Ako sa ďalej pohnúť v živote?

Ahojte. Nemám sa komu vyrozprávať, nemám sa koho opýtať na radu, tak skúsim tu.. Mám pocit, že som sa zasekla v živote a neviem ako ďalej.. Som momentalne na materskej. Keď som otehotnela, tak vzhľadom na to, že muž zarába 2x viac ako ja, bolo jasne, že doma s bábätkom ostáva ja. Maleho milujem, aj čas s nim, to nie je problém. Problém vidím skôr tam, že manžel má náročnú prácu, býva často preč aj 12 a viac hodín (plus cesta do mesta, keďže sme sa odsťahovali na dedinu (bol to jeho sen mat dom)),rodičia mi žijú ďaleko (cca 5 hodín autom, majú už svoj vek), svokrovci záujem nemajú, takze som na maleho sama. Tým, že sme sa presťahovali do úplne neznámej dediny, nikoho tu nepoznam, nedá sa tu nájsť ani opatrovanie k malému, už som skúšala.. Pred materskou som bola zamestnaná ako advokatsky koncipient, milujem tu prácu, baví má. Mala som ísť už robiť skúšky na advokátku, ale zistila som, že som tehotná a vzhľadom na to, že sú to ťažké skúšky, nechcela som stresom nejako babu ublížiť tak som to odložila.. No a teraz som vlastne sama doma s malym, dom sa mi sype na hlavu (je to veľký dom, nekonečný príbeh upratovania), ešte ho aj prerábame tak zhltne veľkú časť rodinných financií. Som stále sama, nemám kamošky, tie “staré” žijú ešte buď single život alebo nás vzdialenosť rozdelila a nastúpom na RD som stratila aj prácu, takze po materskej sa nemám kam vrátiť. Chcela som si urobiť skúšky, ale pri malemu sa nedá (je to neposedné dieťa) a kým ho po celom dni uspim večer, neviem si predstaviť, že ešte sa aj ucit.. S mužom sa ani rozpravat nedá, lebo buď mi rozpráva o jeho práci alebo je unavený a nevníma alebo mi povie, že sa porozprávame inokedy lebo je uz neskoro.. Do mesta sa vrátiť nemôžeme, lebo kebyže predáme dom tak platíme dane (mame ho len 2 roky).. A ja sa bojím toho, že keď maly pôjde do škôlky, že nemám čo.. Že buď si uz tie skúšky nespravím, alebo že si nájdem nejakú “zakladnu” robotu čo má ani baviť nebude.. Prídem si taká “odsunuta” na druhu koľaj, že robím pre druhých veľa a pre seba nič. A nechcem v 40tke (čo mám o chvíľu) zistiť že som vlastne kariérne neurobila nič.. :/ A ani neviem ako z tohto kruhu von.. Určite sú tu medzi vami nejaké mamy podnikateľky, mamy samozivitelky a iné mamy hrdinky.. ako to prosím zvládate? Kde robím chybu? Ako sa z toho vymotať? Ďakujem za prečítanie.