Ako dokážem poruchu osobnosti?

@alchemilkazltozelena tak to fakt bol magor.

@kaktusik007 doteraz mam pred ocami jeho sialeny pohlad a asi nikdy nan nezabudnem, bohuzial, potom mi trvalo dlho kym som zas zacala verit muzom.....preklinam vsetky taketo hovada.......

@kaktusik007 nezdalo sa mi. Nemá zmysel sa s tebou baviť, keď potrebuješ útočiť.

@lenka5183 , tebe držím palce, lebo taký človek ťa pripraví aj o posledné nervy... Určite to dobre dopadne a otočí sa to presne ako mne.

caute, vsetko ide ok, uz som sa uplne odstrihla, aj ked trocha to vrzgalo, ale uz nemam nanho ani ,,abstaky,, nic...stale mi pise, vidim zo stylu pisania, ze je nafetovany, nevyhraza sa nic, len blabla, ze on je cista dusa a nezmysly, no mimo uplne... kartu musim mat este do noveho roka...a tiez ju musim ,,zivit,, lebo tie mimo sms si chcem nechat pre kazdy pripad..ale ide o to, ze zacal sa domahat, ze ako sa ma dieta, resp ako ide tehotenstvo, pohlavie chce vediet a tak... vobec nereagujem, ale napadlo ma, ze ak by prislo v buducnosti k sudu, a on by zacal, ze vsak sa zaujimal a ja som nemala zaujem, tak cim mam argumentovat?? on si mysli do kelu, ze cely vztah ma bude podvadzat, klamat, ponizovat, zbil ma v tehotenstve, bral drogy, klamal, dodnes to trva a mysli si, ze ja ho budem informovat nie? nie som povinna, ale nebude on akoze v dobrom svetle, ze sa zaujimal a ja som nemala zaujem mu odpovedat? tiez som mu povedala davno, ze nic od neho nechcem, aj to moze vytiahnut nie? ze nic napr neposlal, lebo som nechcela... on este urcite bude chcet napr prispet niecim na maleho, viete co myslim, cely cas nic, ale uz ked sa narodi, alebo tak, tak by sa chcel akoze ukazat , ze je vsetko ok, ze on je fajn, to s mamou spriada vsetko urcite, ta ho len kryje za jeho zavislost, tak co mam potom povedat, alebo co?
@kaktusik007
@kaktusik007
@kaktusik007

@lenka5183 držím ti palce, aby vse zle pominulo a mohla sa naozaj plne venovať len a len sebe a svojmu dieťatku 🙂 a vychovala z neho dobrého a rozumného človeka bez deficitu pozornosti, ktorý títo "psychopaticki" ľudia majú.
Žila som s jedným takým človekom 11 rokov, ale jeho správanie bolo miernejšie ( neudrel ma, lebo vedel, že to by bolo okamžitý dôvod na rozchod, ale patologický klamár, zatajoval, niečo povedal, spravil a sledoval moju reakciu a následne konal a hovoril- ako tu jedna kocka napísala, že analyzujú tých druhých a podľa toho sa k ním správajú a vedie presne odhadnúť ako a čo povedať a spraviť aby si ich namietali a dosiahli svojho !!!, že nemajú žiadnu svoju jednu tvar, ale viac tvári, podľa toho, s kým a kde sú, drobná kriminalita, gamblerstvo, kur..., alkohol, fajčenie, dlhy a exekúcie ), a veru nebolo mi tiež úplne jasne, čo sa vse odohráva v mojom vzťahu a za všetku moju a jeho nespokojnosť Som vinila seba, ja som sa menila a posúvala svoje hranice znesitelnosti a tolerancie, len aby on bol spokojný a sa nevadili, či ja sa nerozculovala hlavne a bola "dobrým" človekom, a lubila každého a tolerovala a akceptovala každého a všetko - moralizovať až sa hory zelenali ( tak ako to on o sebe vyhlasoval, že on je dobrý človek, lebo sa dokáže s každým porozprávať a vyjsť, a v každom vidí len to dobre a nerobí rozdiely a nehada sa a rozpadáva sa a pomáha a obetuje sa - znie to síce veľmi ľudsky a láskyplné ALE to znamenalo ísť s kamošmi do senku, ked oni chcú (veď so mnou žije, tak načo tráviť spolu toľko času a nemám byt majetnicka a ísť tiež s kamoskami sa zabaviť), požičiavať naše veci a ak sa vrátili pokazené, tak nad tým len mavnut rukou ( ja som tvrdo makala a zarábala a on požičiaval a prečo som majetnicka, veď to je len vec ), nechať cudzie deti a pozerať sa ešte na ne ako nám ničia kvety a majetok a povedať, že veď sú to len deti a treba sa ich nechať vyhrať a neni sú to naše deti, tak ich nechať tak a nemám byt prísna), nerobiť žiadne preventívne opatrenia proti úrazu v dome pre deti, lebo veď deti sú rozumne a jemu tiež nikto nič nepovedal a je tu a som priliz ustráchana ak sa ma mu niečo stať, tak tomu nezabránim a ja som si teda aby som sa nad tým netrapila, tak si natrieskala do hlavy myšlienku, že veď ok, ak nám jedno dieťa zomrie, tak si urobíme iné, ved čo je natom !!! )a po toľkých rokoch som mu uverila, že som zlý človek a egoista a nikomu nič nedoprajem a nedokážem človeka milovať takého aký je a akceptovať iných ľudí a som priliz citlivá a negativisticka ( ved ma stále klamal, dával blbe argumenty, raz tak, raz tak, nemohla som sa na neho spoľahnúť, tvrdil niečo, robil niečo iné a cítila som k nemu a od neho tiež úplne niečo iné, robila som si záznamy všetkého, ako dôkaz, aby mi uveril, ale aj tak mi neveril, že si vymýšľam a NAHOVARAM, že ved on nič zle nerobí a to či ono musel urobiť a je za tým LEN DOBRÝ hlbší úmysel, ktorý ja vo svojej zaslepenosti a egoizme nedokážem pochopiť, ale vysvetlit konkrétne nevedel, nútil ma vedieť citát medzi riadkami a správne si domyslieť, lebo každý aspoň trosku inteligentný človek to dokáže ( a ked som si teda domyslela, resp. mala dôkaz, tak to bolo nesprávne !), proste som nebola normálna podľa neho a dobrým človekom, ktorý nemá emócie - ked už som sa musela zablokovať voči nemu, aby mi už viac neublizoval a neprenikali jeho výčitky a manipulačné vyjadrenia ku mne, a ked som ho opúšťala a chcel zabíjať našich psov, podpaľovali dom a seba zabíjať a stále niečo milé spravil a ja už som nedokázala nato reagovať a ked som nereagovala tak ako si predstavoval, tak mal nehorázne výbuchy zlosti a ponižovanie o tom, aká som necitlivé, sebecky, že mi ide len a len o seba, nedokážem ľúbit, nezaujíma ma človek a nevinne zviera, spravil niečo pre mna, a vynadal mi do nevdacnych, pritom som ho neziadala, proste za všetkým čo povedal a spravil a som cítila som hľadala iný zmysel a dôvod !!! Je mi na grcanie zo seba samej, ked si spomeniem, že som po ňom umývala pivove grcanice a jeho poslala spať, lebo vstáva do roboty ale ja som tiež vstávala ( on robil 5 min. od domu a sedel cely deň a ja robila 75 km od domu, šoférovala a opatrovala chorých ľudí !) a potom sa ponáhľala domov, aby som to poriadne upratala, ak by k nám došla zasa nejaká neohlasena návšteva a nemysleli si o mne, že som neni dobrá gazdinka a neprezradila náhodou na neho, že bol pripitý a ešte som s ním spala v jednej posteli a cuchala ten smrad a nešla do inej izby, aby sa on chudák necítil odmietnuty a poprípade ešte s ním spala, ak som mala ovulaciu, lebo sme chceli dieťa ! Vďaka Bohu, včas som sa spamätala a dieťa sa nám nepodarilo.
Veru, jeho mama chladný uzavretý človek, ktorá došla k nám tak 2x do týždňa, neohlasena a slovo súkromie jej nič nehovorilo a môj ex sa išiel rozliat na Kolomaz pred ňou a len ju bránil a vyhlasoval o nej, že to je ta naj mama a každému dieťaťu by doprial toľko lásky, čo ona im dala ( jeho brat tiež vykvet, exekúcie a dlhy až do hrobu, kurv... sa a doma žena trpitelka s 2 deťmi, ktorá ho miluje a caka, že nakoniec dôjde on nato, že aj tak ona bola ta naj pre neho a prijme ho s otvorenou náručou platí za neho všetky dlzoby a je na psychiatriu z neho a ešte svokra jej dohovara, aby vzala další úver na seba a zaplatila jeho dlhy, lebo musí myslieť na ich deti - tiež dvaja exoti, čo zodpovednosť, práca, poctivosť, pomahanie, úcta nič nehovoria, svokra vedela o tom, že jej syn sa kur... a tajila to pred nevestou, len aby bola rodinka pokope a deti neutrpeli rozvodom- trpeli ešte viac, lebo ona to tušila a stále mu niečo prichádzala a on zatajoval, ponižoval.....- Bože aké láskyplné a hlboké poslanie tejto rodiny !!! Len tajiť a klamať !!! Ale nečudo, ich otec bol alkoholik, zomrel na cirhozu pečene, ked môj ex mal 6 rokov, ale nič zle som sa nedozvedela, len že to bol ten naj otec, ktorý sa im deťom venoval a všetci ľudia v širokom okolo ho mali radi, lebo pomáhal zadarmo ( mal veľké srdce) a naoplatku mu oni dávali pijatiku a on neodmietol, lebo by to bolo neslušné voči hostiteľom ! ( a doma deti bez peňazí, lebo mama veľa robila a deti sa flákali, ona nestíhala, a oni boli radi, že ich nekontrolovala a robila pre nich čo im na očiach videla ). Takze toto bol pre neho vzor správneho otca a matky a človeka a ja, človek, ktorý na dôveru nedá dopustiť, ma obavy o blízkeho človeka, neznáša klamstvá, alkohol, fajčenie, flakanie sa a kriminalitu, a verí v to, že človek ak chce sa vie zmeniť ak ma správnu motiváciu a podporu, ktorý dokáže tvrdo makať a rozdať sa, ale potrebuje aj odozvu, že si to ten druhý váži a stále pracuje na sebe a chce aby aj tým druhým bolo dobre a ťažko sa pozerá nato, ak sa druhým ublizuje , tak som to vydržala len-až 11 rokov ale sama som sa stala takým psychopatom, čo ku koncu našeho vzťahu sa už nevedel ovládať, už nevedel mlčať a bola milá ak som bola v kludom a mailom prostredí ale akonáhle som došla domov a sa stretla s jeho členmi rodiny či kamarátmi, tak som bola za psychopata, lebo som to už s nimi nezvládla a aj mi to hovorili, že sa so mnou nedá rozprávať a mám sa ísť liečiť ! Ked sme boli aj s jeho rodinou, alebo on sám, tak ja už som sa nedokázala ovládať, ale on bol ten normálny a nechápavý, čo sa so mnou deje a prečo neľúbim jeho rodinu, ved mi neublížili ale ked sme boli sami, tak to bol psychoteror. A ja som si uvedomovala, že ako sa správam a ešte som ho ľutovala, že chudák musí to mat tažké so mnou a on je ten týraný a nie ja a on ma chudák strach predomnou ! Nemlatila som ho, ani nevydierala, ani nenadávala len proste už povedala, čo si myslela a cítila a nedokázala sa už nato pozerať, ako sa k sebe správajú a ku mne a potom odišla, nedokázala byt v jeho/ich spoločnosti a potom zasa som bola za tu zlu, čo sa nevie slušne správať a nemá úctu k jeho matke a rodine a k človeku a je nevďačna a dôjde sa domov len povadit a odíde a mám dôjsť sa s "Pánom" rozprávať až ked sa upokojim a bude môcť so mnou viest debatu na úrovni dospelého človeka ! A pritom som potrebovala, aby ma už konečne akceptoval, vypočul a pochopil, že takto to už nejde, ako sa ku mne sprava a nemôže sa mi neustále vyhrážať a klamať a kur... sa... a ked som teda nedošlo, lebo som vedela, že sa zase povadime, tak mi zasa vyčítal, že ma nezaujíma čo je s ním, čo je s domom, čo je so psami a som zasa len a len egoista !!! Ale naštastie mala som a mám úžasných ľudí okolo seba, s ktorými som sa o všetkom rozprávala a dávali mi neskutočný podporu a lásku, bez výčitiek a hnevu a s obrovskou dávkou trpezlivosti, pomohli mi dostať sa z tohto psychoteroru a nanovo som si musela vybudovať sebadôveru a "správne" správanie sa a hodnoty. A nakoniec mi môj ex povedal, že som zrazu nejaká sebavedomá ked mám podporu tých "úžasných" ľudí ktorí ma však tiež sklamú a chcú ma len využívať a ja sa nechávam a prídem raz nato, čo je život a že len a len on ma naozaj miloval a stále miluje a že nebyť jeho, tak by som ani nerobila v zahraničí a nevedela jazyk a nevystudovala a nezarabala viac ako on, keby mi to on Pán nedovolil a mám mu byt vďačná zato a nebyť jeho, čo mi ukázal, čo je život, tak by som zostala sedou mysickou ktorá by bohvie kde a ako skončila ( jak sme sa dali dokopy, som mala už ukončené nadstavbové vzdelanie a chcela som ísť na medicínu a cestovať a vzdelávať sa a učila sa cudzie jazyky a len túžila po milujucom úprimnom manželovi, čo ma bude podporovať a budem pre neho všetkým a on pre mna a budeme si rozumieť a pomáhať si a nevadit sa ( moje detstvo nebolo tiež najpokojnejsie a takpovediac utiekla z domu, bola do neho neskonale zamilovana a závislá a bol mi všetkým a on to využíval a zároveň mu to vadilo, tak ako potreboval so mnou mával ).
Čo som vlastne týmto chcela povedať, že človek sa "psychopatom" a "tyranom" nestáva len tak z ničoho nič a nie zo dňa na deň, slabšie osoby nimi podľahnú, lebo sú šťastne za tie krásne momenty, slovíčka, možno darčeky a SĽUBY hlavne, alebo silne osoby či osoby už so skúsenosťami sa nimi nenechajú ovplyvňovať či ukončujú vzťahy. A tyto "psychicky" narušení, buď si to uvedomia, že sa nesprávajú dobre a ubližujú druhým a často to je už neskoro, ked všetko stratia , alebo neprídu nato nikdy a budú ďalej ubližovať. Ale dovolím si na svoju obhajobu napísať, že som si zakaždým po mojom amoku uvedomila, že som sa zle správala a ospravedlnila sa bez toho, aby som čakala, čo to v tom druhom vyvolá a snažila sa zmenou svojho správania a postoja už sa tak nesprávat ( ku koncu som sa už za všetko ospravedlnovala a sa za všetko vinila) len aby on sa na mna nehneval, aby mi niečo nevyčítal, aby sa neotočil a neodišiel... ale robil to aj tak ďalej a ja som od neho ospravedlnenie nepočula, lebo si neuvedomoval, žeby mohol urobiť niečo zle, či mi ublížiť a aj ked som mu povedala, že mi to vadí či ublizuje, tak mi povedal, že to mi nemôže vadiť a ubližovať, ved on nič zle nerobí, nech si nevymýšľam a inde to robia tak isto ako on a sa to toleruje, len ja som precitlivela a netolerantna a neviem sa obetovať a robiť kompromisy a dopriať aj jemu ked ho milujem !!!
Kto to nezažil, žiť s takýmto človekom, tak to nepochopí, kto to zažil a poučil sa, tak to už nedopusti, aby sa násilie hocijakého druhu a úrovne mnozilo !
DRŽÍM VŠETKÝM PALCE A PRAJEM VEĽA TRPEZLIVOSTI A ODVAHY PRI BOJI A SIRTE SVOJE SKÚSENOSTI ĎALEJ AK MÁTE POCIT, ŽEBY TO MOHLO ZABRÁNIŤ NIEČOMU HORŠIEMU ALEBO NIEKOMU POMÔCŤ OTVORIŤ OČI

@lenka5183 Lenka, tak toto bolo výborné! Kopec rád, ale ani jedna odpoveď na tvoju otázku. Mám podobný problém, ale dotlačila, lepšie povedané, vyprovokovala som "psychopatku" tak, že povedala, že pôjde na vyšetrenie, aby dokázala, že nie je psychopat, keď pôjdem aj ja. Zrejme si myslí, že uvažujem ako ona, že sa zľaknem a nič z toho nebude. Ale to ešte nevie, čo idem urobiť! Takže, podarilo sa ti zohnať nejaké informácie ohľadom toho, či sa to tu niekde dá spraviť?

Jak jednat s psychopaty?
http://www.elyna.wz.cz/jak_jednat.htm
Nie podľa tváre,
podľa hlasu.
Podľa ich činov
ich spoznáte!

Ďakujem za info!
Tu je môj e-mail: ozoracka@gmail.com