Ako pomôcť deťom nájsť kamarátov, keď ja nevychádzam s ich rodičmi?
Ako to vysvetlit, hm. Byvame v oblasti, kde zije relativne vela ludi s malymi detmi. Mnohi rodicia sa medzi sebou poznaju, navstevuju sa a deti sa spolu hraju. Ja mam ale taky celozivotny problem, ze ja mam uplny antitalent na vytvaranie vztahov s ludmi a tak moje deti sa nemaju velmi s kym hrat. Proste neviem, ja som si tu s tymi rodicmi velmi nesadla a tym padom svojou neschopnostou sposobujem, ze moje deti sa nemaju s kym hrat.
Ja som proste taka odjakziva... vzdy som mala malo kamosiek, ludom na mna nieco vadi. Cim som starsia, tym viac som z medziludskych vztahov v strese. Proste snazim sa, ale aj tak si stale pripadam ako taky debil, ked sa bavim s niektorymi ludmi, som v strese alebo sa uz potom uvolnim a zacnem rozpravat blbosti. Neviem ani ako to opisat. S rovesnickami medzi nami vzdy vznikne nejake napätie, takze ked uz sa mi podari nadviazat ake-take kontakty, tak je to skor so zenami, co su trochu mladsie alebo naopak trochu starsie.
Mam spolocenske deti, chceli by sa vonku nahanat s kamosmi a mne sa chce normalne revat, ze ja som neschopna im v tomto pomoct. Nebyvame na sidlisku, nemame tu ihrisko. Deti sa hraju na ulici alebo sa navstevuju doma.
Ja som tiez spolocenska, rada kecam s ludmi, mam potrebu spolocenskeho kontaktu, ale neviem,...
Uz som to riesila velakrat, citala som si knihy o komunikacii, nepomohlo nic, nic. Normalne mi tecu slzy, ked teraz toto pisem. Ked vidim svoju dceru ako so zvesenou hlavou kraca a hlada, ci nebude niekto vonku a ja jej v tom neviem pomoct... Ved to je strasne, strasne...
@anonym_autor ani zo skoly,skolky nemaju kamosov,kde by si ich mohla zaviest,nech sa pohraju.Ja bezne malu vozim napr.na oslavy kamosiek,raz ma jedna,raz druha,kazdu chvilu nejaka kamoska oslavuje.Aj v dedine ma spoluziacky,takze je vonku s nimi.My rodicia sa vzdy len pozdravime,a to je vsetko.Alebo ked ide ku kamoske,tak jej otec mi zavola,ze pre nu pride a vtedy a vtedy ju dovezie.
Moje deti majú veľa kamarátov, ktorých rodičov len pozdravím. Nemám potrebu s nimi vytvárať hlbšie vzťahy a potom sú tu aj rodičia, s ktorými sme v kontakte aj mimo detí. O tom, že väčšina kamaratiek má okolo 40 napriek tomu, že ja nemám ani 30 sa nevyjadrujem 😅. Nevadí mi to vôbec, ani im.
@anonym_autor ani ja nie som ten typ, čo sa bude vykecávať na Ihrisku, ani v detskom kútiku, ani v škole na akciách. Ale deťom nebránim sa s nikým hrať, ani ma k tomu nepotrebujú. Ideme na Ihrisko, ja si sadnem na lavičku a deti sa hrajú, niekedy samé, niekedy s ostatnými. Aj cudzími, aj so susedmi, aj na úplné cudzom mieste, kde nikoho nepoznajú.
Keď sa niekto prihovorí, tak pokecáme, ale nenadväzujem kamarátstva, kontakty, ani mi to nechýba.
Nevidim ziaden problem,na to aby sa deti kamaratili a spolu hrali sa rodicia nemusia extra bavit. Hlavne , ze decka si rozumeju. Nerob si kvoli tomu stresy,
@anonym_autor ved nie je podmienkou tvoja spolocenskost, ani kamaratstvo s rodicmi deti, ktorych maju radi tvoje deti.
@anonym_autor ja som typ, co sa druhým vyhýba. Ked ide sused domov čakám kym odíde az potom idem dnu. Do škôlky chodim v čase, ked chodi najmenej rodicov. Ale verim, ze deti budu socialnejsie. Na ihrisku nemaju problem aj v skolke sa pekne hrajú. Ak ta to trápi rieš to s terapeutom
Ak ste ako ulica a tam sa deti stretavaju a hraju sa na ulici tak ich pusti von a nech sa hraju. Ty si rob svoje. U nas to tak funguje. Su tu deti rozny vek. 3-11rokov. Neriesim. Pustim deti a ja si robim nieco v zahrade obcas kuknem cez branu alebo idem na ulicu pozriet. Ked su tam rodicia obcas prehodim slovo a idem si dalej. Ked vidim ze rodicia tiez doma v zahrade tak sadnem na chodnik surfujem v telefone a dohliadam na vsetky deti. Ked tam je niektora suseda strazi zas ona. Nepotrebujem s nikym debatit.
@anonym_autor ako keby som to ja pisala 😃 vidím sa v tom, ale ja už som si zvykla, neviem prečo to tak je, ale je.. bohužiaľ. Pokecám si s hocikým, ale nikto ma nevola von, a vlastne ani ja nikoho k nám, mám rada doma svoj kľud. Deti sa hrajú v škole v druzine dcera v školke a to im stačí, pridu domov robia sa úlohy, vecera a ide sa spať viac neriešim
A keď sa nudím a som frustrovaná otvorím koňa a čitam 😃
@anonym_autor ako keby som to ja pisala 😃 vidím sa v tom, ale ja už som si zvykla, neviem prečo to tak je, ale je.. bohužiaľ. Pokecám si s hocikým, ale nikto ma nevola von, a vlastne ani ja nikoho k nám, mám rada doma svoj kľud. Deti sa hrajú v škole v druzine dcera v školke a to im stačí, pridu domov robia sa úlohy, vecera a ide sa spať viac neriešim
A keď sa nudím a som frustrovaná otvorím koňa a čitam 😃
@anonym_7250ce
Ano, aj nase deti si v skolke a tak, ale co vikendy, prazdniny... Niekedy aj poobede chcu byt vonku a hrat sa
Moje deti vybehli na ulicu medzi rodinnymi domami, kde byvame a prirodzene sa zoznamili a zacali sa hrat so susedovie detmi. Ved ty im nic nemusis "vybavovat". A druha vec, kde maju otca? On nie je komunikativny, ze by sa dal so susedmi do reci?
@anonym_autor Tak v podstate v tom nemusis detom pomahat, vsak ich zober von a mozu skusit same, ked su spolocenske. Ja si nepamatam, ze by mi akykolvek kamaratsky vztah sprostredkovala mama, ci uz na ulici alebo inde, zoznamila som sa vzdy sama.
Celkom nerozumiem. Ako suvisi to, ci sa kamaradis s ostatnymi matkami a kamaratstvo tvojich deti? Ved decka si vytvaraju kamaratov sami, zoznamenim sa vonku. Nie je vobec nutne aby si kavickovala s ich matkami. Ako stare mas deti? Za mojich cias, moja mama poznala matky mojich kamosiek iba z videnia. Ani ja sa nenavstevujem s mamickami kamosiek mojej dcery a vobec jej to nebrani v tom mat kamosky.
Ale k tvojmu problemu: nie je to tym, ze sa citis s nimi menejcenne alebo mas velmi nizke sebavedomie?
Vsak pozvi deti na dvor - sice na to aby si pozvala deti pohrat sa na vas dvor musis ich rodicov/matky aspon oslovit, nemusis sa s nimi vyslovene kamaratit
Už to tu odznelo - nemusíš sa kamarátiť s vôbec nikým, proste choď na ihrisko, dieťa nech sa hrá s kým chce, ty sa pozdrav a sadni na lavičku. Absolútne nemusíš s nikým komunikovať. X krát som sedela na plnom ihrisku bez toho, aby som sa s kýmkoľvek bavila. Kamarátstva prišli časom, spontánne, bez nejakého cieleného sústredenia sa na nadväzovanie vzťahov. Ja sa bavím s ľuďmi rada, ale nie som ten iniciátor komunikácie, len proste "som" a keď sa nájde niekto, kto tú komunikáciu začne, tak sa rada pridám. Ale je úplne v poriadku aj nebavit sa s nikým. Tvoje dieťa absolútne nezaujíma, či si kamoška s x mamičkami, pre dieťa sú podstatné deti. A už len byť medzi inými ľuďmi, už aj to je forma interakcie. Takže začni tým, že na to ihrisko pôjdeš. Bez nejakých strachov a očakávani.
Ja sa tiež nekamátim s rodičmi. Deti si našli kamarátov samé, v tom im pomáhať nemusíš.
My sme si s rodičmi vymenili čísla a doslovne si napíšeme keď sa deti chcú stretnúť, či majú čas atď. Deti sa stretnú buď u nas, u nich alebo vonku. Nemám potrebu s ich mamamikavičkovať, mám svoje kamarátky.
Skus to riešiť touto cestou.
@anonym_autor ja len ze presne ta chápem ako sa citis,ja mam rovnaky problém. Vzdy sa aj snazim byt mila na vsetkych ale asi to mam nejako v tvari ze som ludom nesympaticka a tak k ziadnemu hlbsiemu kamarátstvu neprichadza. Mne je to aj nepríjemné sedieť na ihrisku kde su ine mamy ale prekonavam sa kvoli detom lebo presne ako som ja taka uzavreta, neprirodzena a v kŕčoch tak oni by sa kamosili a rozpravali s kazdym.
Vlastne sa tesim ked budu deti dost velke na to aby boli vonku samé...
ja som taká istá ale nie kvôli stresu ale preto že sa s tými ľuďmi baviť nechcem. a môj syn je úplný spoločenský extrovert 😀 čiže sa premôžem, idem kam treba a tam už si syn poradí sám 😁 fakt nemusíš hľadať kamošky, deti sa oslovia navzájom, vždy je tam niekto ako môj syn, vždy je tam niekto utiahnutý ale väčšinou to funguje samé 😀
@anonym_autor Ja som dlhe roky bola rovnako v depresiach, nevedela som sa s nikym bavit, vonku boli matky v skupinkach a ja na nervy. Potom som sa ale prestahovala a vsetko je jednoduchsie. Ale zmenila som hlavne ja. A to tak, ze vsetkych zdravim s usmevom. Prihovaram sa ludom, ktorych uz poznam. Ked je niekto nablizku, tak proste prehodim nejaku rec. Hocico o dietati, o hracke , o pocasi. Ono to uz postupne ide. Na dalsi krat sa znova usmejes pri pozdrave a tak . A to j som teda ozaj inteovert.
Skúste si nájsť dobrého psychológa a zistiť, v čom môže byť problém. Budú to vidieť z odstupu, dostanete nové vhľady a pravdepodobne aj pomoc s riešením.