ako aj ja. Syn je už dááávno dospelý muž.
Ex si rád vypil. peniaze nechýbali - bol v tomto smere úspešný, len tá nešťastná povaha. V opitom stave často šoféroval - lebo však on môže, s každým si vybavoval účty. Neraz ručne - stručne. žiarlivosť a arogancia bola ešte väčšia ako v stave triezvom. Bohorovnosť mu nechýbala. vôbec neľutujem že som od neho odišla. nič lepšie som nemohla urobiť.
možno ďálej vedie takýto život. nie sme v žiadnom kontakte.

@autorka 8 rocny tomu porozumie. Ja som detom vysvetlovala, co je alkohol. Dcer bola o dost mladsia. Ona len nevedela pochopit, preco to robi

urobila si dobre a povedz mu to. este nikdy sa neopytal, preco bio tato niekedy dojde a niekedy nie? a ked to budes rozpravat, neuved to ako nejaku velku vec, ze no tak teraz si ta idem posadit a idem ti prezradit velke rodinne tajomstvo. proste veku primerane, tvoj otec si niekedy vypije ovela viac, ako znesie, a potom nepride. je to taka choroba, vola sa to zavislost, nevie to ovladat, skusil sa liecit ale nepomohlo.

@stanislavicenka ja som tiež dieťa alkoholika - otec už umrel ako 76 ročný - mama sa s ním nikdy nerozviedla a doteraz jej to vyčítam, pretože to nebol život hádky na dennom poriadku a my s bratom sme doma väčšinou ani neboli, keď sme nemuseli

Ja mam tiez otca alkoholika a doteraz vycitam mame, ze sa nerozviedla. Nesiem si nejake traumicky z detsva, a to moj otec bol “funkcny”alkoholik, do roboty chodil, penaze daval, na vylety braval…ale vyrastat v takej domacnosti, kde nevies, aky pride otec vecer a co zas bude, je stres. A ja taky stres svojim detom nechcem dopriat

Určite by sa nám žilo lepšie bez neho. Mama bola nik úplne zmanipulovaná, aj keď pár krát sme odišli, vždy odpustila a vratila sa. A keď už konečne s mojou pomocou odišla aj so sestrami bývať inde, stala sa tragédia, prišli sme o ňu. O rok na to aj on zomrel na cyrhozu. Napriek tomu z nás vyrástli úspešne a normálne ženy. Ktovie, keby bolo keby

@deedol ex casto chodil mimo SR za robotou, tak vzdy ked na tuto fazu si syn mysli, ze je v robote. Ale ked sa uz nabuduce opyta, asi mu to skusim vysvetlit.

@deti95060810 Aj moj ex casto soferoval opity. Ani odobratie vodicaku nepomohlo. Ked si vypil nebol agresivny ale zvacsa si lahol a spal. Ploskacku vsak maval aj pod vankusom, pil aj v noci, aj rano. Uplny hnus. Ked ma triezve obdobie, tak vzdy za synom pride, aj vyzivne vzdy posle. Len ten alkohol. Pritom triezvy by bol fajn chlap. Ani zenu si nevie najst, lebo hned sa vytrati z jeho zivota, ked je tri mesiace na mol.

Mám kamosku, poznam ju od ZŠ, jej otec bol alkoholik a tyran. Poznačilo ich to všetkých súrodencov, majú problémy so závislosťami, vyberajú si “zlých” partnerov, tak isto veľmi krehkú psychiku …

Ona si to našťastie nepamätá, na otca spomína s láskou (lebo ked nepil tak sa im to snažil vynahradit), síce povie ze pil ale ma to všetko v takej hmlovine. Ja si ale pamätám ako som jej bola doniest úlohy lebo nebola v škole a otvorila mi celá dobitá s monoklom na oku, 10 ročne decko. A mamka jej napísala ospravedlnenku ze z rodinných dôvodov

Som dcéra alkoholika. Kedy začal piť neviem, ale bol aj na liečení keď som chodila na ZŠ, ale samozrejme to nepomohlo.
Bol agresívny voči matke, mňa a sestry sa nikdy nedotkol...neskôr epilepsia, pomočovanie, opitý aj 3x denne, neboli peniaze tak vynášal z domu všetko, čo mohol vymeniť za chlast. Zomrel keď som nemala ešte ani 18.
A áno, prosili sme mamu nech sa rozvedená, nechcela. Škoda, zničila nám detstvo.
Ja mam manželstvo normálne, manžel nepije, ja som zvykla piť keď sme išli s babami na chaty a tak...ale ani ja a ani sestra nie sme žiadne alkoholicky. Ak máš otázky, kľudne sa pýtaj.

Napíš mi prosím správu. Ďakujem

Som dieta alkoholika. U nas to bolo zle ked pil. Same hadky. Potom si mama nasla druheho, ale nakoniec sa aj tak vratila s nami k otcovi. Osudova chyba. Jeho pitie sa zhorsovalo, hadky, krik, agresia, neskor bitky. Nikdy nesplnil slub. Nikdy sme nikam nechodili lebo on dospaval. Kvoli alkoholu vsetky peniaze orepil, nic sme nemali. Nikto k nam nemohol chodit, lebo co ak pride ozraty. Vzdy sme sa triasli aky pride, cim vyssia hodina tym väcsi oredpoklad agresie.
Aj moja podmienka muzovi bola, ze ak zacne pit skoncili sme. Moj otec este zije, nema ani 60 rokov, ale vyzera strasne. Stale strasne pije, prisiel o vodicak. Nejak nekomunikujeme, on vzdy myslel ken na seba, ja mu neviem zabudnut urazky, strach. S detmi ked tam ideme oba rano, lebo vtedy je najväcsia sanca, ze bude striezvy.
Mame velmi vycitam, ze nas od toho neuchranila a vratila sa. Vystavovala nas hadkam, kriku a nezstalemu strachu. Doteraz spim iba so zavretymi dverami, co mam strach. Ani s nou nemam dobry vztah.
Urobila si to najlepsie co si pre svoje dieta urobit mohla. On si vybral. Rozhodol za teba. Ty si sa len riadila jeho rozhodnutim. A malemu povedz oravdu prisposobenu veku. Moje deti vedia, ze dedo pije, ze prisiel o vodicak. Videli bohuzial, ked mal vypite, ale chranim ich, aby ho nezazili ozrateho. Nedovolim aby zazivali to co ja. Sme viaceri surodenci, vsetci mame vysoky odpor k alkoholu, uplne narusene alebo ziadne vztahy s rodicmi, aj ked su uz dlhsie rozvedeni.

Nasla som sa v každom pribehu. U nas tak isto. Otec pil. Ked nepil nikto nevedel ani ze je doma a ked pil tak hadky kriky utoky. Najskor na mamu neskor na nas ked sme uz boli starsi a mamu sme branili. Nikdy od neho neodisla ze kam pojde. Mala sa kam vratit vsetci sme to chceli a jej to vraveli ale ona a aj my sme trpeli. Boli sme styria. Sestra sa rychlo vydala aby odisla z domu. Brat zacal pit tiez a alkohol mu robi problemi cely zivot. Otec zomrel ked som mala 17. Najprv to bol sok lebo si vzal zivot sam ale potom to bola ulava a pokoj doma co nebol nikdy. Ja som bola z detstva tak poznacena tuzbou aby ma niekto "lubil a zachranil" ze som sa dala do kopy hned s prvym. Prislo dieta. Potom svadba. Bol tam velky vekovy rozdiel. Hladala som v tom vztahu otca. Aj muz pil. Nerobil fyzicke utoky ale psychicke. Vydrzala som dlho ale ked uz vylieval po nas pivo povedala som dost. Odisla som od neho aj s detmi a pretlkali sa tazko ale zvladli a zvladame to. Nedovolim aby moje deti zili s alkoholikom a ovplyvnilo ich to ako kedysi mna. Teraz mam priatela ktory nepije vobec a ja pre neho znamenam vsetko. Nasla som v nom vsetko co mi kedy chybalo po com som len tuzila a poznala len z rozpravania.. svojmu synovi povedz pravdu tak ako to je uz nie je taky maly aby to nepochopil. Moze sa stat ze raz uvidi otca opiteho a bude to pre neho sok. Tak radsej nech je na to pripraveny od teba. Drzim palce

Odpoviem za muža.
Bolo by pre vas lepsie, ak by alkoholik v rodine nebol? Áno, muž aj jeho sestra by nadšením skákali metre do výšky. Neboli ani na pohrebe, keď slávnostne zomrel.
Ak napriklad pil otec, radsej by ste boli bez neho a mali pokoj? Alebo mal svetle chvile a boli ste radi, ze mate aspon nejakeho otca? Nemal skoro žiadne svetlé chvíle a keď ich aj mal, tak deti k nemu vzťah vybudovaný nemali a nechceli s ním mať dočinenia. Zhoršovalo sa to vekom detí.
Aky vztah mate v dospelosti? Môj muž s ním nerozprával v podstate vôbec, jeho sestra sa odsťahovala a už ho nevidela až do smrti. Na pohreb mu tiež neprišla.