Ako neriešiť to, čo si o tebe druhí myslia?
Ako ste dosiahli to, ze vas vobec nezaujima, co si o vas druhy myslia? Vsimla som si, ze v poslednej dobe s tym dost bojujem, resp.ze myslim na to, co si o mne druhi myslia a nahovaram si, ze sa na mna pozeraju a robia si srandu. Viem, ze to je vsetko v hlave... Spokojna so sebou nie som, ale zacala som chodit do posilky, zmenila som zivotny styl..len ako dat hlavu dokopy?
@olino17 nie, absolutne ma nezaujima, kto si co o mne mysli..a to od casu, ked som pochopila skutocnost, ze "posudzovanie inych a vynasanie sudov nad nimi "je vzdy v kompetencii presne toho typu ludi, ktorych nazor na mna a vobec na cokolvek ide uplne mimo mna a nic pre mna neznamena...
vies, tu plati - cim kvalitnejsi charakter, tym menej posudzovania...jednoducho ja to vnimam tak, ze ludia, ktorych nazor( na cokolvek, nielen na mna) by bol pre mna dolezity, su prave ti, ktori neposudzuju..to je taky ten paradox, dufam, ze mi rozumies..za dalsie, rovnako plati, ze cim viac sa snazis, aby ta okolie prijimalo pozitivne, tym viac sa ti to vzdialuje
dolezite je byt stotoznena sama so sebou, byt spokojna s tym, kto si, ako zijes, co robis..lebo vzdy sa najde niekto, kto si nieco na teba najde, ale to je jeho problem, s tebou to nesuvisi
hlavu das dokopy, ked pochopis, ze to, ako sa vnimas ty sama, je to jedine,na com zalezi, a od coho sa odvija vsetko ostatne
zacala si cvicit- to je super, ale len v pripade, ze to robis preto, lebo sa chces citit lepsie zdravsie a krajsie..ak to robis len preto, lebo ocakavas, ze ked budes mat lepsiu postavu, ziskas prijatie a uznanie okolia,budes sklamana..jednoducho sa maj rada taka aka si, lebo nikto sa nenarodi bezdovodne,a ak sa ti nieco v tvojom zivote nepaci a nestotoznujes sa uz s tym, zmen to...pre seba, nie pre okolie
@olino17 ....všetkých zaujíma..co si o nich myslia druhí. Lebo kazdy z nas mame niekoho..z koho tuzime mat svedka svojho zivota. Zalezi nam..co si o nas mysli nas partner..urcite nam zalezi..co si myslia o nas nase deti..rovnako nadriadeni...atd. Preto sa snazime zit tak..aby sme z toho vysli dobre. Nikto to nema opacne. Dokonca berieme ohlad aj na to..co si o nas myslia cudzi. Keby nie...ulice by boli plne neriadenej a emotivnej svoloče. Nastastie nie su. Ale...clovek..ktory ma v sebe upratane a snazi sa byt prospesnym vo svojom zivote..nepremysla nad tym, ako jeho spravanie ponimaju druhi. Za ich myslenie nie je zodpovedny a on sam vie, ze kona najlepsie..ako vie. Ked stojime v rade na poste a sme predposledni..a pride babicka o palicke...a chceme ju prepustit pred seba..urobit dobry skutok...musime sa spytat toho za nami, ci s tym suhlasi. Kto by sa neopytal..tak v ramci dobreho skutku prejavi len svoju aroganciu. Netreba premyslat..co si ludia o nas myslia. Treba zit citlivo ku ludom okolo nas. Kto tak nezije...casto musi pouzivat pre seba argument..,,nezaujima ma co si myslia druhi". A ak mame dobru spatnu vazbu vo svojom dobrom zivote...tak nas nerozhadze ojedinely negativny postoj ku nasej osobe. Aj keby sa nasla zlovôlna suseda..ktora si chce mysliet zle veci o nas....je tu dalsich 20 susedov..ktori su radi v nasej blizkosti. A stoji ta jedna za premyslanie?. Nie...okradla by nas o cas..v ktorom najlepsi nazor na nas vytvarame svojim zivotom..nie premyslanim nad myslienkovym pochodom druhych. Ergo..veta ,, zit statocny zivot " je nezlucitelna s vetou ,, nezaujíma ma..co si iní o mne myslia"...ale zaroven ani neznamena...ze si vsetci o nas musia mysliet len to dobre. Nikdy nebudu..lebo to nevedia..lebo nechcu..lebo..lebo...a to je v konecnom dosledku uplne jedno....ak mame svojich....ktorí nas lubia a hladaju v nas vzdy to dobre. ☺..kto premysla nad tym..ako potesit ludi okolo seba..nema cas premyslat nad tym...ako posobi na druhych. Akurat moze byt niekedy sklamany, nevadi..bude to neporovnatelne menej krat ..ako u toho...ktoremu je vsetko akoze fuk...ale ak musel vyslovit tu vetu...tak sa musel dostat do konfrontacie s nesuhlasom ...pretoze ten, koho maju radi a vyznaju mu to..nikdy nepovie..nezaujima ma ..co si o mne myslis.....ci?.☺
@anabella111 tymto si to uplne zaklincovala, vystihla si uplne moje pocity 🙂
@olino17 Neviem, kolko mas rokov, ale u mna to postupne prichadza vekom. Omnoho menej riesim, co si o mne kto mysli. Stane sa este, ale je to menej,ako predtym. Hlavne ty musis byt so sebou spokojna, to je zaklad. Potom aj to vyžarovanie je ine..a inak ta nasledne aj vnimaju druhi..
Inak niekde som čítala, ze nech nas netrapi to, co si o nas myslia ti druhi, lebo su zaujati rozmyslanim o tom, co si o nich myslia ostatni.
@olino17 to príde vekom. U mňa sa to lámalo pred 30-kou,predsa človek už čo to prežije. Teraz si vždy rozmýšľam,nad čím sa vôbec pozastaviť,rozčúliť. Keď viem,že jednoducho vec,názor,pohľad nezmením,tak sa postavím do defenzívy a nezamýšľam sa nad tým. Jednoducho zoberiem to ako fakt. A keď ťa niekto nemá rád,tak s tým nič nespravís. Kým skôr to pochopíš,tým menej starosti budeš mať.
@anabella111 zaujmave, ale ty nie si vsetci, nemozes teda napisat, ze vsetci to maju tak, ako ty... vacsina urcite, ale vsetci nie
napr.ja sa k ludom sa spravam slusne a korektne, ostatne ma nezaujima, lebo viem, ze slusny clovek oplati slusnost rovnako..a hlupakovi a zavistlivcovi sa nezavdacim, ani ked sa na hlavu postavim..takze z akeho dovodu by mal zaujimat nazor takeho cloveka na moju osobu? alebo nedajboze niekoho, kto ma ani nepozna a nazor si vytvori lebo" jedna babka povedala?" a v podstate ma nezaujima ani nazor rodiny( v tom najlepsom zmysle slova, milujem ich z celeho srdca ❤) - ak som o niecom presvedcena, ze je to spravne, urobim to, aj keby som bola za "zlu"..a je mi sum a fuk , ci sa nahneva partner, dieta, rodic.. je pravda, ze v ramci rodiny by to zamrzelo, ale moj postoj by to neovplyvnilo..
vsak ak nikomu svojim konanim nesposobujem ujmu a nezasahujem mu do zivota, nedavam mu predsa dovod, aby si o mne myslel hocico zle..ale vieme, ze v zivote to funguje inak, a ludia sa dokazu nahnevat uz len preto, ze clovek nezdiela ich nazor alebo predstavy a co teraz..ma ma zaujmat nazor takeho cloveka? no to urcite nie, esteze co
Ahoj, moja mamina zvykla hovorievať dve veci: Prvá...ľudia si majú právo myslieť čo chcú...pre mysel ešte nik nevisel aj ty si predsa o všelikom všeličo myslíš...Ak by si sa snažila uhádnuť, čo si kto myslí ,len veľmi ťažko sa ti to môže podariť...každý človak rozmýšľa po svojom...Skor sa budeš trápiť že si oni myslia niečo čo si vôbec nemyslia, lebo si myslia niečo, čo si nemyslíš ty.
A druhá: Raz som za nou prišla s problémom typu: Mami ja si myslím, že oni si myslia,že ja to ...nejakú činnosť...robím preto, aby si mysleli,že ja chcem byť za ...napr.šikovnú,ale ja nechcem aby si to mysleli, lebo ja si myslím, že to nie je pravda...Mama na mňa pozrela a povedala, tak si to rozoberme...Ty si myslíš, že oni si o tebe myslia....ĎALEJ že ty chceš svojim správaním ovplyvniť ich myslenie?
Ak niečo robíme, tak nech to má poriadny význam a nie čo si bude niekto myslieť...dotyčná osoba si aj tak bude myslieť niečo úplne iné...najskôr sa bude zaoberať sama sebou a svojimi problémami alebo čo si ľudia myslia o nej...takže???
A keby si aj náhodou niekto o tebe niečo myslel,a povedzme že ťa ohováral, lebo to je úplne bežné v ľudskej spoločnosti od doby pračloveka...tým že sa ty tým budeš zaoberať len docieliš to o čo konkrétnej osobe išlo...A to nechceme.Takže veci, ktoré o mne ľudia hovoria neriešim,pokial mi to nepovedia do očí a ak sa mi aj niečo dovlečie do uší,pokial som urobila nejaku chybu tak sa to snažím napraviť, pokiaľ som neurobila chybu tak to neriešim, odbývam to poznámkami...aký je ten človek milý, že má o mňa obavy, alebo že si to všimol, pomyslím si svoje o ňom aj o situácií a teším sa, že nikto ani len netuší, čo si myslím, a tam asi končím.
Myslím, že ťa otázka je trochu nešťastne naformulovana. Iste, vždy nám bude záležať na mienke blízkych ľudí. Ale predpokladám, že autorka sa pýta ako si nepripúšťat mienku "tých ostatných", tj. ľudí, ktori pre nás blízki nie sú. V tomto sa nemilosrdne držím zásady "ti, ktorí ma poznajú, má majú radi. Tí ostatní ma môžu mať radi." Je mi úprimne a z celého srdca fuk, čo si o mne mysli suseda, šéf alebo svagrovho koňa brat, ak majú so mnou problém, je to ich problém a nie môj. Isteže za dodržania bežných spoločenských konvencií, susedu zdravím, šéfa nemam a so vzdialenú rodinou styky neudrziavam. Otázka, čo si o tom ci onom "pomyslia ľudia" je pre mňa úplne irelevantná, "ľudia" nie sú v mojej situácii a k riešeniu mi tiež neprispeju, čo by som akože mala robiť s ich názorom... Iste typy ľudí budú vždy všetko vedieť lepšie a nič ich nevytoci viac ako fakt, že vám je ich názor úplne fuk.

@olino17 a samozrejme, nie je mi lahostajne, co si o mne druhi myslia. Vsak som reprezentovala rodinu, aj deti pred ich ucitelmi, kamaratmi.... Zas z extremu do extremu netreba zajst. Ale som slusna, hlavne sama sebou. Ak sa clovek citi pohodlne, prenesie to na okolie, aj keby si sa im "nepacila". 🙂