Ako postupovať, ak ma zle diagnostikovali na psychiatrii?
Bol som niekoľko krát na psychiatrii (4x). Oficiálne schizofrénia manický typ - podľa lekárov neliečiteľná choroba. Ževraj mám brať lieky do konca života. Avšak po vyžiadaní detailnej psychiatrickej dokumentácie (čo je asi 20 strán s poznačením celého priebehu liečby) vyzerá, že ma na prvej psychiatrii zle diagnostikovali a na ďalších to už ani neriešili, ale označili ma za schizofrenika s bludmi bez akýchkoľvek ďalších testov.
Nikdy mi na psychiatrii nerobili psychotesty, ževraj netreba lebo diagnóza je jasná. Dal som si ich nedávno u klinického psychológa vypracovať sám a ukázali na neštandardnú kombináciu vysokej inteligencie a kreativity, ako aj neschopnosť znášať kritiku a snaha stavať sa do nadradenej role kvôli nedostatku sebavedomia.
Skrátka rúcal sa mi svet, strácal som istoty a dúfal som, že ak vymyslím niečo "neštandardné" a "výnimočné", dostanem sa na piedestál a budem stredobodom pozornosti. Teda psychologický a odbúrateľný problém.
Ale keď som to povedal psychiatrovi, označil ma ako jasného schizofrenika a od prvého dňa ma na psychiatrii liečili psychiatricky, teda lieky a sedatíva. Keďže lieky nezaberali a stále som mal "bludy", prešli na elektrošoky (ECT), ktoré mi premazali pamäť.
Najväčší omyl bola posledná psychiatria. Vtedy som tam prišiel, pretože som nespal a rodina ma tam kvôli strachu poslala. Chcel som, aby mi urobili všetky testy a zvážili možnosť zlej diagnostiky (Poznačené osobne mnou v prijímacej správe). Psychiater okamžite napísal: Schizofrénia - recidíva. Odopreli mi kontakt s psychológom, pretože pochybnosti že som chorý sú prejavom mojej choroby. Žiadne testy opäť nerobili (ani krvi, ani ECT, skrátka nič), pretože diagnóza schizofrénia - recidíva je jasná. To, čo označili ako bludy a zapísali do podrobnej psychiatrickej dokumentácie, neboli bludy, ale pravda. Psychiatri aj sestričky mi dali najavo, že ma z tadiaľ pustia až vtedy, keď priznám, že som chorý.
Z toho, čo teraz viem, nie som psychiatrický pacient, ale som mal veľké psychologické problémy a neskôr aj chronické problémy štítnej žľazy spôsobujúce nespavosť a vyčerpanosť.
Rád by som sa dostal mimo psychiatrického systému, keďže ma tam skôr doje**li. Psychiatrické lieky sú návykové a ich okamžité vysadenie nie je pre bezpečie môjho zdravia možné. Ku menším dávkovaniam sa nemám ako dostať (lieky sú na predpis). S psychiatrom nie je dohoda (nechce predpísať nižšiu dávku kvôli tomu, že nechce brať zodpovednosť za zníženie dávky)
Čo by ste poradili? Ako by sa podľa Vás dalo pretestovať diagnózu? Akého psychiatra vybrať? A ako vôbec postupovať, keď sa mohol stať omyl v samotnom "neomylnom" psychiatrickom systéme a to dokonca niekoľko krát?
PS: Niektorí z Vás si môžu myslieť, že som naozaj typický psychiatrický pacient - schizofrenik. Ak si to myslíte, môžem Vám ukázať detailnú psychiatrickú dokumentáciu a môžete si urobiť názor sami.
Čo myslíš tým dostať sa mimo psychiatrického systému? Si dospelý a navstevovanie psychiatra nie je povinné. Ak nedôveruješ svojmu psychiatrovi, tak ho zmeň a požiadaj o iné lieky resp. o upravenie dávky. Ak máš psychické problémy, môžeš si vybrať psychoterapeuta a riešiť to s nim na terapii. A na diagnostike si už bol, tak prečo sa pýtaš ako pretestovať diagnózu?
Nemam.skusenosti s takymito diagnozami,vdakabohu,ale.zaujala ma jedna tvoja veta -"Mal som vizionárske myšlienky, ale bludy to neboli."...ja ti neviem,ja toncelemberiem.s rezervou.Mozno aj tvoji rodicia by k tomu vedeli nieco povedat.
Mozes trochu konkretizovat tie vizionarske myslienky?
@whatever1 Moje vizionárske myšlienky boli o tom, ako sa dá svet okolo mňa zmeniť inováciám k lepšiemu.
Napríklad jedna z myšlienok bola správať sa k pacientom na psychiatrii aj s úctou, pri podpornom prostredí, lepšej diagnostike, väčším kontaktom s odborníkmi a pod. Aby psychiatria nebola o tom psychicky zlomiť človeka, aby si priznal, že je chorý a že musí brať lieky. V súčasnej psychiatrii vidí psychiater hospitalizovaného pacienta tak na 5 min denne (ranná vizita), prípadne aj 3 minúty večer (večerná vizita), pričom sa kvôli "obmedzenému času" pacient často ani nedozvie, v čom psychiater vidí bludy a psychiater mu nemá záujem bludy nejako rozumne vyvrátiť, iba nastaví dávky liekov či ECT.
Iné nápady boli ohľadom iných spôsobov logických úloh (pričom som sa dostal k správnemu výsledku napríklad graficky), riešenie problému dilemy väzňa a pod.
Z tých bludov, ktoré sú plne reálne je napríklad prístup na ľahší vývoj softvéru (ktorý teraz využívam v praxi) alebo zmena postoja v krízovom bezpečnostnom manažmente.
@robert2121 tvoj problém je že riešiš hovadiny...prepáč, ale je to tak....ak máš nejaké inovatívne postupy ako postupovať pri riešení logických úloh alebo čokoholvek načo to riešiš s psychiatrom? Cielom psychiatra nie je zlomiť pacienta, pri veľa psychatrických diagnózach je naozaj potrebné presvečiť pacienta že má problém - že potrebuje liečbu....si zober manio-depresívne stavy - vtedy je človek ako na hojdačke, raz je v eufórii všetko je super a zrazu spadne na samé dno a všetko je čierne.....tomu človeku ak je v eufórii nevysvetlíš že má problém, jemu je fajn a keď je na dne tak úvahy bude lepšie tiež veľmi nevníma ako reálne, lebo si neuvedomuje realitu....detto schizofrenik ktoý si namýšla že niekto ho chce zabiť - musíš ho presvečiť že sa má liečiť ale na druhej strane on si nepripúšťa že je chorý -on to že ho niekto chce zabiť berie ako fakt ako holú realitu(hoci je to len v jeho hlave)
@robert2121 A co si myslis, aku mas teda diagnozu ?
Ahoj. V mojom živote sa udialo dosť vecí a mnohé sa posunulo dopredu aj ohľadom psychiatrie.
Mal som súdne nariadenú ochrannú ambulantnú liečbu od roku 2013 kvôli trestnému činu, čo som urobil tesne pred hospitalizovaním na psychiatrii. Psychiatrická ochranná ambulantná liečba bola najväčší strašiak, pretože psychiater či súd by mohli rozhodnúť o mojej hospitalizácii aj proti mojej vôli.
Následne som sa ocitol na psychiatrii ešte dva razy (spolu za život 4 krát) Z môjho pohľadu som bol zle diagnostikovaný a psychiatri urobili v mojom prípade procesné chyby.
Na začiatku roku 2020 som podal návrh na zrušenie súdne nariadenej ochrannej liečby, kvôli tomu, že táto liečba už neplní účel a už nie je potrebná. Mal som aj predbežný súhlas psychiatričky, že ma v jej zrušení podporí. Bol som predvolaný na súdne pojednávanie, a z pôvodne "rýchleho procesu na 15 min s jasným zamietnutím žiadosti), som s podporou právnika po dvoch hodinách počul rozsudok sudcu:
SÚDNE NARIADENÁ OCHRANNÁ LIEČBA ZRUŠENÁ
Na súde vypovedala aj moja psychiatrička. Na konci súdu aj prokurátor (Opačná strana oproti obhajcovi, ktorá obhajuje záujmy štátu) navrhol, že súhlasí zo zrušením súdne nariadenej ochrannej ambulantnej liečby.
Súd zrušením psychiatrickej ochrannej liečby rozhodol, že už nie som nebezpečný pre spoločnosť a že už na mňa netreba súdne dozerať 🙂
Jeden obrovský strašiak, ktorý sa so mnou ťahal 7 rokov, je preč 🙂 Dýcha sa mi ľahšie a otvára sa cesta aj k iným odborníkom, ako aj nové možnosti liečby 🙂
PS: Viem, že lieky nateraz potrebujem a určite ich budem vysadzovať pod dohľadom odborníka - farmakológa, ktorý mi poradí 🙂
@brita7777 Na akú mám diagnózu: Menili sa. Najprv paranoidná schizofrénia, následne schizoafektívna porucha (Obe oficiálne neliečiteľné a doživotné), ale mám taký pocit že úplne na začiatku som mal psychospirituálnu krízu (Je to kríza, liečiteľná bez následkov s podporou odborníkov, terapeutov a psychológa).
Problém psychospirituálnej krízy je to, že sa veľmi podobá na schizofréniu a často ju aj psychiater aj zamení za psychiatriu. Teda nasadí vysoké dávky liekov tam, kde to vyrieši aj terapia. To sa mi zdá, že sa stalo mne. Jediné čo som mal, boli bludné myšlienky - teda podľa psychiatra nereálne myšlienky. Okrem toho som nemal ani hlasy v hlave, ani vidiny. Avšak keď psychiater stanovil prvý krát stanovil diagnózu schizofrénia, už sa to so mnou nieslo... Ďalší psychiatrii ani nepreskúmavali iné diagnózy, pretože diagnóza je jasná.
Preto čo urobím ďalej - keď sa utíši korona, nájdem si nového psychiatra - odborníka na farmakológiu, najskôr plateného súkromne, aby mi vedel dať priame odborné rady a pomohol mi aj so znížením dávky liekov.
# Ako vidím svoje predchádzajúce príspevky
--------------------------------------------------------------------
Písal som tu vtedy, keď som nemal nádej. Chcel som vysadiť lieky, ale stála proti mne celá rodina, psychiatrička aj súd. Nemal som sa o koho oprieť.
Nakoniec sa ukázali cesty, ako sa mať lepšie. Získal som nádej, vybral aj po ceste. Naštudoval zákony a s odvahou konal. Výsledkom je,,moja že psychiatrická ochranná liečba je zrušená 🙂
Už sa ohľadom toho nepotrebujem radiť. Možno teraz už viem poradiť iným. Naozaj, čo mi ako psychiatrickému pacientovi chýbalo, bola podpora niekoho, kto takúto cestu prešlapal predo mnou 🙂
@robert2121 Psychospiritualnu krizu poznam od Stanislava Grofa. Ale sucasna medicina s takouto verziou nepracuje a myslim, ze nie je vela odborníkov, ktori vedia rozlisit, ci je to schizofrenia alebo prave psychospiritualna kriza.
Ahoj. Tak už je to asi 3 roky, čo som úplne bez liekov, aj bez príznakov. Skôr naopak, otvorili sa mi nové schopnosti.
Čo som sa naučil?
Hlavná vec bolo naučiť sa neutekať pred sebou samým. To "temné a strašné" som bol ja a moja bolesť. Preto som sa na túto moju časť naučil vždy pozerať s láskou. Ako príbeh, ktorý ma má niečo naučiť.
Teda to temné som si vytvoril ja, ako spôsob úteku zo zlej reality. Ale iba ja môžem to temné ja rozpustiť, s vedomím, že mi táto moja časť nemá ako ublížiť... Ba naopak, chce byť voľná a slobodná.
Hľadať odpovede vo svojom JA.
Môj medicínsky spis by "nemal existovať", pretože buď som sa vyliečil z nevyliečiteľnej choroby - schizofrénie, alebo ma opakovane zle diagnostikovali na 4 psychiatriách. Vyberte si lepšiu možnosť 🙂
Ale ja som s tým v pohode.
Mám dobrú prácu, a mám radosť zo života. Žijem si dnes takým jednoduchým šťastným životom. A na tom záleží 🙂
Želám veľa šťastia a podporné okolie každému, kto sa odváži ísť touto cestou.
S respektom kvitujem rozhodnutie a cestu robert12121. Vyzadovala od neho obtovsku vieru, vnutornu dilu aj odhodlanie. Viem ze sa clovek dokaze vyliecit aj s tej vraj najtazsej psychiatrickej diagnózy. Chce to spracovat svoje emocie a mysel. Drzim palce a prajem krasny a zdravy zivot.
Už som plné 4 roky aj zopár mesiacov úplne bez liekov (Vysadené boli v Decembri 2020).
Fungujem úplne normálne, žiadne vedľajšie príznaky.
Náročná cesta, ale hlavne, že som už za cieľovou rovinkou, a už žijem normálne, ako zdravý mladý človek 🙂

Leponex je ultimum refugium pri schizofrennych ochoreniach rezistentnych na bezne antipsychotika....mne to pride taky standard,co sa.vyjadrovania tyka, u pacientov tohoto typu