Ako riešiť problémy s mamou a dospievaním?
Ahojte, potrebujem to dať zo seba von. Mám 15 a od septembra idem do 9. ročníka. U nás doma máme trošku komplikovanejšiu situáciu, ocina zomrel 3 roky dozadu, mamina je už staršia a doma bývame so staršou sestrou. Myslím že ako dcéra a človek som fajn, rada pomáham, najradšej trávim čas s knihou alebo v prírode. Lenže doma sa im aj tak nepáčim. Mne, aj blízkym, príde že ma mamina akoby nechce nechať dospieť. Bojí sa keď sama varím, nechce ma púšťať do vedľajšieho mesta, nemám byť vonku viac ako 2 hodiny, nemám chodiť autobusom, hlavne, nech ju len o všetkom informujem a má všetko pod dohľadom. To nehovorím o strednej. Ešte uvažujem či pôjdem do vedľajšieho mesta alebo na internát ale viem že s ničím ju neuspokojím. Vždy som sa snažila o to aby bola na mňa pyšná ale začínam sa cítiť taká malá, ako kebu som nedokázala nič sama spraviť, a už nič v živote. Chcem ísť na bilingválne gymnázium? Nie že by ma v tom podporila ale ešte ma znejistí a povie, že ma tam nezoberú. Keď jej niekto povie aká som super a šikovná, vždy sa tvári tak prekvapene čo mi popravde trochu láme srdce. A popravde doma mi tiež nie je moc príjemne. Sestra u nás robí neskutočný neporiadok, bývame v malom byte a je tu 5 psov. Vážne mi to už prerastá cez hlavu, nerada som v negatívnom prostredí a toto je také kráľovstvo negativity. Oveľa radšej trávim čas s kamoškou, podporí ma a cítim sa s ňou dobre. Bola som týždeň u brata a jeho rodinky a neskutočne dobre som sa tam cítila. Mali poriadok, príjemnú kľudnú atmosféru, boli sme na pár výletoch a mali sme sa fajn. Po zmene túžim asi tak ako po vode a viem že to takto ďalej nemôže ísť. Viem, že ani jedna z nás sa tu necíti dobre ale ony na to priam kašlú. A ešte dodám že mám izbu s maminou. Sama ju chcem asi 2 roky ale sestra v nej má veci a sú tam dva psy 😃 Neviem čo mám ďalej robiť. Teraz pôjdem na 4 týždne do kúpeľov tak verím v nejaký zázrak. Verím že sa tu dá spolu žiť.Akurát treba urobiť nejaké zmeny. Ďakujem za prečítanie ❤
Ono to znie ako by tvoja mama mala strach že ostane sama, hadam že si jej najmladšia dcera a možno sa bojí keď pôjdeš na strednú (možno aj do ineho mesta) tak sa odcudzíte. Pravda je, že tento jej prejav emocii nieje ok. Je zjavne, že nie je so sebou vysporiadaná a určite si nenechaj hovoriť do výberu školy. Predsa je to tvoj život a hlavne si vyber to čo ťa baví a uistí ti lepšiu budúcnosť 🙂
tvoja mama sa pravdepodobne nezmeni a postupne sa s tym zmieris...pre teba je dolezity tvoj vyvoj a zivot, zameraj sa na to, co ta bavi, skolu, kamosky, atd., poznam to tiez, v rodine som roky zila tak, ze mi tam nebolo dobre, v dospelosti som si vybudovala svoj zivot...ty mas este cas...tych 5 psov radsej nekomentujem...
Ach, 5 psov v byte...fuj, hrôza. Je šanca ísť na internát už na SŠ? Podpíše ti prihlášku? Ušla by som odtiaľ čím skôr. Mrzí ma, že to máš doma také ťažké.
S bratom si sa o tom nerozprávala? Nemôže Ti nejako pomôcť? Navštevuje brat mamu?
Podľa toho, ako píšeš, ako sa vyjadruješ, pôsobíš rozumne a sympaticky. Mamina ta zneisťuje, ale niekedy to ten druhý človek robí preto, že má problémy sám so sebou v skutočnosti. Nenechaj sa stiahnuť, ver si. Mám pocit, že by bolo pre teba dobre ísť na internát, snáď to tam bude príjemnejšie pre teba. Potom na výšku niekam, prácu a postaviť sa na vlastné nohy. Možno počas výšky aj dáke semestre/štúdium v zahraničí, dnes sú rôzne možnosti. Oni sa veľmi asi nezmenia doma. Maminke treba hovoriť, že ju chápeš, máš ju rada, ale potrebuješ aj svoj priestor a život a nebudeš môcť byť donekonečna nakrátko zavretá doma. Navyše v podmienkach, kde sa ti ťažko funguje.
@anketkarka áno, spolu je nás 5 detí a všetci sa pravidelne stretávame. Môže sa za mňa prihovoriť to by sa dalo podľa mňa dalo keďže som sa o tom s ním rozprávala a tiež so ženou hovorili že sa to takto ďalej nedá..
@lauricka Ďakujem 🙏 O tú strednú sa pokúsim a premyslím to ❤
Ja len ze si velmi mila a prides mi taka vyzreta, ako si to vsetko pekne opisala. Myslim, ze ani dospely by to tak nezvladol. Chod si za svojimi snami, urcite to gymnazium je dobra volba a aj ist na internat. Takto sa tam dusis v malom byte plnom psov (5 je dost vela na maly byt)... naozaj Ti drzim palce, ako zmyslas a mamina Tvoja sa nezmeni si myslim a netreba chciet sa jej "zapacit" lebo to asi nema celkom zmysel. Mam 15 rocnu neter a poviem Ti, ze az mi smutno zostalo, lebo tam je to o inom (uz ma problemy s alkoholom a popritom ju vzali na konzervatorium...uz vymysla, ze ona chce ist radsej na lesnicku)... takze len sa drz toho, po com Ty tuzis, nie co Ti ini povedia.
v prvom rade v byte mat 5 psov je zufale, trebalo by to zredukovat, aj ked su to milackovia a sucast rodiny... za dalsie povedz mame, ze ked ta nebude podporovat v tom, ze sa chces nieco prakt8cke aj naucit, tak si riadneho chlapca nikdy nenajdes a napokon ostanes mozno bud ako slobodna mamicka, aleno stara dievka a daj jej priamu otazku, ci to naozaj chce aby si tak dopadla. No a za tretie jej ozrejmi, ze cim viac ta bude drzat nakratko, tym skor sa mozu stat necakane udalosti, co budu mat aj na jej zivost vplyv.