Ako rodičom vysvetliť, že môj život je len môj?
Mám priateľa už viac ako 4 roky, čo je už na spoločné bývanie, na svadbu alebo na iný druh partnerstva, na dieťa a podobne. Ale moji rodičia nechcú uznať, že tieto rozhodnutia sú len MOJE a partnera stále očierňujú. Nikdy nevyzdvihnú to, kedy im pomohol a ako veľmi im pomohol. Stále sa zaoberajú len tým, čo nespravil a čo mal spraviť a prečo sa nezachoval inak...
Dokonca aj on vie, že ho nemajú radi a to ho asi pred pol rokom, keď bol u nás dlhšiu dobu, priviedlo k tomu, že on už sem nejde, že budem chodiť len ja za ním do nášho nového domu. Lenže z toho naši spravili ešte väčšiu tragédiu a čím sme dlhšie spolu, tým viac ma chcú ovplyvňovať a strašia ma, že ma opustí, keď budem mať dieťa a že ma môže kedykoľvek z jeho domu vyhodiť a podobne. Ja to beriem všetko, že jasné, možné to je, ale nie, že oni to musia vedieť už teraz.
Za ten čas, čo sme spolu sme sa u nás pohádali len raz a to bolo pre nich ako na voňavý chlieb maslo. Hlavne tatko to stále spomína spolu s inými vecami a stále pripomína veci, čo snáď si nepamätáme ani my dvaja, že by sa stali. Keď príde, stále len sledujú, koľko zje, čo zje, koľko vypije vody, koľko piva, koľkokrát ide na wc, čo povie /a toto je perla - potom to normálne prekrúcajú a vysvetľujú si to po svojom/. Ako podľa mňa toto je tak na cvokhaus...
Nakoľko sa snažíme otehotnieť, nie je to pre mňa dobré a nikoho okolo mňa to vôbec netrápi... Keď odmyslím priateľa, zostala som vo všetkom sama...a to je dosť že brutál
@lubkavargova1
Áno pracujem, pracujem v dedine, kde bývam a podľa mňa ani im nejde o to, že by som zmenila zamestnanie, ale o to, že majú na mňa stále dosah a všade.
@bambulkalove
no co kedy teda odchadzas z domu?
lebo sorry, filozofovanim a lutovanim sa tu nic neporiesis.
Fuuuha. Prečítala som prvé 2 strany. Nuž nebála by som sa ani astmy ani vekového rozdielu ani piva ani zajakania ani iného čo Ti tato vyčíta. V tvojom prípade by som sa bála právnych vecí - teda toho, že jedného dňa budete mať s partnerom dieťatko, že budete mať rozostavaný dom (alebo s prebiehajúcou rekonštrukciou), bude treba všetko platiť, prídu problémy a bla bla, a že ak by ste sa nedajbože rozišli - tebe nebude patriť nič - lebo ho kúpil pred svadbou - teda je jeho a doma bude peklo a nebudeš mať kam ísť. Prípadne skončíš doma a budeš zasa počúvať sprosté reči typu "Ja som ti to hovoril!!!"
Si ešte mladá, ja by som na Tvojom mieste ešte chvíľku s dieťatkom počkala - bývajte spolu a čas ukáže. Ale isto by som si pomaly išla svojou cestou.
Neviem. Možno by si mala skúsiť spýtať sa rodičov o čo im ide. Prečo sa im nikto nepáči. Že máš 32 rokov a dokedy máš čakať. Aj keď pochybujem, že dostaneš nejakú jednoznačnú odpoveď.
Alebo sa ich spýtať, na nejaký vážny dôvod, pre ktorý by si do toho fakt nemala ísť. Ale nech dajú fakt vážny. Vieš viac krát to tu bolo povedané ale niekedy rodičia naozaj vidia to, čo zamilovaný nevidí a čo by mohol byť v budúcnosti naozaj problém. (Ale nie astma a vek a iné somariny čo si spomínala ;) )
Veľmi Ti držím palec, prajem veľa šťastia a síl!!!
@bambulkalove to rodicia vedia niekedy mooooocno dobre. A ze si aka ze si necenis co pre teba vsetko spravili, ze....ach jaj....to asi bude len fakt ked sokova terapia. Proste zatat zuby a ustat a potom sup sup odist do domu s priatelom. Alebo sa aspob zasnubit. Aby rodicia videli ze to faaaaaaakt uz je na tvrdo!
@bambulkalove tak bohuzial,su aj taki ludia...cloveka vycicaju psychicky,fyzicky....
@mima4 mi raz posielala take "citanicko" o citovych upiroch 😉 a opat by som si ho mala precitat aj ja
ak to vidis takto cele,potom sa osamostatnite...alebo ty sa osamostatni sama
su ludia,kt.ked das aj cely svoj zivot,obetujes sa za nich a pre nich=aj tak budes robit malo a este v tebe vyvolaju za vsetko pocit,ze im vlastne cely zivot ublizujes=to namiesto dakujem=pocuvas presne opak=vycitky a ponizovanie
@efka_k
ďakujem, budem sa snažiť to prežiť. Verím tomu, že jediný problém je vidina toho odchodu. Ale proste to nie je možné, aby som s nimi doživotne bola. Toto mi aj viackrát povedala polovička, že to určite nie. Že v budúcnosti spolu alebo vôbec nie. A toho som si vedomá.
Vedomá som si aj toho, že napíšem to sprosto - rodičia mi dieťa nespravia, ani si ma nevezmú ani nič podobné.
A podľa mňa do toho aj rýpe viac otec, lebo si uvedomuje, že som vo veku, kedy max treba odísť a že sa to ľahko môže stať.
@terezka1947
presne niečo také prežívam ja
@efka_k
Ich jediný dôvod /teda hlavne tatka/ je, že odídem od ľudí, ktorých poznám do cudzieho sveta /ako keby som šla bývať do ameriky/, nebudem sa tam mať s kým porozprávať /ako keby tam všetci hovorili po čínsky/, že nebudem mať prácu /bez ktorej by som tam iste nešla/, či ma bude on potom živiť /taká povaha nie som, aby som sa nechala vydržiavať/ atď...
@bambulkalove takze ako si sa rozhodla? Co spravis?
@bambulkalove Ty si už tak zmagorená, Tvoj tatko je teda riadny manipulátor. Už prestaň špekulovať, pobaľ veci a choď. Porieš si život ako sa Tebe páči a hodí. Len jednej veci sa obávam, že aby Tvoj partner nebol taký istý ako tatko a zachvíľu tu budeš vypisovať zas. Mala by si to nejako vyriešiť, neskúsiš psychológa, trošku sa pozhovárať.
Povedz mame aj tatkovi, že ich ľúbiš a neprestaneš ľúbiť, ale už musíš letieť sama. Moja dcéra má 17 rokov a už ,, lieta ,, sama na menšie vzdialenosti. 🙂
@bambulkalove, tvoj otec je chory alebo co? Ved mas VS, mas 32, nie si negramotna ani dementna. Mozno ozaj ta len chudak strasne lubi a boji sa o teba, ale nezvlada to. Ja som odisla z domu hned ako som si po skonceni VS nasla pracu. Jasne ze som si za mamou poplakala, ja som doma ani nevarila ani sa o nikoho nestarala, ja som mala full servis, max. som pomohla s domacimi pracami, o to tazsie som to mala, ked som odisla nevedela som varit, ale vsetko sa da zvladnut, ty tieto veci uz vies, nebala by som sa o teba vobec. Ale ja som mala pomaly o 10 rokov menej ako ty teraz. Odisla som s teraz uz manzelom do podnajmu do jednoizbaku, s maminkou si aspon raz denne zavolam, ale niet nad to byt na vlastnych nohach. Davno si uz mala byt prec, a uz sa prosim nevracaj k tomu co bolo, neriesi co povedal otec, tebe potrva este roky, mozno aj 10 rokov kym sa z toho dostanes. Podla mna ta beru ako dieta, lebo stale s nimi zijes ako dieta, keby si mala svoju domacnost, casom ta zacnu brat ako dospelu, ale nebude to tiez zo dna na den. Neries uz prosim ta ako ti ublizil, co ti povedal, postav sa cim skor na vlastne nohy a zacni zit civot hodny 32 rocnej zeny.
@bambulkalove budes to mas tazke
Veľa sa tu píše,že je dospelá a nezrelá. Tak nech koná každý sa učí na vlastnej chybe aj keď 1000x ti povedia nie, ale.ty Áno. Viem podľa seba ze do nás tiež rypali rodičia a tým viac som mala klapky na očiach. A keď prestali tak po 5 rokoch sa mi otvorili oči. Druhy krát tiež každý rypal, ale to som si nedala a odsťahovala som sa, po 5 rokoch chodenia sme sa vzali všetko sme si platili sami a po 3 rokoch od svadby sme mali dieťa a teraz cakame ďalšie a sme spolu Šťastný. A celkovo sme spolu už 11r. 🙂
@bambulkalove nestrácaj tu na MK čas, šup- šup poobzerať sa po nejakej práci, aspoň 50km od rodičov (lepšie 150 😀 ) a zároveň garsónke. Na začiatok stačí prenajať, ale do budúcna by som určite zobrala hypo, aby si mala niečo vlastné, aj keď maličké. Tvoj priateľ má síce dom, ale ten ti nepatrí, zrejme ani nebude a ak by sa niečo medzi vami stalo, tak sa nemáš kam vrátiť. A keby sa aj nestalo a bolo by ste spolu šťastní, roky by si investovala peniaze len do jeho domu, ktorý nakoniec budú dediť jeho deti, nie ty. Keď by sa ti podarilo vyriešiť tieto dve veci, tvoji rodičia budú mať už na teba iný pohľad, ale iný bude mať aj tvoj priateľ. Potom bude ešte dôležité nájsť si koníček . zumba, spevokol, turistika....kde budeš pravidelne chodiť, stretávať sa s inými ľuďmi, počúvať ich názory, to je pre teba veľmi dôležité. Psychológ by tiež nebol zlou voľbou, lebo sa stále vraciaš v príspevkoch dozadu a to ťa nikam neposúva, ale cítiť, že to nemáš v sebe doriešené.
Zeny, toto je niiiiic oproti vedlajsej teme...mila zakladatelka, pod sa aj ty na to pozriet. Aspon zistis, ze zivot je boj..ale kym ty mas sancu ho nejako vybojovat, podla mna tam je to prehrate na plnej ciare:
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/ako-vysvetlit-rodicom-ze-uz-nemam-pat-rokov/
@bambulkalove na dvoch stolickach sa sediet neda, cize budes sa musiet rozhodnut 🙂 v tejto situacii, aku popisujes, zrejme tazko vyhovies oboch stranach bez toho, aby ta jeblo, cize ak si si ista priatelom, chodte byvat spolu a cas ukaze, ako bude vypadat tvoj vztah s rodicmi, ci ho casom prijmu, ci prijmu vnuca a prestanu komentovat a zhadzovat vas. Drzim palec
@bambulkalove velmi ti drzim palce.
Mas moj obdiv ze si sa dokazala starat o zomierajuceho cloveka, to mnohe najmudrejsie, vzdelane, dobre zarabajuce a do seba zahladene slecinky veru nedokazu 🙂
Rodicom si zrejme ustupovala uz dost, zrejme si sa vela prisposobila, na seba zabudala, stale pomahala. Je pekne ze si dobrou dcerou svojim rodicom, ale...uz by stacilo toho podriadovania sa. Ono sa moze najst dalsia neodkladna zalezitost pre ktoru ta z domu "nepustia". Podla popisu je vztah tvojich rodicov k tebe patologicky. Vychova vyzera ze bola patologicka. Je uplne prirodzene a normalne ze mas problem s osamostatnenim sa. Ze nechces nikomu ublizit a tak radsej sama trpis.
Moja rada. Ak mas na podnanom, zbal sa a odid od rodicov. Na nadavky nereaguj (budu 😉) na urazky sa usmej a skus si vopred nejaku formulku pripravit, nieco ako: snad to nebude take zle. Verim ze ste ma dobre vychovali a tak sa o seba dokazem postarat. Skus odist v dobrom. Na otazky ohl.priatela mozes odpovedat ze uvidis, ako bude co bude.
Ked budes byvat sama, porozmyslaj nad tym ako by si rada zila, ako si predstavujes spoluzitie s priatelom, ake podmienky, okolnosti. Porozmyslaj nad tym ako sa partner sprava k predch.partnerke (aj ked ho podviedla, slusny k nej byt moze) a k pripadnym detom (neviem ci maju).
Drzim palce. Uz len to ako si dokazala reagovat tu na slepacie prispevky svedci o tvojej sile, inteligencii, trpezlivosti. To su vyborne vlastnosti. A zaroven si sa nedala, nezostala si v kute. Mas na to aby si si zivot poriesila a zariadila po svojom 🙂
@cecil36 uplny suhlas, s takymto stupnom nesamostatnosti som sa este v zivote nestretla. Mozno preto, ze vrana k vrane sada a kedze som pravy opak zakladatelky, tak taketo typy nepritahujem, ale mne az mozog zastava nad prispevkami zakladatelky temy, ktora ma udajne 32!!! rokov. Mne to skor sedi na vek 18 rokov i ked ja som si uz ani v 18 nenechala do nicoho kecat. Jedno je spytat sa na nazor rodica, druhe je zit si svoj zivot. V 32 rokoch , VS vzdelana zena trci doma u rodicov? Preco? Dospela zena, ktora uz mala minimalne od skoncenia VS zit samostatne svoj zivot, prebrat za seba a svoje ciny zodpovednost, odputat sa od rodiny ...
@bambulkalove co chcu tvoji rodicia je jedna vec, co chces ty je druha. Ty nemas 10 rokov, aby si skakala ako rodicia piskaju. Oni nech si povedia svoj nazor, na teba, na partnera .... ty sa mozes zamysliet, ci maju v niecom pravdu, ci nie a potom sa zariadit podla seba. Hlavne preruste to snazenie o dieta, kym sa nezacnes spravat ako dospela, je najvyssi cas dospiet a zacat sa spravat a konat ako 32 rocna, nie ako 15 rocna.
@katarinapekna pockat,ten jej priatel ma 40. To je uz pred branami dochodku? Tak ti pekne dakujem.. Aj za seba..Este nas caka 30rokov makacky,lebo urcite sa odchod do dochodku predlzi do 70tky,uz teraz je dakych 65r... Takze si myslim,ze sme este dost daleko od tej brany. Este ju ani nevidime.
@lubkavargova1 idem sa pozriet
@senta_sofia ja dúfam ,že nebudem musieť byť medzi "dvoma mlýnskymi kameňmi", lebo po mnohých príspevkoch tu, musím povedať, že som začala hľadať nejakého dobrého psychológa, tu fakt asi treba začať
@lubkavargova1
to, čo daná zakladateľka píše je mi dôverne známe
@bambulkalove myslis pre seba psychologa? Mne prides normalna. Ci kvoli sebavedomiu?
@senta_sofia
Myslím psychológa pre seba, aby som sa trošku z toho dostala...Proste mám pocit, že sa potrebujem ísť niekomu vyrozprávať, ktorý ma vypočuje, ktorý mi snáď aj pomôže...
@bambulkalove tak ako? Trosku lepsie ci ani nie? Ono zase nemudis hned za cvokarom, sibnuta niesi. Mozno nejaka kamaratka alebo kolegynka tiez postaci. Si sikovna baba, vzdelana...zvladnes to 🙂
@lubkavargova1
Snažím sa trošku s tým vyrovnať, ale pravdupovediac, cítim max averziu... Som na to už alergická. Včera som zase dostala, ani umyť sa človek nemôže, keď ide do roboty, lebo on ide do práce a keď som sa spýtala, prečo nepovedal, že sa chce ísť učesať, tak som dostala, že sa mám pozerať na vlasy svojmu.
Vieš toto je podľa mňa citové vydieranie a po 32 rokoch s tým musím niečo spraviť, lebo zocvokatiem a ak chcem raz mať fakt to dieťa a hlavne sa toho dožiť, tak musím niečo spraviť.
@bambulkalove ja si myslim, ze to mas v hlave usporiadane, mozno si to tu uz pisala, ale preco este nebyvate spolu? Nie je este dokonceny dom, ci nechces ist proti vasim? podla mna medzi dvoma mlynskymi kamenmi uz si, kedze sa snazis vyhoviet aj partnerovi, aj rodicom, robis ustupky na oboch stranach a odsieras si to v prvom rade ty. Tym ta samozrejme nekritizujem, je to konstatovanie a taketo situacie su uplne najhorsie, lebo sa javia ako bezvychodiskove. Teraz nechcem byt neuctiva voci rodicom, zasluzia si vdaku a uctu, ale zase nemozu ti branit v tom, aby si si zalozila vlastnu rodinu. Z toho, co si pisala, mi to uz trosku hranici s psychickym tyranim, aj ked nepoznam dovody, ktore ich k tomu vedu. Asi nie je sanca si s nimi nejak normalne sadnut a spytat sa, kde je problem, co im vadi viac, ci to, ze sa chces osamostatnit alebo kieho slaka...
no toto ja ponaaaaaaaaaaaaam...toto mame tiez v rodine :D poviem ti len jednu vec..zis si svoj zivot a hotovo..je to TVOJ ZIVOT !! U nas su taki svokrvci..vo vsetkom hladaju chybu..s nicim nie su spokojny a nic sa im nepaci...smola ze byvaju 20m od nas.. s tym uz nic nenarobim, musela som si len zvyknut..ako oni nie su zli ale oni proste nepochopia to ze to je NAS ZIVOT, NASE DETI, NAS DOM, NASE ROZHODNUTIA...problem vidim v tom ze im toto iste robili ich rodicia a oni si myslia ze toto musia robit aj oni svojim detom...
najdolezitejsie je to, aby ste si s drahym boli jeden druhemu oporov a vsetko si vzdy vydiskutovali a vysvetlili, dohodli sa, samozrejme aj nejake kompromisy a isli spolocne jednou cestou a rodicia to casom pochopia..aj u nas to tak bolo.
toto je nas recept na stastie a u nas funguje na 100 percent. nehadame, nevycitame si a z uprimneho srdca mozem povedat ze som stastna.. ale k tomu sa musis dopracovat - trosku sa obrnit voci takym veciam a asi na tvojom mieste by som si co najrychlejsie poriesila svoj vlastny zivot /neviem presne kolko rokov mas ale snad dost 😀 / svadba, byvanie...nech ti daruje polovicu domu ako svadobny dar a rodicia nemaju potom uz nad cim bedakat, skor by mali byt hrdy na to akeho mas dorbeho mangela :D
Nečítala som koemntáre, ale nechápem prečo sa proste nezoberieš a neodídeš od nich za priateľom.
@lubkavargova1
Za všetko, čo sa kedy stalo som mohla ja a všetko, čo som kedy spravila bolo zle. To je tá veta, ktorá sa niesla všetkým v mojom živote.
Strednú školu vybrali, lebo som chcela na gymnázium a to nie je dosť dobré, na VŠ ma donútili ísť, ale nedali peniaze. Som maximálne samostatná, ale oni mi dokážu tak vliezť pod kožu /hlavne tatko/ a prebudiť vo mne taký pocit menejcennosti a viny, že je to až hrozné.