Ako reagovať na rasistické poznámky od detí?
Chcel by som sa poradiť, ako sa vysporiadať so situáciou, ktorú zažíva moja manželka. Je z Ázie a často, keď ide sama po ulici, sa stretáva s rasistickými pokrikmi od detí – napríklad napodobňovanie ázijských zvukov ako "cing cong" a podobne. Keď som s ňou ja, väčšinou sa to nestáva, ale už sa to stalo aj v mojej prítomnosti, a vtedy deťom dohovorím. Väčšinou však len predstierajú, že nič nepovedali, a robia sa nevinní.
Bývame v menšom meste a problém je, že keď chodí sama, stáva sa to častejšie. Dokonca sa už stalo, že ju deti nasledovali po ulici a ďalej ju obťažovali. Momentálne sa učí po slovensky, ale zatiaľ nehovorí veľmi dobre, takže sa nevie účinne brániť ani reagovať na takéto situácie.
Občas nejde len o deti – podobné správanie už zaznamenala aj zo strany mladých dospelých, čo je ešte viac znepokojujúce.
Chápem, že niektorí možno poradia "nevšímať si to", ale keď sa to opakuje každý druhý deň, je to veľmi náročné psychicky zvládať. Máte niekto podobnú skúsenosť alebo radu, ako by sme mohli túto situáciu riešiť? Prípadne ako reagovať, keď sa to stane? Ďakujem za akúkoľvek pomoc alebo podporu.
Mám podobnú skúsenosť. Keď som bol v Japonsku, v dedinách, kde nechodia turisti, čiže Európana nevideli, tiež si ma obzerali, mali komentáre. Občas sa chceli so mnou fotiť... ale vôbec som to nebral ako niečo zlé. Bola to ich prirodzená reakcia. A to som ešte vysoký (stale som si buchal hlavu, vsetko je tam male), takže si ma naozaj všímali 😉
@bystrozraky to je milé, tak si bol atrakcia 🙂
Mame tu kopu aziatov a nikdy som sa s ničím takým nestretla a mne vôbec nevadia a neviem o nikom komu by vadili
Vedela som,že Slovensko je rasistické,ale žeby boli problém Korejci, Číňania a Japonci? No nezažila som. Netáraj radšej sprostosti 😉.
@zuzanita1609 ja som to zazila a nie je to nic prijemne, takze urcite netara. Takeho primitiva som mala za spoluziaka a vzdy ked isiel niekto taky tak po tichu si nieco mrmlal akoze po cinsky a smial sa alebo trepal nieco o ryži ako uplny primitiv.
Ahojte je to síce staršie ale napíšem svoje skúsenosti. Som miešanec vietnamca a slovenky. Mama je zo Slovenska otec je z Vietnamu. To čo autor píše je podľa mňa pravda aspoň z mojich skúseností a verím že to je nepríjemné. Ten kto si to nezažije nebude nikdy chápať aké to je pre nás ľudí ktorí nie sú čistý Slováci. Či už ste miešanec alebo čistý Aziat, černoch, róm atď.... Moje skúsenosti sú najmä z detstva ale aj zo strednej školy a dokonca aj z dospelosti. Sme 3 bratia a každý jeden sme mali v školách problémy. Väčšinou psychického stavu občas bolí aj fyzické vyhrážky. Poviem svoje konkrétne príklady. Napríklad to cing cong a podobné veci sa diali už aj mne na základnej škole medzi inými decakmi a presne viem aké sú to pocity ako sa človek cíti. Možno pre slovenské deti to je sranda vtipné ale pre samotného človeka ktorému to je adresované je to fakt posmech aspoň ja som to tak vždy vnímal že to bolo tak. Potom boli narážky ako číňan, sikmooky, žltý, kórejčan, japonec. Možno nič hrozne pre niekoho ale myslím že to je niečo ako keď Čech povie na Slováka že sme Maďari alebo čoboli..... Potom sa mi dokonca už na strednej stalo že sa ma aj 2 učitelia napadli čo sa týka rasizmu. Raz na telesnej výchove sme mali zástup iného učiteľa boli sme nástupeny v rade a keď ma ten učiteľ videl tak sa má len spýtal že ty si odkiaľ prišiel z Číny? Celá trieda sa na tom smiala ja nie, bol to pre mňa hrozný pocit potupy hanby. Potom som sa dozvedel že ten učiteľ bol o pár rokov kandidát do Kotlebovej strany tak nech si každý sám spravi na to názor či to je normálne alebo nie. Alebo druhý profesor na praxi si robil zo mňa srandu že som Jackie Chan a volal má Jackie a pritom ten učiteľ sám vyzeral na 150 kiloveho človeka tiež mi to nebolo príjemné a tiež sa mi párkrát stalo že sa mi aj spolužiaci smiali. Aj raz na ulici sa mi stalo asi tak 300-400 metrov odomna že začal nejaký chalan na mňa kričať že tí číňan poď sem a začal za mnou bežať tak som radšej začal utekať lebo som sa bál že ma chce zbiť... Alebo aj keď som išiel voliť na parlamentne voľby tak tam pani 70 ročná si robila zo mňa a brata srandu že ako sa vyslovuje naše priezvisko a začala napodobňovať všelijaké rôzne posmešne zvuky ako chin ťan ťu. Je toho veľa čo som si zažil aj bratia to by som mohol písať. A bývame v ilavskom okrese. Tým som len chcel napísať že ten kto to zľahčuje aby to fakt nezlahcoval. Lebo to všetko začína od dospelých a potom to tie decká chytajú od rodičov alebo zo svojho okolia. Slováci sú pozadu v tomto na míle a sú aj rasisti ale aj snaziaci sa vtipalci. Niekto to myslí ako srandu niekto ozaj ako posmešok - rasizmus. Ale stretol som sa aj s takými ľuďmi že to fakt brali pohode a boli na mňa pohode. Držím palce autorovi aj jeho žene aby to zvládli. Podľa mňa riešenie je také aby to fakt riešili keď sa im to deje tak často napríklad aby to riešili na polícii alebo s rodičmi tych deti ale je pravda že rodičia si často obhajujú svoje deti a považujú svoje deti za tie najlepšie. Prípadne si tie deti odchytiť a slušne im dohovoriť ale rázne.
Kým to robia deti voči dospelému dá sa to zmeniť - tiež mám s tým skúsenosť - jednoducho som sa tým deťom s úsmevom prihovorila : dobrý deň deti, ako sa máte - alebo sa ich na niečo spýtam deti, kde je tu ... čokoľvek, proste nadviazať konverzáciu