Ako pomáhajú starí rodičia s deťmi?
Ahojte, zaujíma ma, či a ako u vás pomáhajú s deťmi starí rodičia (či už vaši rodičia alebo svokrovci). U nás mama pomáhala výrazne sestre s jej synom pred cca 10 rokmi. Svokrovci sa zas zamerali na svoju dcéru a jej syna. Nám nepomáhajú, sem tam doniesli moji rodičia navarené, ale čo sa týka nejakého kočíkovania alebo stráženia, o tom sa nedá hovoriť, ani v prípade mojich rodičov, ani svokrovcov. Dokopy boli močíkovať či moji rodičia či svokrovci asi tak max 10x, stráženie žiadne a prídu len na rýchlu návštevu raz za 2 týždne na 2 hodiny, pričom bývame v rovnakom meste. Zaujíma ma ako to je u iných a či mají starkovci preferenciu voči niektorému svojmu dieťaťu alebo vnukom, vnučkám.
Nám pomáhajú veľmi. Decká u nich môžu kedykoľvek prespať, zoberú ich na chatu, na prázdniny, na výlet, k lekárovi. Keď sú deti choré, postrážia. To sa skôr ja musím pýtať, či naozaj chcú, predsa len, aby niečo od detí nechytili. Neberú to ako pomoc nám, ale ako čas s vnúčatami. Samozrejme, keď majú starí rodičia svoje plány, rešpektujeme a zariadime sa podľa toho.
Moji rodičia pomáhali najviac mne . Ani nie že pomáhali , ale najčastejšie boli u nás , brávali si moje deti najviac . No ale ani sa nečudujem . Vždy keď strážili bratove deti , tak ešte mesiac počúvali , čo všetko urobili zle ( od zle daných ponožiek , nevhodného jedla , ešte aj to že malo spali deti na obed bola ich chyba ) …. A aby toho nebolo málo , ešte to vždy prezentovali , že to je ich povinnosť starať sa o vnúčatá
Nie si sama. Moji rodičia postrážia deti len keď sa opýtam, nie dobrovoľne. Mám dvoch synov, keď jeden ochorie tak ho postrážia. A mama dva krát do týždňa zamiesime jedného syna do škôlky. Má to po ceste. Takže toto mi úplne stačí čo sa týka pomoci, som za to vďačná že aspoň dačo. Zatiaľ spali u mojich rodičov asi 5x. Najstarší má 7, mladší 5. Niekedy som aj závidela iným mamám výpomoc od starých rodičov ale už má to nejak prešlo. A niečo také ako navariť a doniesť, alebo upiecť koláč. Tak to nehrozí vôbec. Ak sme jedli z mužom obed u mojich rodičov tak max 3x. A čo sa týka z mužovej strany, tak ma iba otca, ten poslednú dobu strážny bratovho syna, moje deti nestrazi vôbec. Ani ich poriadne na záhrade neprizie.
Sme stovku km ďaleko od rodičov a svokrovcov. Moji rodicia sa mojim deťom keď sme u nich po venujú, po strážia, berú ich na prázdniny ale akosi bližšie majú k deťom mojich súrodencov, ktoré sú u nich takmer stále. Svokrovci sa deťom nevenujú ani keď tam prídeme po pol roku, celu návštevu počúvame co deti manzelovych sestry zvládajú, čo dokázali a podobne. Prechádzka a kocikovanie s mojimi deťmi sa konala až raz. Moje deti už vnímajú ze sú totálne na druhej koľají. A minulý mesiac keď po rokoch k nám prišli svokrovci to dcéra dala jasne najavo ze chce byť s kamarátkami ako s nimi a odišla z domu. Celú návštevu potom boli ofucani a nechápali prečo vnučka nechce byť s nimi keď oni takú diaľku merali 🤷♀️😂 tak znu len čo zasiali...
Čauko, moje deti, dievčatá, sú prvé vnúčatá a babky a dedkovia sa zaujímajú, starajú, kupujú, postrážia. Sú to všetko ešte pracujúci ľudia, v podstate zdraví, majú aj svoje koníčky a povinnosti, ale každý týždeň si nájdu čas... Niekedy na 2h návštevu kedy si ja idem napríklad zabehať, niekedy na 2h prechádzku, kedy si ja doma porobim, niekedy si staršiu zoberú na víkend a nám ostane len jedno dieťa 🙂 ked má niekto z nich čas, príde aj sám, niekedy chodia v pároch 😃 bývajú tak 10-15km od nás.
Myslím si že by to mal byť úplne normálny štandard, vzhľadom k tomu, že tejto generácii ich rodičia pomáhali ešte oveľa viac - napríklad stráženie detí počas dlhých prázdnin a chorôb, spolocnym bývaním atď...
Avšak viem, že v mnohých rodinách to štandard nie je a tak som za to mimoriadne vďačná. Za to, že sa nestarajú keď netreba a starajú keď potrebujeme, alebo aj keď nepotrebujeme ale sami vo voľnom čase chcú, čím vytvoria voľný čas nám. Ak si napríklad chceme niečo naplánovať, alebo potrebujem 1alebo obe deti postrážiť, viem, že mám veľa možností komu napísať... Okrem babiek a dedkov sú dokonca aj ďalší, sestra, švagor, ujo, dokonca aj prababka by ešte zvládla....
Je tu ale ten aspekt že naše baby sú prvé a vzácne 😃 avšak som si istá, že ak by mali bratranca alebo sesternicu, rodičia by sa k nim snažili správať rovnako pozorne. Akurát by sa už tá pozornosť musela rozdeliť.
Svokrovcov nemám, otec je ďaleko a s materou odmietam kontakt. Sme odkázaný sami na seba. Pomoc mi nechýba 😉
Mne realne pomaha len svokra. Moja mama byva v zahranici, chodi za nami kazde dva mesiace a keby jej to praca umoznila, tak by chodila aj ovela castejsie. Svokru mam ale dost blizko, mala ju miluje, kazdy tyzden maju svoj vyhradeny cas ked pride a hraju sa, ja so svokrickou pokecam, dame kavu alebo inu maskrtu. Je mi velmi luto zien, ktore nemaju pomoc ani od svokrovcov ani od vlastnej rodiny. Je to otrasne najma v tom, ze to boli presne tie mamy, ktore supli svoje deti na kazde prazdniny a cele vikendy k ich rodicom a bola to uplna samozrejmost. Doplatia na to, ani nie teraz, trosku neskor, ked budu stare a budu chciet spolocnost alebo pomoc. Mozu sa potom obratit na vsetky kamosky a nechtarky 🙂
@haraburdova to si vystihla, nás už pár mesacnych nechávali babke a teraz vlastné vnúčatá sú im také otravné, že im stacia na fotkách. Ani len do muzea alebo do zoo ktoré rodič vdacne zaplatí, nevezmu. Je to smutné.
@miriamzba hlavne aby sa potom tato generacia na stare kolena nezabudla stazovat, ako na nich nikto nemysli a nema cas
@zuzuliennka1 presne. Svokra nám už ohadzala o hlavu že odkedy máme deti, už neskaceme okolo nej.

@minenkak dobre. 😊