Ako prekonať vyčerpanie a nájsť opäť radosť zo života?
Zdravím, už dlhšiu dobu mám pocit vyhorenia. Mám 2 male deti, (jedno ma 2 týždne a druhe 20 mesiacov).
Prestáva ma bavit zivot, každý den to iste, stále dookola akoby sa každý den opakoval. Nič mi nechýba, mám všetko a aj tak sa takto citim. Svoje deti milujem.
Čo sa týka partnera, s deťmi mi veľa pomáha ale po inej stranke je k ničomu. Ak mu poviem že mi je na nič, tak len povie že mám všetko , na nic mi nechýba, že si mám niečo objednať a mám prestat pozerat Instagram. Ale tu vôbec nejde o Instagram. Nedá sa s ním normálne bavit, ma svoje zastaralé reci. Vkuse omiela že sme mali bývať s jeho mamou (78r), že by nám strážila deti atd… keď ona nevie seba ustrážiť a všetko by chcela riadiť. Cítila by som sa tam ako vo väzení. Mozno mi chyba len pochopenie z jeho strany.
Deti mám krásne, zdravé. Aj priatel je dobrý otec, stara sa, nič nám nechýba… len ta komunikácia s ním je ťažká. Bývam v zahraničí, nemám tu nikoho len jeho.
Stále mi je smutno, do plaču a takto. Samovražedné myšlienky nemám, nikdy by som to mojej rodine neurobila. Len sa citim osamelá. Nemám sa s kým porozprávať, nemám kde ist. Totižto 20m začal strašne vystrájať, neposlucha ma, musí byt po jeho. Ťažko mi je s ním niekde teraz vyjsť a zobrať aj babatko. Este plus ma začal aj ignorovať, a veľmi sa nalepil na oca. Keď ide oco do prace, tak rano už place pri dverách. Mna si nevšíma, nechce sa pritúliť, nechce sa so mnou hrať atd.
V noci nemôžem zaspať, len ležím a čumim do stropu. Čo by mi pomohlo ? Aby som sa začala opäť tešiť zo života ? Či sú to len hormóny a šibe mi ?
Muž má pravdu v jednej veci.Keby vám niekto občas pomohol s deťmi,tak ty by si mala čas aj na seba poprípade prácu.Niekedy ta prílišná samostatnost a nezávislosť je na nič.Tocis sa v kruhu,lebo nič nechceš robiť inak
svokra 78 r. by bola ozaj ochotná pomôcť s deťmi? má už svoj vek , možno aj diagnózy a možno po 2 týždňoch povie že to nie je pre ňu... a máš na krku aj ju.
u teba to vyzerá na depresie... smer lekár.
Skus si najst nejaku kamaratku, najlepsie tiez nejaku mamicku, ktora ma male dieta.
Ty potrebujes byt medzi ludmi...nie mamickami s detmi, ani ohucane hernicky, ci ihriska, kde sa akurat tak bavite o tom, kolko krat za den deti kakali.
Potrebujes sa s niekym bavit o normalnych dospelackych veciach, ktore ta naplnaju a aspon na chvilu dat bokom rodicovske povinnosti.
Je jedno, ci je to muz, ci kamaratka, ci partacka na nejake hobby...potrebujes ine rozptylenie, ako domacnost a deti. Preber s manzelom moznosti, mozno by ti na zaciatok prospelo chodit napr. na nejake skupinove cvicenia alebo pouvazuj o podobnych moznostiach. Drzim palce!
Ahoj, no tie hormony po porode tomu isto nepomahaju, plus unava, stereotyp, no co si budeme hovorit.
Ja mam dieta jedno, tak si len myslim, ze aj rezim sa musi nanovo nastavit.
Kazdopadne, ak sa necitis dobre, vyhladaj odbornu pomoc.
Mozno, ak sa da, zaplatit si nejaku pomoc by nebolo od veci-bud na upratanie alebo postrazenie. My sme tiez bez akejkolvek pomoci, tak mne napr. velmi pomohlo, ked prisla pani a upratala cely byt naraz.
No a pre mna top absolutny, nasla som si na pieskovisku kamosku, sme rovnaka krvna skupina, ked je zle pocasie, navstevujeme sa na striedacku, dievcata sa pohraju, vypijeme kavu a clovek ma pocas dna kontakt aj s osobou, ktora normalne odpoveda a nechce dookola spievat rovnaku pesnicku 🙂 Opatruj sa.
Pozorrrr telo ti dáva už signáli 🫤.Vyhorenie.Ten spánok ,to že ťa nič nebaví......tu by ti už ani svokra s výpomocou nepomohla.Prešla som si tým....ako bolo spomenuté ...smer lekár 😬
Aby som neopakoval dobré rady, ktoré tu odzneli (napr. lekár a pod.), mám jednu poznámku iného smeru: Zastav sa a predstav si seba o 15 rokov. Čo by si za to dala, aby si svoje deti mohla objať, keď boli v tomto veku? Ak sa takto nastavíš, tak si to oveľa viac užiješ a potom o 15 rokov... samozrejme, že ich objímaš stále už teraz - ale teraz hovorím, občas ich objať tak, ako by si to spravila ty o 15 rokov staršia, keby si sa mohla preniesť časovo do tohto veku. 😉
Si vyhoreta...a k tomu asi aj hormony, bohuzial ak to chces zmenit chce to odhodlanie a trpezlivost. Skus si pozriet stranku Lenka Siklienkova