Ako sa naučiť povedať nie a nebyť poddajná?
Od mala som bola to lepšie dieťa ako môj surodenec. V podstate rodičia ani nevedeli že mám nejaké problémy, že má v škole šikanujú ,že som zamilovaná všetko som si riešila sama v sebe . Narozdiel od súrodenca ktorý kradol ,pil fajčil marihuanu a večne ho ťahali z problémov aj finančných . Bola som dobre a poslušne dieťa . Na 18som si našla priateľa a čo čert nechcel otehotnela som . Dieťa som nechcela , chcela som ísť na potrat . Nielen že mi to nedovolili ešte má aj dotlačili do svadby , lebo čo povedia ľudia . A ja poslušna som sa podvolila aj keď som nič z toho nechcela . Nie som spokojná ale žijem a deti ľúbim sú môj život. Môj problém je že sa stále podvolim . Aj keď niečo nechcem tak to urobím pre pokoj . Ako nebyť taká , ako povedať proste nie nechcem a hotovo . Som introvert. A pár krát som si už dupla ale potom som mala výčitky a je to na prd všetko byť taká mäkká . Pre druhých by som sa aj rozdala a aj tak to skončí tak že má zradia alebo je lepší pre nich ten čo nič nerobí . Ako z toho von ?
ono to nepojde hned , ale pomalymi krokmi sa to da. Ja som bola tiez velmi submisivna a rokmi som uplne v pohode....Nemam problem sa postavit za seba a slusne povedat , prepac ale nie...a uz potom nerozmyslam ci som sa dobre rozhodla
ja odporucam terapeuta a pracovat s poslusnostiu.
@mojamija veľmi odporúčam terapie a podcasty o asertivite, seba hodnote ako poznať svoju hodnotu, veci vedieť komunikovať, nedovoliť manipuláciu atď.
Ty musíš byť vždy na prvom mieste.
@mojamia A ako zneli výčitky keď si si dupla? Čo si si vyčítala konkrétne?
Musis sa zacat lubit, potom ti nebude robit problem povedat nie. Zacnes tym, ze sa zacnes venovat svojim pocitom a podla nich sa riadit, postupne zacnes naberat na sebavedomi, ked zistis, ze svet sa stale tocit aj ked ty si povedala nie.
Mna toto naucili az deti,
Drzim palce
@mojamija jedine terapiou, toto je veľmi výrazná črta tvojej osobnosti, úplne nezmizne nikdy, ale vieš s ňou pracovať ..Minimálne začni podcastami o asertivite, sebahodnotu, nájdeš toho veľa na nete, niesi sama kto ma s tým problem
Tiez nenávidím ked na mňa niekto zvyšuje hlas, ale nestáva sa mi to a viem v pohode odmietnuť co sa mi nepáči
Spíš si na papier všetky situácie, ľudí či oblasti života kde mas pocit ze si do niečoho tlačená. Začni s tým jednoduchým nie a hlavne nechoď do konfrontácie s nikým. Svoje nie nemusíš ani vysvetlovat ani obhajovať. Postupne zo svojho života vyrad osoby ktoré ta ovládajú, nerešpektujú ta
Co tvoj muž? Vedel by ta podporiť keby mu o tomto povieš? Alebo je on zrovna ten ktorý tvoju poslušnú povahu zneužíva najviac? Pripadne začne na teba kričať?
Ono často osoby ako ty si do života potiahnu veľmi dominantne typy preto ti potom pride tak tazke presadiť sa. Ale tak to nieje, ľudia vedia normálne rešpektovať druhých.
Niekedy stačí tých najhorších co ta pravidelne ovládajú iba vyhodiť zo života namiesto boja… Kto ma v povahe byt generál toho ty so svojou miernostou nikdy neprebijes, od takých treba ist preč
@anketkarka no ze som nevyhovela tým ľuďom,že budú sa hnevať
* ešte si prečítaj kto je “people pleaser” to by sa ta mohlo týkať tiez,
Napríklad tu v článku to mas vysvetlené https://hedepy.sk/o-dusevnej-pohode-a-wellbeing...
Ale je to téma ktorá trápi veľa ľudí, nájdeš o tom dosť info
Základ je študovať, pochopiť samu seba, prijať to a pomaly začať meniť, v rámci možnosti. Nájsť a definovať tie chyby ktoré robíš a ktoré ta potom takto dobehnú - ze sa cítiš nešťastná a niekym ovládaná
Tak potom ešte stále si nenaakumulovala dosť hnevu na to, aby sa ti vnútro vzoprelo. Ono to tak príde samo, keď pocítiš tú hranicu, vtedy vieš, že už dosť a budeš neoblomná. Už to nedopustíš. Len si vymaž z hlavy, že sa máš cítiť teraz zlá, lebo rozhodnutia robiš pre seba. Predstav si, že si dostala životnú úlohu robiť veci podľa seba. Predstav si, že na konci života príde uvedomenia, že si to nedokázala. A vieš, že si to mohla dokázať. Život za tebou a ty stále nič. Takže zmeň si nastavenie a choď do toho.
Mozno este vekom to pride, ze tvoja submisivita trochu ustupi. Ale to je asi tvoje vyzarovanie.... - to je onuca, na tu si mozem dovolit. Ako ja v rokoch 90.tich...vyvrsila sa na nne pediatra, ze ma decko zavalene usi, lekarnicka, ze preco ma drzat liecivo, co sa preda raz za mesiac, sofer autobusu, ci bude 5.min cakat, kym nalozim karicku, pizda v pokladni, preco leziem s deckom do obchodu. Normalne som sa doma rozklepala, kto vsetko sa na mne vyvrsil akoby som na chrbte mala oznam - kopnite si, viackrat. Mala som pocit, ze vsetci tito ludia nechcu, aby som zila, ze mi usilovali o zivot a psych. rozkyvat matku na MD, nic lahsie. . Je to strasne poznanie, ze citlivejsi clovek musi denne bojovat o svoje miesto pod 🌞, s ludskymi predatormi. A ako vychadzas s muzom?
@mojamija Az ta to prestane bavit, ale ze uplne, tak to pride. Proste sa musis tak normalne zdravo nasrat a povedat si, ze nie. Ze sa nenechas, neustupis.
Zapracuj na svojom sebavedomi, a pojde to.
Aký si mala v detstve vzťah s otcom a mamou? Nebolo to u niektorého z nich také, že si si lásku a pozornosť musela zaslúžiť? Že sa Tvoja poslušnosť, dobré známky a bezproblémovosť automaticky očakávali a pokladali za samozrejmosť, a ak si náhodou niekedy urobila niečo, čo sa niektorému z nich nepáčilo, nasledoval trest v podobe odmietnutia, nekomunikácie, zvýšeného hlasu a pod.? Lebo v tom, ako sa opisuješ, vidím z veľkej časti seba, mám navlas rovnaký problém. Celý život som s tým bojovala, že som mala dominantné šéfky, ktoré na mne sedeli, zažila som šikanu v škole, podrazy od kolegýň, v každom vzťahu boli od začiatku nejaké problémy, lebo som sa vždy podriaďovala, len aby "dobre bolo" a druhá strana so mnou zametala, nikdy som nevedela povedať nie, ani keď to šlo na môj úkor a robila som veci, ktoré som ani nechcela, alebo na ne nemala čas atď. až raz mi jasnovidka povedala, že sa mi tieto veci budú diať dokola, kým si to v sebe nevyriešim. A vysvetlila mi, že toto všetko má prameň ešte v predošlom živote, pokračovanie ďalej v mojom vzťahu s mamou ešte v detstve, doslova karmická úloha. Keď som potom začala svoje detstvo analyzovať podrobnejšie, postupne som začínala nachádzať súvislosti, pochopila som, ako sa ku mne v ranom detstve niektorí ľudia správali a ako ma to poznačilo a ovplyvnilo do budúcna. Dnes som v tomto smere omnoho zásadovejšia, dokázala som si určiť nejaké hranice, aj keď mám stále problém postaviť sa za seba a povedať nie. Ono to nejde zo dňa na deň, keď takto žiješ 40 rokov a máš vybudované nejaké vzorce správania sa. Ale je to doslova prekliatie, silné povahy, najmä s narcistickými črtami Ťa doslova prevalcujú, lebo presne vycítia, kde máš slabé miesto. A takýchto ľudí si do života priťahuješ doslova ako magnet, v práci aj súkromí ☹
@mojamija https://www.martinus.sk/775569-nedostatocny-poc...
Prečítaj si ju, možno Ti to pomôže... 🙂
@mojamija Naraz to nepôjde. Ja som pre začiatok silne preriedila tzv. kamarátstva. V kritických životných okamihoch človek zistí, kto je skutočný priateľ a kto Ťa pozná iba vtedy, keď to vyhovuje jemu. Koľkým som pomohla vždy aj na úkor seba, nikdy nepovedala nie a keď som to zrazu potrebovala ja, nikto tu pre mňa nebol. Neskôr som bola nútená veľmi radikálne obmedziť stretnutia s rodičmi. Bolo mi to veľmi ľúto, lebo som ich mala rada, ale prišla som na to, že ma neľúbia bezpodmienečne. Vytvorili si nejakú predstavu ideálnej dcéry a ak sa im nepáčili moje rozhodnutia, prichádzali rôzne formy trestu, odmietnutia, absolútne nerešpektovali žiadne moje rozhodnutia, sny, ciele a plány. Je hrozné vedieť, že keď Ti je zle, rodičia Ťa nepodržia a ak sa náhodou v Tvojom živote udeje niečo dobré, nedokážu sa s Tebou ani tešiť. Každá návšteva u rodičov ma oberala o energiu, vždy to bolo o kritike, výčitkách, prípadne si ma ani nevšímali, akoby som neexistovala. Až okruhom som sa dozvedela, ako ma mamka ohovára a očierňuje v celom širokom okolí samými nepravdami a upravenými historkami, z ktorých som vychádzala ako netvor. Samozrejme, všetky dobré skutky akosi zabúdala spomenúť. Musela som preto obmedziť stretnutia a témy rozhovorov, čo najmenej hovoriť o svojom súkromí a svojich starostiach, lebo sa to vždy nejako otočilo proti mne. A celý môj proces premeny vyvrcholil tým, že som po rokoch zistila, že žijem s narcistickým manipulátorom. Roky mu vyhovovalo, že som skákala, ako si pískal, vždy sa poslušne prispôsobila a znášala jeho stupňujúce sa požiadavky. Z domu som bola zvyknutá prosiť sa o priazeň, ospravedlňovať sa, aj keď nebolo za čo, usilovať sa zaslúžiť si lásku a pozornosť. Poslušná žienka mu vyhovovala, postupne ma nenápadne odstrihol od financií, od záujmov, od kamarátov, znemožnil mi kariéru a osobný rozvoj. Až som si jedného dňa povedala dosť a krok po kroku si opäť z čriepkov staviam svoje ja a stanovujem si hranice. A to sa mu už nepáči a prichádzajú nové a nové tresty. Našťastie, život ma oplieskal dosť, takže už ma len tak hocičo nepoloží. Bojuj za seba a svoje ja aj Ty, lebo na sklonku života zistíš, že si sa celý život usilovala, aby ľudia okolo teba boli šťastní a pri tom všetkom si šťastná nebola Ty sama. Čítaj motivačnú literatúru, kľudne vyhľadaj dobrého psychológa alebo psychoterapeuta a uč sa hovoriť nie na drobnostiach. Uvidíš, postupne to bude ľahšie a ľahšie. Zaslúžiš si žiť život podľa vlastných predstáv. Ak Ti niekedy bude ťažko, kľudne napíš, ak nič iné, aspoň sa vyrozprávaš a pochopí Ťa niekto, kto Ti rozumie, lebo zažil niečo podobné. Drž sa!
Odporucam terapiu. 🙂 Lepsie pochopis, preco si aka si a kde to vzniklo. Nasledne sa ti bude lepsie darit zit s vacsim respektom sama k sebe a naucis sa, ako si vymedzit zdrave hranice. Je to tazka robota na dlho, ale o kolko lahsi ten zivot potom bude. 🍀
@mojamija musíš sa mentálne nastaviť tak, že ty si na prvom mieste. Na začiatku možno budeš mať výčitky, ale časom to budú všetci akceptovať.