Ako posilniť vzťah s deťmi po rozvode?
Ahojte, poraďte prosím, čo robiť ,aby som situáciu zmenila. Mám dve deti. Syn má 5r a dcéra má 3r. Rok a pol dozadu sme sa s ex rozviedli ( on teraz žije so svojou priateľkou, pre ktorú sme sa rozviedli). Bývalý je kľudná povaha, málo rozpráva, rieši veci v kľude. Jeho priateľku veľmi nepoznám ,ale predpokladám kľudný povahu tiež. Deti sú s nimi každý druhý víkend (on to takto nastavil ,viac nechce). Ja som dosť emočná, rýchlejšie vybuchnem. Snažím sa deťom pri všetkom veľa vysvetľovať, veľa sa venovať atď. Po rozvode mi ostala celá domácnosť, dcéra má celiakiu a alergiu na mlieko,takže musím roZmyslat nad stravou, práca atď (asi každý rodič vie). Na deti mám menej času ako ex, a aj kričím ( snažím sa ,čo najmenej ,ale sú dni ktoré nezvládam ja, alebo majú oni hroznú náladu atď ). Deti mi nemá ,kto strážiť. Vidím ,že syn sa mi nechce zdôveriť ,keď ho niečo trápi a aj mi povedal ,že ja veľa kričím a tatino nie. Chcela by som, aby mal pocit ,že mi môže všetko povedať, že je pri mne v bezpečí. Keď som sa s ním rozprávala ,tak mi z toho vyšlo ,že toto cíti pri tatkovi. Doma vraví ,že je šťastný. Ale z takých psychologických otázok vyšlo ,že zdôveriť sa, že pocit istoty a toho ,že je prijímaný má na druhej strane. To nechcem zmeniť, len chcem aby ten pocit mal aj doma. Veď som s nimi väčšinu času a momentálne mám pocity úzkosti a zlyhania.
Potrebujes cas, dat SA dokopy a potom budes menej kricat. Vlastna skusenost.
Neboj, podla mna este aj ty potrebujes cas, aby si to cele emocne zvladla. Ze toto, aka si nervoznejsia a vybusnejsia nie si ty..je to spravanie ppd vplyvom tychto udalosti a najma strachu, ako to zvladnes. Tiez som mala par takych situacii, najma ked dcera zacala byt na mna zla (na otca nebola), som myslela ze mna vini z rozvodu no a potom vysvitlo, ze to je normalna puberta 😅. Mala okolo 12.roku rok, dva, ked som mala pocit, ze som jej nepriatel a ono sa to vratilo do normalu.. My sme mali dlhy a komplikovany rozvod v case, ked deti boli v puberte, skusali byt v striedavej, ktoru odmietali, potom syn rok byval u otca, ale uz sa to znormalizovalo. Tiez som na ne obcas vybuchla, tiez so niektore veci lutovala, ale dolezite je byt konzistentna. Neznazit sa zapacit. My sme boli aj na psychologickom posudku s detmi a psycholog sa vtedy pytal syna na moje zle vlastnosti - predo mnou - a syn vetdy hovoril, ze som panovacna, rozkazujem a neviem co este, som sa rozplakala, ze ma takto zle vnima, ale psycholog sa usmial a povedal mi, ze to je v poriadku, takto maju 14r deti vnimat rodica - ako toho, co dava a vynucuje si pravidla, kto ma este nad ich zivotmi moc. Ked sa pytal na to dobre, tak som sa uz ukludnila 😅, ale bolo to silne takto zoci-voci tomu celit, najma ak vyedy vyzeralo, ze syn bude chciet ostat u otca. Neboj, bud sama sebou, lub svoje deti, trvaj na svojich zasadach, leb sa skus mozno viac uvolnit, aby z teba neslo to napatie...vela veci ide vyriesit pokojnym rozhovorom
Myslíte ,že rok a pol po rozvode je málo času na spracovanie? Ako dlho vám to trvalo? Ja som prirodzene určite viac nervóznejšia a emočná osoba aj bez tohto náročného obdobia. Snažím sa, veľakrát si vravím ,že som na seba hrdá ako to zvládam a čo všetko zvládam. Ale keď som sa bavila so synom a vyšlo z toho ,že sa lepšie cíti u ocina veľmi ma to zamrzelo. Uvedomujem si ,že ex bude viac v pohode ,nakoľko rozvod bol z jeho iniciatívy a deti sú u neho len každý druhý víkend,takže nerieši bežné problémy ako choroby atď. Ale aj tak ma to mrzí a neviem ,čo ešte urobiť inak a lepšie.
Do dvoch rokov to bol masaker, have ten druhy bol tazky.
Ked presiel 2 rok, tak som zacal resit svoje mentalne zdravie, tiez som vysoko emotivna a vybusna, teraz viem, ze je za tym ADHD.
Uz cez rok robin o osmej vecer My time, kedy syn uz ma byt v posteli a ja si konecne mozem oddychnut. Niekedy SA neda, niekedy padnem ako trenky, potom ma zas syn potrebuje. Ale dolezite je zacat.
Nebude na seba tvrda, uvedomila si si, co SA ti na sebe nepaci, tak na tom pracuj.
Ja tiez vsetko zvladam Sama, potom SA mi syn rozplace a ja placem s nim.
Bude na seba dobra, a ono to pojde lepsie x.
Mne kedysi rozvedeny kamarat povedal, ze mu to 3 roky trvalo. Ja som tomu nechcela verit, najma ked som o rozvod v nasom pripade ziadala ja.. ale na mna to cca sedi.. rozvod je emocne velmi narocny..
Mne kedysi rozvedeny kamarat povedal, ze mu to 3 roky trvalo. Ja som tomu nechcela verit, najma ked som o rozvod v nasom pripade ziadala ja.. ale na mna to cca sedi.. rozvod je emocne velmi narocny..
@dadis suhlasim, je to tri roky, nejak som to tam hore vynechala.
Ja som sice neni rozvedena, manzel zomrel, ale trvalo mi to tri roky kym som sa dala tak ze naozaj emocne do poriadku.
Neboj, podla mna este aj ty potrebujes cas, aby si to cele emocne zvladla. Ze toto, aka si nervoznejsia a vybusnejsia nie si ty..je to spravanie ppd vplyvom tychto udalosti a najma strachu, ako to zvladnes. Tiez som mala par takych situacii, najma ked dcera zacala byt na mna zla (na otca nebola), som myslela ze mna vini z rozvodu no a potom vysvitlo, ze to je normalna puberta 😅. Mala okolo 12.roku rok, dva, ked som mala pocit, ze som jej nepriatel a ono sa to vratilo do normalu.. My sme mali dlhy a komplikovany rozvod v case, ked deti boli v puberte, skusali byt v striedavej, ktoru odmietali, potom syn rok byval u otca, ale uz sa to znormalizovalo. Tiez som na ne obcas vybuchla, tiez so niektore veci lutovala, ale dolezite je byt konzistentna. Neznazit sa zapacit. My sme boli aj na psychologickom posudku s detmi a psycholog sa vtedy pytal syna na moje zle vlastnosti - predo mnou - a syn vetdy hovoril, ze som panovacna, rozkazujem a neviem co este, som sa rozplakala, ze ma takto zle vnima, ale psycholog sa usmial a povedal mi, ze to je v poriadku, takto maju 14r deti vnimat rodica - ako toho, co dava a vynucuje si pravidla, kto ma este nad ich zivotmi moc. Ked sa pytal na to dobre, tak som sa uz ukludnila 😅, ale bolo to silne takto zoci-voci tomu celit, najma ak vyedy vyzeralo, ze syn bude chciet ostat u otca. Neboj, bud sama sebou, lub svoje deti, trvaj na svojich zasadach, leb sa skus mozno viac uvolnit, aby z teba neslo to napatie...vela veci ide vyriesit pokojnym rozhovorom