Ako prekonať traumu z detstva?

psychoterapia

Cez to sa neprenesieš ….to musíš celé spracovat a s tým ti pomôže psychoterapeut

@martinmmartin ale nehovor. Toto sa s clovekom nesie cely zivot, najlepsie ak sa pracuje s psychologom. Co ty povazujes za uspesneho cloveka? Ktory dobre zaraba? To nestaci.
Autorka, psycholog jednoznacne

@martinmmartin Po takom čase to už nie je trauma, ale sebaľútosť

@liv1 Ja napríklad nerozumiem prečo to ľudia stále riešia, aj keď dávno žijú iný život. Bolo, už nie je a tým pádom to považujem za vyriešený problém. Keby som mal celý život riešiť krivdy a zlé skúsenosti z detstva, tak už dávno by som sa musel obesiť

Emdr hod do Googlu

@yosi ja ako dcera psychologa ti poviem, ako maju traumy z celeho detstva vplyv na cely zivot.., na niekoho viac, niekoho menej. Toto co povies ty len znamena, ze si to bud nezazil, alebo netusis. A ludia to riesia preto, ze im to ovplyvnuje cely zivot. Lebo cely zivot sa citia menejcenni, citia sa zli, nesikovni, neschopni, skaredi a ma to vplyv aj na ich vztahy, aj vztahy v skole, v praci, s v priatelstvach, manzelstve, aj vo vztahoch s detmi. A pritom to mozu byt uzasni a sikovni ludia. Si naivne myslis ze ak si dodeptas dieta, budes ho bit, kaslat na neho, ponizovat, ze na nom nezanechas celozivotne stopy len preto, ze to “bolo davno”.

@jdkjskj ako dieta si nemala kam ujst ale ako dospela uz ano, skus sebe venovat lasku ktoru si si zasluzila a nedostala. Staraj sa o seba ako o svoje dieta. Odporucam ti nastudovat dokladne narcizmus - tam je vsetko povedane + rady co s tym ale je to beh na dlhu trat ale na konci budes vitaz. Nedovol otcovi aby ta stale ovplyvnoval, ono toho teroristu mas uz v hlave. Vsade chodi s Tebou 😪 Skus na youtube Jan Dvorak - Poznejte sveho psychopata a Uzdraveni z toxickych vztahu. Drzim palce

@liv1 Som ročník 84. Pamätám si dobre na život v prvej polovici 90-tych rokov. Mnoho chlapov vtedy prichádzalo o prácu, niektorí utekali na západ, niektorí skúšali neúspešne podnikať. Kto aj pracoval, ten sa bál, že príde o prácu a svoju biednu výplatu, rodiny sa rozpadali... To samozrejme spôsobovalo sociálno-ekonomické problémy rodín ako alkohol, hazard, násilie, konflikty v rodine, nedostatok peňazí. Až na malé výnimky sme si tým prešli všetci a nikto z toho celoživotné traumy nemá. Boli ťažké časy, ale už je to preč. Už mám dávno vlastnú rodinu, máme relatívny dostatok všetkého a deti sú šťastné. Nevidím dôvod sa vracať do čias nie až tak šťastného detstva.

@yosi si nemal az take nestastne detstvo tympadom

@reela Nebolo to zase skvelé. Aj moji rodičia prišli o prácu a nová sa zháňala ťažko. Peňazí bolo málo, otec začal piť, mama nešťastná. Samozrejme, že v iných rodinách to bolo ešte oveľa horšie (násilie, exekúcie, úplná bieda). Ale nespomínam na to tiež v najlepšom. Aspoň sme neprišli o byt, nerozpadla sa nám rodina ako mnoho iným iným. Len nechápem prečo by som si mal niesť celoživotnú traumu z niečoho, čo je dávno preč

@yosi no jednoducho si nemal to az take tazke, aby sa ti ta trauma vytvorila

@yosi najväčšie zranenia pochádzajú od rodičov, od autorít.. To sú tie najhlbšie zranenia, ktoré si človek ani nemusí uvedomovať, že ich má a nesie si ich celý život. Často sú v podvedomí. Napriklad keď matka neprijme v tehotenstve svoje dieťa - to dieťa si to nesie celý život v podvedomí, cíti neprijatie aj keď po narodení sú z neho všetci hotoví. Ale je to veľká rana a nesie sa to s človekom celý život. A to je len jedna z mnohých rán. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, prečo nemôžu byť vnútorne šťastní, naplnení, prečo je toľko depresií a psychických chorôb...oni si to nevyberaju, že idem si to naschvál niesť. To nie.. To je v podvedomí a preto to ovplyvňuje celý život. Preto je vo svete toľko zla. Zranený človek naďalej zraňuje (je to ako človek, ktorý je v bahne alebo kaluži a metá so sebou, ofŕka tým blatom aj všetkých naokolo)
Jedine čo si človek nesie dobrovoľne sú bremená neodpustenia. To sú tie najväčšie bremená. Odpustenie je nástroj v našich rukách aby sme získali vyrovnanosť srdca.

@martinmmartin dopln si vzdelanie a potom môžeš komentovať!

@liv1 on to skrátka vytesnil minulosť je tetovanie nie je to kabát čo sa dá niekde nechať za sebou

@yosi keď si niečo naštudujes o traume môžeš sa vyjadriť k téme netuším načo píšeš o niečom čomu nerozumies. Setie ťa že niekto hľadá pomoc? Ok tak ju potrebuje nestoj mu v ceste

@yosi ja som rocnik 82. Z toho co popisujes sa u nas nedialo nic. Doba nebola lahka ale uz vobec nie je lahka ani teraz. Ak by ta tatko okrem pitia tyral, ponizoval, alebo cokolvek ine, potom by sme mohli zacat debatu. Lebo bud si to nezazil a o psychologii nieco vies, alebo zazil a potom pochopis. Strata zamestnania, stresy, tazka doba, stale nie je to co zazila autorka.

@martinmmartin máš ešte ďalšiu hlúposť?

Musíš mu odpustiť ,ale nie len slovné ale naozaj ,musis to myslieť vážne a túto kapitolu uzavries do krabičky a už sa k nej nevracaj

@martinmmartin
@yosi
Odborníci sa ozvali. Otras niečo také prečítať pod diskusiou, kde autor napíše, že bol celý život týraný a ponižovaný.
Vás dúfam tiež bude operovať odborník chirurg, ako ste vy dvaja psychológovia. Stačí, že si predtým pozrie video na youtube.

@yosi otec začal piť, mama nešťastná je diametrálne odlišné od bol som denne vystavený násiliu fyzickému a psychickému.
A argument, že stalo sa to dávno....no sú veci, na ktoré človek nezabudne ani po desiatkach rokov. Nie preto, že nechce, ale nedokáže sa s tým vyrovnať.
Včera išiel výborný dokument o deťoch, vojnových sirotach. Ti ľudia, čo tam hovorii mali cca 70 a stále boli traumatizovaní tým, čo sa im ako malým stalo. A to len jedno prešlo koncentračnom táborom. Iné sa iba stratili svojej rodine, treli biedu, presúvali ich ako mačence podľa rozhodnutia niekoho tam hore. Mnohé boli po vojne terčom šikany a nenávisti. Niektoré až v dospelosti zistili, že sú niekým iným. Všetkých vypovedajúcich to poznačilo. Hoci niektorí o tom nehovorili celé roky.

@janage ano , s ročníkmi 2.sv.vojny ešte pracujem...a je to veľmi zaujímavé.....ešte ked počujú iurcity hlasny zvuk....ich mikne....zo spomienok bomb...to ako príklad.

@janage Môj príbeh detstva bol jeden z tých lepších ešte. Moji rovesníci to mali často oveľa horšie a nikomu z toho nešibe. Jeden ktorého tiež mlátil otec ako žito je dnes bezdomovcom, ale to len pre alkohol. Inak z nás všetkých vyrástli normálni ľudia

@yosi ale veď traumu môžu mať a majú aj normálni ľudia. A často takí, o ktorých to okolie nevie aj roky. Všetci v tom dokumente boli normálni bežní aj celkom úspešní ľudia.
Inak povedané, to, že niekto nekričí od bolesti, ešte neznamená, že ho nič nebolí.
Rodicia, ktorým zomrie dieťa, myslíš, že nie sú traumatizovani? Že prejde deň, aby si nespomenuli? Mam kamošku, ktorej mama zomrela akoc14rocnej pri banálne operácii. Nezabudla sa.
Úplne normálna žena. S rodinou. Ale traumu mala a celkovej anestézia sa bála tak, že nemohla spať pred operáciou. A to prešli 10tky rokov

@yosi * malo byt: nemohla týždne spať pred plánovanou operáciou a veľmi dlho ju odkladala. Tak sa bála, že tú anestezu neprežije.

Ja mám traumu z toho, že keď kritizujem niektorých podriadených za odfušovanú prípravu, výkon, učenie, prácu...
...tak všetci títo leniví a "medúzoví" ľudia to ospravedlňujú nejakou traumou z detstva.

@jdkjskj so mnou sa tiež vlečie trauma, už 30 rokov a doteraz som sa s tým nevyrovnala a ovplyvňuje ma to vo všetkom. Tu možno pomôže fakt len dobrý psychológ a psychiater.

@orisker neverim