Ako sa naučiť žiť v prítomnom okamihu?
Zienky caute. Neviem ako to opisat, ale neviem si uzivat pritomny okamih, mam dve male deti a stale si vravim, ze musim pockat kym vyrastu trocha, musim pockat, kym sa prestahujeme a stale cakam, ze potom bude dobre. Ved akoze aj teraz sa mame dobre, ale ja akoby som ocakavala, ze niekde v buducnosti bude vsetko dokonale a vsetko tak ako ja chcem.
Napr teraz byvame v byte, bud.rok sa mame stahovat do domu a moje myslienky su, ked napr odkladam veci do skrin, ze ved potom v dome bude lepsie, budem mat vacsi poriadok v tych skriniach, viac ulozneho miesta, budem spokojnejsia. A pri hocijakej cinnosti sa vzdy v duchu uistim, ze v buducnosti to bude lepsie.
Mladsi syn ma 10 mesiacov, vsade sa liepe, pada, treba ho chytat a ja nie aby som si to uzila, ja len cakam a vravim si, ked sa nauci chodit, bude lepsie... nic si proste neviem uzit.
Neviem, ci uz toto nie je stav na psychologa alebo co, poradte prosim, ak ste si niecim podobnym presli.
ano presli. a mala som aj horsie stavy
Treba zit pritomny okamih.
Lebooooo môze byt aj horsie 😉 A dost horsie.
A nemat prilisne ocakavania. Uz to ze dnes z vasej rodiny nikto "nelezi v chladiacom boxe" je uspech.
Mna velmi oslovuje bibl. myslienka - kto nie je spokojny s malom, nezasluzi si ani vela.
Úplne ta chápem a myslím ze to je taký standard keď ma človek malé deti. Veď si nevies ani zatvoriť dvere na wc, základne potreby matky su častokrát potláčané na úkor deti a plnenia ich potrieb a celej rodiny, len nie seba. Tiež neviem žiť tu a teraz, keď mám v hlave kopec úloh ktoré treba vybaviť, naplánovať, zorganizovať…Podľa mna si človek oddýchne a začne žiť v prítomnom okamihu až na dôchodku, keď pominie stres z kolotoča práca-deti-domácnosť-krúžky-hypotéka-doplňte si…
Prid na vecernu meditaciu 🙂 https://www.sedbuddhu.sk/
nikdy to nebude dokonale. musis sa proste naucit vnimat a byt vdacna za to, co mas. na to ale liek nie je, musis si to nejakym sposobom uvedomit.
Mala som to veľmi podobne. Úprimne zlepšilo sa to, keď mal syn cca 2-3 roky 🙈 nastúpil do škôlky, ja do roboty a síce mám pocit, že sa stále iba naháňam alw už sa snažím vedome si užívať dni. Napríklad, keď mame niečo naplánované, teším sa na to a vedome sa snažím užívať si tie momenty, keď nemusím riešiť robotu, škôlku, malý jw zdravý a podobne 😊 alebo keď maly ochorie a sme doma niekoľko dni s horúčkou alebo niečim, potom som fakt vďačná za take obyčajne dni, keď ide pekne do škôlky, poobede ideme na ihrisko napríklad 😊 ale ja som aj taká povaha, že málokedy robím niečo spontánne, mám rada všetko naplánované do bodky 😅 keď balím na dovolenku alebo aj na víkendový pobyt, píšem si zoznamy veci, aby som na nič nezabudla a podobne
Nie si v tom sama. Ja mam tiež 2 malé deti do 3 rokov a cítim to častokrát rovnako.
Osvoj mindfullness techniky, pomáha to naozaj, ale treba to robiť pravidelne.
Dobrá správa je, že to, že si to uvedomuješ, ukazuje, že si na správnej ceste. Mnoho ľudí prežije celý život takto a ani o tom nevie. Možno začni knihou od Eckharta Tolleho – Sila prítomného okamihu. Toto is urcite pozri cele je to najvacsi odbornik na pritomny okamih na svete:
https://www.youtube.com/watch?v=foU1qgOdtwgSamozrejme, ze dobry psycholog s tym moze urcite pomoct.
Ja si hovoril uz 17 rokov, ze bude lepsie 🤣 ja som ale vymyslala casto program na blizku dobu (kupko, park...) a tesila som sa teda aj z pritomnosti 👍
Veď o tom je život, že chces napredovať, že sa chces mat s rodinou lepšie. Práveze sa treba posúvať do predu, meniť prácu ak ťa terajšia nebaví, možno niečo študovať. Tvoje deti vyrastú ani sa nenazdas, už to je dobre, že si plánuješ čo bude v novom domčeku, čo si ako zariadis. Hádam by si nechcela stát a prestupovať na jednom mieste. Teraz sa tes z maličkostí všetky dni čo sú, ale vyslienkach sa posúvajú vpred aj do toho domčeka 👍
Prešla som si tým. Asi prvý rok po pôrode.
- bude lepšie keď bude držať hlavu
- bud lepšie keď bude sediet
- bude lepšie keď bude chodit
- bude lepšie keď bude rozprávať.
A vieš kedy som si to uvedomila? Keď som pozerala fotky a ja som si nepamätala tie dni. Nepamätám si ho ako 5m, nepamätám si ho ako 4m..neviem ci to je tým, že som mala ppd, ale ja mam ten rok veľmi zahmleny. Nepamätám si ho ako novorodenca, nepamätám si aký bol, čo robil. A nikdy to nezazijem opäť. Aj keby mam osem detí, nikdy nezajiem môjho prvého syna ako novorodenca. A vtedy som si povedala, že stačí, žijem tu, teraz. Nie zjatfa, nie o dve hodiny, teraz.