Ako sa nenechať vtiahnuť do hádky?
Neviem ani presne naformulovať svoj problém, občas sa nechám zatiahnuť do hádky svojím manželom. Niečo od neho potrebujem, alebo niečo neurobil, hoci sľúbil, a ja ho o to znova požiadam a už mám naliehavejší hlas, ale stále som slušná a on to kompletne otočí proti mne. Asi tak v 50 prípadoch to zvládnem a ignorujem to, iba zopakujem svoju prosbu, ale z času na čas, už keď mi pretečie pohár trpezlivosti, ale stále ho poprosím slušne, no nejaký jeho hlúpy koment (ako napr. s tebou sa nedá na ničom dohodnúť (čím sa ma iba pokúša psychicky manipulovať)), mi tak razom dvihne adrenalín, že už to ide.
Takže ako sa nenechať vtiahnuť? V týchto situáciách mi nepomáha ani odísť kamsi vedľa či von, lebo normálne cítim ako to vo mne naďalej vrie, aj celé hodiny. Proste ma to jeho prekrúcanie a vykrúcanie štve, lebo on snáď tomu hádam aj verí, čo rozpráva (aj keby mi to mohlo byť jedno, čo si myslí).
Takže znova, ako sa nenechať vtiahnuť ani po ten 51x? Dá sa to?
A prečo nechceš vybuchnúť, ale držať to v sebe? Ja by som svoj hnev a frustráciu na neho okamžite vyliala a kľudne aj zakaždým. Prečo si to nechať? Nerozumiem. Prečo chceš silou mocou nevybuchnúť? Možno by paradoxne pomohlo, keby si vybuchla častejšie... Aspoň u nás sa tým vyčistí vzduch a väčšinou do nejakých 24h dospejeme k nejakému riešeniu (samozrejme-obaja to chceme urovnať a baviť sa normálne po vychladnutí).
Ja zvyknem povedať: ,,to je tvoj pohľad na vec a máš na neho právo, ale ja mám na to iný názor."
Zaklad - chyba vam vzajomna komunikacia. A zaujem o to, co si mysli, citi, ten druhy (pises, ze ti moze byt jedno, co si mysli manzel, no - nemalo by).
Neodchadzaj, komunikuj. Preco z neprijemnej situacie chces utekat? Potom jasne, ze sa to nakopi, a vybuchnes. Ja by som osobne s "vybuchnutym" partnerom nekomunikovala - treba sa vediet rozpravat o veciach normalne, priebezne. Nie az ked uz je situacia neunosna.
Neignoruj jeho odpovede, a hlavne mu povedz, ze tento sposob komunikacie ti nie je prijemny, ze by si sa chcela rozpravat inak. No ale musis pracovat aj sama na sebe, lebo zatial - co hovori partner ta nezaujima, ignorujes ho, opakujes len svoje a miesto diskusie odchadzas. Tiez v jeho ociach nie si prijemny komunikacny partner, pozri sa na seba jeho ocami.
Zaklad je vediet sa normalne rozpravat a to vnimam, ze je vo vela manzelstvach problem.
@marzuz89 Sa mi javí, že si môj úvodný koment trošku inak pochopila, alebo ja som to inak napísala. On vyvolá tú hádku ešte v zárodku, keď mu slušne poviem. Ale inak súhlasím, s človekom, ktorý už má nervy sa nedá komunikovať, to je pravda, len ako vidíš, práve to sa on snaží vyvolať. Preto ja sa snažím nenechať vtiahnuť do tejto hry, ale áno, v kľude by som rada túto situáciu riešila. Ale u nás to má vkuse podobný scénár, preto už sa radšej nenechám vtiahnuť, ale ten raz za čas sa mi to nepodarí a pre svoje vlastné dobro potrebujem aj toto.
Myslím, že keď sa.to.opakuje dokola,t tak svojho manžela poznáš.
Ide o niečo, čo neurobí, a.mal by?
Nalepila by som ku na chladničku zoznam s tým, že čo spraví nech odfajkne, aby si mala prehľad a.nemuseli ste sa.kvoli tomu hádať.
Tak by to nešlo?
Lenže v klude to možeš riešiť len vtedy ak to chce aj druhý. Ak je tvojím cielom len tvoj vlastný klud, potom je jednoduchšie od muža nič nechcieť a neriešiť - ergo nie je dovod k hádke.
Hlavne neviem keď sa správa tak ako sa správa akú by mal motiváciu plniť úlohy podľa zoznamu.
To, čomu ty vravíš "nenechať sa vtiahnuť do hádky", môže byť vyzretý dospelý postoj. Ale môže to byť aj pasívne - agresívne správanie. To ťažko takto posúdiť.
A s tým pripomínaním povinností - ja odporúčam nechať naňho doľahnúť dôsledky jeho chovania. My väčšinou riešime situácie za deti, či manželov. A im je to srdečne jedno...
Svoj postoj zmenia až vtedy, keď si musia odniesť následky. Bohužiaľ, niekedy my s nimi....
Vola sa to "pasivna agresia", takyto ludia dokazu vytocit cloveka az do vyvrtky. Sama mas potom mozno pocit, ze sa tu hadku mozes ty- ved ty si vybuchla. Ale nie je to tak. V prvom rade si uvedom ze nevravi tie hlupe komenty preto, ze ich mysli vazne ale preto lebo ta chce nastvat. Je dost mozne ze aj to naschval "zabudol". Skus sa s nim uprimne pozhovarat a zistit co mu vadi a ako by si veci predstavoval on.
@vilma7 Nie, nepomohlo, vraj či sme ako na úrade, že budeme mat výpisy. Veď vravím, stále čosi, aby to odpinkal.
@ckocka NIč neriešiť v manželstve s deťmi veľmi nejde, aj keď by to bolo za týchto okolností ideálne.
@marzuz89 Keď on sám neprichádza so žiadnym iným dôstojnejším riešením.
@zuzliq Ano presne tak, napr. keď je potreba aby sa postaral o deti, dal im jesť, a to nespraví, tak pre neho tam nie je prakticky žiaden negatívny dôsledok.
@whatever1 Ďakujem, skúsim si niečo o tom prečítať.
No, keď mu hučia hladné deti za ušami, to podľa mňa je dôsledok.
Neviem, takto je veľmi ťažko radiť, lebo nie sme v tej situácii. Ja len ozaj často vidím, že ženy prevezmú vo vzťahu rolu matky. Naháňajú muža, hrešia ho, kontrolujú ho. A on má radosť, keď im prejde cez rozum.
Vtedy je podľa mňa riešenie prestať hrať túto hru a správať sa k nemu ako k dospelému. Samozrejme, nie je to čiernobiele...
Ale skutočne neviem, či toto je tvoj prípad, nežijem s tebou.
@zuzliq No on im zvynadá, že sa nakoniec deti cítie previnilo, rovnaké metódy používa ako na mne. Jemu to možno ani nič nerobí, on je taký typ, že stále dokola robí tie isté "chyby", ako keby nepoučiteľný, a radšej si to nejako odôvodní, s hodením viny na druhého. Napr. "deti majú zlú výchovu, keď tu plačú a on im predsa jasne povedal, že majú prestať, tak prečo neposlúchajú?" A to je jedno že sú hladné, proste raz povedal, že ticho a hotovo, nie?
Ale viem čo sa mi snažíš vysvetliť, a áno, asi často do toho spadnem, do toho mamičkovania, ako on začína vybočovať z dospelého rámca, tak ja asi inklinujem k tomu "vychovávaniu", ani si to neuvedomím. Dík
@marzuz89 ak by som zakaždým začala na neho vyskakovať ako opica, tak určite.by mi to nevadilo. My sme si bežne nechávali doma lístky, čo treba spraviť. A nik sa necítil kvôli tomu ponížene.
A keď to treba raz chlapovi pripomenúť, lebo zabudne, tak nehrá predsa veľkú rolu, či je to cez sms, messenger alebo v kalendári.
Neviem, ale necham si poradit🙂tiez ma to vie vytocit do vyvrtky.A riesenie nie je ziadne este sa citi ukrivdeny.
Ja mam presne tento isty komunikacny problem s manzelom. Uz som uplne v koncoch, dostali sme sa do bodu, ze s nim neviem komunikovat, ked mam pocit, ze mame problem. Ja sa mu snazim nieco povadat, snazim sa najst riesenie a on ma vzdy pocit, ze mu nieco vycitam a potom sa uchyli k nejakej urazke voci mne. Vzdy to skonci hadkou, a ja musim odist. Dostali sme sa do zacarovaneho kruhu a ja neviem ako z neho von, lebo neviem ako mu mam povedat, ze mi nieco vadi bez toho, aby mal pocit, ze mu to vycitam.
Ak som to dobre pochopila tak ty s ním ani hádkou ani tým že prehltneš hnev aj tak nič nevyriešiš a on ide ďalej po svojej línii, takže čo?
@mistymay33 Uplne presne si to vystihla.
@ckocka Ze necakam uz na ziaden zazrak, len potrebujem byt v klude aj po 51x 🙂 Chapes. Aby som sa tomu vyhla, snazim sa ho nedelegovat vobec, avsak z casu na cas sa tomu neda vyhnut. Ked ide o deti, lebo ja ako dospela, som sebestacna. Tak ze ako na to?
No tak dá - možeš meditovt, cvičiť jogu a pestovať trpezlivosť alebo si vziať nejaký oblbovák - ale je to naozaj to čo chceš? Vyrieši to nejako problém a dovod prečo sa vlastne hádate/nehádate?