Ako opäť nájsť stratenú psychickú rovnováhu a tešiť sa zo života?

Ani neviem,kde zacat a co chcem vlastne riesit,ale nerozumiem, co sa mi stalo. Posledny rok,dva som ako furia. Stratila som chut do zivota. Najskor to zacalo dlhmi partnera, ktore tajil a na ktore som prisla postupne. Myslela som,ze to zvladneme,ze o tom je vztah,aby jeden druhemu pomohol a podrzal ho v tazkych casoch. Ale klamal dalej a klame dodnes. Dlhy vznikli vdaka podnikaniu, nie je to ziadny gembler,alkoholik a podobne. O svojich starostiach mi nepovedal vraj, aby som sa netrapila, ze je to len jeho vec a hanbil sa o tom hovorit. Cast posplacal, ale tym, ze o tom nehovori, neviem v akej je situacii. No situacia je taka, ze vsetko s byvanim, ucty, hypoteku na dom platim ja. Do toho moja strasna praca, kde je zla atmosfera. Vsetko toto spustilo moju nechut do zivota. Mala by som sa tesit, sme zdravi a zijeme, ale ja uz nevladzem rano ani vstat. Nevladzem sa usmiat. Stranim sa ludi. Vztah je v troskach. Stala sa zo mna casovana bomba. Neviem sa s nikym rozpravat, neviem, o com sa mam rozpravat. Som na uplnom samom dne a mam strach, ze sa mi to vypomsti a osud mi dopraje chorobu, aby som si zacala vazit zivot. Aby ste ma zle nechapali. Som velmi skromna a pokorna, vazim si ludi a preto som znepokojena, co sa mi v poslednych rokoch stalo. Nechcem byt taka nevrla a zla, mam zle myslienky na ludi, na kazdeho zazeram, netesim sa zo stastia inych, nedoprajem. Nikdy som takato nebola. Chcem spat svoju uzasnu bezstarostnu povahu, kedy som svet videla ako nadherny. Nebola ziadna prekazka, ktoru by som nezdolala. Mozno som bola az prilis naivna, ale bola som stastna. Teraz mam pocit, akoby som bola zavreta v krabici a otvaram tu krabicu a nad nou je dalsia a dalsia a nemozem sa odtial dostat. Dusim sa, neda sa mi dychat. Znicila som si zivot s clovekom, na ktoreho sa nemozem spolahnut. Mam 36 rokov a ziadne dieta. To je dalsia vec, ktora ma nici. Tak strasne by som chcela deti a mat stastnu rodinu. Mam v sebe tolko lasky, ktoru nemam komu dat. Namiesto toho davam okoliu len nenavist. Stalo sa vam nieco podobne a dostali ste sa z toho? Ako sa mam z toho dostat? Priatel sa snazi, ale ja mu po rokoch klamstiev neverim. Zakazdym, ked je to lepsie, zase pride nieco, co ma polozi uplne na kolena. Nedokazem ho uz mat rada. Rada som s nim, ale nemozem mu verit. Nikdy mu uz nebudem verit, nech sa snazim akokolvek. Mali ste taketo problemy, ci uz financne alebo vztahove a dali sa doporiadku? Mam strach, ze umriem od zialu a smutku. Asi by som mala ist na detsku onkologiu, len sa spamatam a zacnem si vazit, co mam. Toto vsetko si uvedomujem, ale neviem to v praxi pouzit.