Ako sa psychicky vyrovnať s rozvodom?
Je to už mesiac, čo som odišla od muža aj s deťmi a bývam v podnájme. Môj manžel má psychické problémy, striedajú sa u neho rôzne fázy a keď je dolu, zažívali sme s deťmi dosť peklo po psychickej stránke. Chcela som to riešiť, no manžel striktne psychológa či psychiatra odmieta, nechcel ísť ani do manželskej poradne. Rozum mi už dávno hovoril, že toto nikam nevedie, len som v strese, začala som mať depresie a deti mávali záchvaty plaču. Preto som sa rozhodla, že ak on nechce urobiť žiaden krok (hoci už niekoľkokrát sľuboval), aby sa zmenil, tak budem musieť urobiť krok ja. Problém však je v tom, že napriek tomu, že ho za tie stavy a veci, ktoré mi/nám spôsobil nenávidím, vo vnútri k nemu niečo stále cítim, bola to láska môjho života.
Myslela som, že dňami a týždňami to prejde. Ale možno aj tým, že o nás bojuje, že ma prosí, aby sme sa vrátili, že sa trápi, ma to ešte viac ponára ku dnu. Plačem každý jeden deň a noc. Najradšej by som bežala za ním, no viem, že to nie je rozumné a vrátim sa tam, kde byť nechcem.
Ženy, maminy, ktoré ste rozvedené a rozvádzali ste sa z vlastnej vôle, ako ste to prežili?
Prebolí to niekedy? Momentálne mám pocit, že umieram zaživa, že už nikdy nebude dobre, že toto utrpenie neskončí. Dúfala som v úľavu, no zatiaľ je to ešte horšie.
@eliska13 Ano, je manipulativny, niekedy posobi depresivne, ako by ho vobec nebavil zivot ani rodina. Vtedy vie aj vybuchnut a byt zly, citovo naozaj dost ublizit. No ked je v dobrej faze, tak je zasa pozorny a trpezlivy otec, aj ku mne bol vtedy dobry, len teda on ma problem davat najavo city, takze to vzdy bolo trochu zlozite, lebo ja som extrovert. Sme dost protiklady, preto sme to vzdy mali burlivejsie. No jeho vlastnosti a zle stavy sa po svadbe a detoch zhorsili, az som usudila, ze dommiery, v ktorej rodina nemoze fungovat. Liecit sa nikdy nechcel, lebo si nikdy chybu nepriznal, myslel si, ze je v poriadku. Aj ked to sa u neho tiez striedalo. Miestami aj akoze uznal a hovoril, ze pojde, no potom zase otocil a nevidel dovod. Raz sme vsak spolocne boli v manzelskej poradni u jedneho dobreho terapeuta, ale nezvladol to, ze musi hovorit o pocitoch a svojom vnutre, tak dalsi krat uz odmietol ist. Je to zlozite, cely je ako keby rozdvojena osobnost. Jedna dobra, s ktorou by som kludne zila aj dalsich 20 rokov a druha taka, s ktorou je spoluzitie psychickym tyranim.
Ja som casto prave preto bola zblbnuta, lebo ked mal zle dni, najradsej by som odisla hned, povazovala som ho za kruteho, sebeckeho a bezohladneho. No po case sa vzdy tvaril ako nic a bol mily, pozorny, trpezlivy... az som mala pocit, ci to cele neprehanam, ci je normalne od takeho cloveka odist. Asi rozumies.
@simona1981
z ikonky je jasne ,ze som muz.
nikdy by som nesiel do vztahu s psychicky chorou osobou, ci zavislou, ci akokolvek neschopnou existovat v spolocnosti a beznom zivote. toboz mat s takou osobou deti ! ..samozrejme , situacia by bola ina, ak by k takejto zmene doslo po rokoch normalneho zivota. v takejto situacii nie som , cize skoda mi rozoberat, co by bolo keby ... z tvojho prispevku nie je jasne, ze od kedy vies o jeho stave.
na strane druhej, si evidentne rozhodnuta, tak nechapem , preco to marnis cas ludi nezmyselnymi otazkami. kedze ziadnu radu realne nepotrebujes, kedze uz vies co spravis a tvoja situacia inak ako rozvodom riesitelna nie je . (ako tvrdis) ako som uz napisal ...urobis , ako myslis.
z tvojho popisu je tvoj manzel psychopat. rozhodne sa nevracaj, ak ti po prestudovani tohto http://www.elyna.wz.cz budu veci zapadat
@prevenar človek sa môže zmeniť vekom, stresom v práci, alebo sa to proste len tak stane...nikdy nemozes vediet ako sa ty ci tvoj partner zmení o 5,10 rokov ....radu potrebuje pocuť čo pomohlo iným.Ci len vľúdne slovo.
@simona1981 áno niečo podobné som prežívala so sesternicou.Ja si Ťa pamätám ty si už dávnejšie riešila financie v manzelstve, ak si dokázala odísť si silná žena a sama vidíš, že to nejde a ťahá teba a deti dole.Ina vec, keby sa liečil chodil na terapie, ale ani to nie je kľúč k tomu, že by to išlo ďalej drž sa!
Úplne chápem tento problém. Mám niečo podobné. Môjmu mužovi bola diagnostikovaná Hraničná porucha osobnosti. Zažívam s ním sínusoidy už 25 rokov. Pred časom som aj odišla spolu s deťmi a po pol roku sa znovu vrátila. Teraz som zase jednou nohou preč z domu. Je to ťažké rozhodnutie. Človek k tomu dozrieva postupne. No toto nemá s láskou nič spoločné. Je to závislosť a zvyk.
@simona1981 deti Ti pomôžu zabudnúť ich kľud a láska🙂