Ako sa vyrovnať s neverou po
Myslím, že s mojím problémom sa stretla nejedná žena registrovaná tu na MK. (Na túto diskusiu mám nový nick). Môj problém je, že sa neviem vyrovnať s mužovou neverou. Je tomu už pár mesiacov a stále je to raz hore a raz dole. Niekedy mám pocit, že mi z toho až prepína. S mužom sme sa dohodli, že to skúsime urovnať. Lenže, i keď si hovorím, že som mu odpustila, asi neodpustila, nemôžem mu to zabudnúť, prepáčiť, neustále sa mi to niečím pripomína. Hlava mi hovorí, ak chcem s ním ísť ďalej, že mu to nemôžem vyhadzovať na oči-pripomínať, mala by som to hodiť za hlavu a ísť ďalej a začať mu opäť pomaly veriť. Ale nedá sa a ja sa tak veľmi snažím.
Neviem mu veľa vecí odpustiť, že ma hnusne klamal a ešte aj vtedy keď sa to všetko prevalilo a kryl svoju frajerku, že sa ku mne po dlhoročnom vzťahu hnusne správal a ja som bola v jeho očiach ta najhoršia, najblbšia, najtučnejšia, že som sa vlastne sama starala o naše baby, zatiaľ čo on si užíval pozornosť frajerky, že ako vyhlásil: ona bola pre mňa jediným svetlým bodom v živote (priam úžas), ako po prevalení sa frajerky nevzdal a neustále jej písal-volal, zatiaľ čo ja som trpela vedľa v izbe a mne do očí tvrdil, ako chce nás vzťah zachrániť a samozrejme ich písaníčko: ktoré keď som čítala som sa rovno povracala od stresu.
Teraz má môj partner fázu po, vraví, že ju už nemiluje, nekontaktuje (aj to musela prerušiť ona, lebo on nedokázal). Vidím na ňom zmenu, že sa mu ten hmlistý frajerkin opar rozplynul spred očí. Už mi aj tvrdil, ako ho to mrzí a ako by chcel vrátiť čas naspäť a keď môžem, nech mu odpustím a bude sa veľmi snažiť ako predtým a byť ešte lepší a , že ma miluje a vždy aj, len to bolo prekryté poblúznením z frajerky.
A ja by som strašne chcela, strašne som ho milovala, verila, vždy bol na mňa veľmi dobrý, dieťa miluje a veľmi sa on stará, lenže nedá mi to, ako mohol byť taká s prepáčením "sračka" a keď sa to prevalilo nebojovať za nás-za svoju mladú rodinu, neujasniť si to trochu v hlave, ja som za nás bojovala ako lev a potom som to musela vzdať-pre jeho totálny nezáujem niečo zachraňovať. Aj teraz ho milujem, len tá hrdá žena sa vo mne bije a chce mu tresknúť za tú všetku bolesť dverami pred tvárou a tá druhá s ním chce zostať. Niekedy mám pocit, že sa zbláznim. Žienky mali ste niektorá podobné pocity? Ako ste to celé prežili, ukľudnili ste sa a zostali ste s mužom? Bolesť ustúpila, prešla vás niekdy? Dal sa vám vzťah vrátiť-posunúť, kde bol predtým. Ďakujem za rady
@romiada ospravedlnujem sa, zle som to pochopila
@mrkvicka060 😉
Obaja sú vo fáze..keď túzia po posune...ona odpustit..on..aby mu odpustila..Nejde o to..ze jedna nevera je odpustitelna..a ina nie...clovek ktory miluje..odpustí...Ze ho to bude boliet...je pravdepodobné...laska byva aj bolavá...a laska je rozhodnutie...odovzdanie...kde aj ego a hrdost mozu dostat na frak...ak sa zena dokaze na svojho muza pozriet s laskou a povedat si..milujem ho celeho ..aj s chybami...dosledky tych chyb vie lahsie prijat...je samozrejme neporovnatelne tazsie ..ak sa s muzovou neverou vyrovnava zena na materskej ..zavreta doma...ktora ma jediny ventil s mamickami na detskom ihrisku..ci sa necha cela dopliest na fore ..kde nazbiera milion rad za babku ..ako zena..ktora pracuje..chodi medzi ludi..mozno navnima ..ze sa paci inym...mozno si trochu natajnasa poflirtuje..ziska nadhlad..sebavedomie...vycisti si hlavu....A tvrdenie..ze by milenku sam neopustil..keby ho ona nie...je kratkozraké...s tym by som sa nikdy hlbsie nezaoberala...lebo niekedy je naozaj potrebne..aby niekto urobil prvy krok...aby sme mohli vyskocit z rozbehnuteho vlaku...aby sme si mohli spomenut...co je pre nas dolezite...ak je vo vztahu laska..naozaj neznamena..ze v nom nevera nemoze byt...moze..niekedy len preto..lebo neverime..ze náš milovany nas miluje....ak je vola dvoch na napravu..tak to dokazu preklenut...Prakticky...ide len o vnutorne nastavenie..prirodzene...nie vsugerovane a to rozhodnutie....rozhodujem sa..ze ho lubim a basta...a kolko ma dokaze umucit dalsie vnutorne prezivanie..zalezi na mne...mojom postoji..mojej zivotaschopnosti...vnutornej sile..labilite...ak len samozrejme...manzel nie je povrchny donchuan..Respektive...na pocudovanie..z podobneho problemu moze vztah vyjst silnejsi a naplnujucejsi...len je potrebne rozlisit..ci nam niekto neublizuje..ci nie je po zazehnani burky pripraveny pokracovat stylom sebeckeho nemilujuceho cloveka...ale toto rozozna len jeho partner...nikto z nas nie je kompetentny napisat..utec...lebo mne sa stalo podobne..lebo ja som to nezvladla...lebo ja som nedokazala odpustit..lebo ja som nedokazala zit so svojim strachom...atd....
@anabella111 clovek, ktory miluje odpusti, nieco na tom je, ale nieco take sa zabudnut neda, niekde vo vnutri ta obava ostane, aj po rokoch, je to smutne, ale je to tak, ta dovera sa opat buduje velmi tazko, ale samozrejme da sa to len treba aby obaja chceli
Pinizit sa tak ze zena odpuati neveru je pre mna nepochopitelne...mam predsa svoju hrdost a nenecham zo seba robit handru...na neveru je len jedna moznost.. zbalit mu veci...vyhodit ho a podat ziadost o rozvod
@anabella111 áno nad odpustením sa dá uvažovať v prípade ak muž o to vôbec stojí .ak to ľutuje a záleží mu na vztahu no ak muž aj v čase poblaznenia odmieta vzťah ukončiť no nechce ukončiť ani manželstvo ....žena by si mala vážiť aj seba.niesme v stredoveku aby ženy potichu trpeli a muži si mohli užívať lebo veď si sľúbili v dobrom aj vzlom....láska je o ucte k tomu druhemu a nevera....ťa si myslím nieje prejavom úcty k tomu druhému.ci?
@cema ....súhlasím....viď: ,, je potrebne rozlisit..ci nam niekto neublizuje..ci nie je po zazehnani burky pripraveny pokracovat stylom sebeckeho nemilujuceho cloveka"......
@pininka takže pripúštaš že mal sex s inou, a tebe to nevadí? ste happy rodinka? mať takú ženu je pre muža dar, môže mať bokoviek koľko len chce
@katkazocele ja na vernost neverim, takze sa ma to logicky nemoze tak dotykat. Nevera ako taka sprevadza cele ludstvo, to len teraz sa to tak vytahuje a roxprava sa o tom vo velkom. Ja som povedala ze ak sa to stane raz, ako jednorazovka, nechcem to radsej vediet, ak v tom budu city, a bude to trvat dlhsie, samozrejme ze chcem aby mi to muz povedal, ale ani nemusel, sama som to zbadala.
@katkazocele Tiež si myslím, že zaujala k tomu takýto postoj tak to bude robiť aj naďalej. To sa dá podľa mňa sto percente očakávať
a co tak psychologa? aj sama aj s muzom?
@pininka čo ak sa to stane raz za mesiac, ale s vždy s inou? aj tak nechceš o tom vedieť, stavím sa že aj ty si ,, monogamný typ" ženy 🙂 vy ste sa proste našli 🙂
@katkazocele no skoda ze tak sudis cloveka ktoreho nepoznas, ja si len nebude davat ruzove okuliare a zit v blude ze moj muz je ten ideal ktoremu sa to nikdy nestane.
@0silvia0 vies netreba z tohi robit telenovelu, myslim ze my dvaja sme to pochopili ako sme to mysleli. Poznam kopec ludi, ktori raz takto zlyhali a lutuju to cely zivot. Moj muz je nastastie inteligentny clovek a pochopil ze to znamena,ze ak by sa mu to raz stalo, nie aby sa mu to raz stavalo kazdy mesiac. To iste povedal aj on mne. Ze to nechce vediet ak sa to stane. A ked viete dat niektora za seba ruku do ohna, tak si klamete do oci.
@pininka podľa toho, čo si písala o citovo zaangažovanej nevere, citujem: "samozrejme ze chcem aby mi to muz povedal, ale ani nemusel, sama som to zbadala" vyplynulo, že sa to nestalo raz ale viackrát, nakoľko predpokladám že nevera s citmi nie je jednorazovka...
Ale ok, ak máte obaja v tomto jasno, je to vaša vec.
Nečítala som všetko sama našťastie skúsenosť nemám no keď som mala 13 rokov riešila moja mám tento problém...s otcom ostala je to už 11 rokov a vidím na nej zeu neodpustila a neverí mu.....ich každodenný život síce vyzerá normálne ako by sa nič nedialo ale keď príde hádka hneď to vyťahuje a vlastne vždy to spomína.....a ako som zachytila už tu niekto písal ak to urobil 1x urobí to znova....aj u mojich rodičov to platí bohužiaľ viem to len ja a moja mama nie....osobne si myslím že rodičom by bolo lepšie bez seba aj pre náš deti by to bolo lepsie.....ja som za rozchod a už vôbec neostavat vo vzťahu keď muž nebojoval za rodinu ale za milenku...
@michaella94 každá žena má inak nastavené hranice. Jedna dokáže odpustiť, iná nie. Je hlúposť tváriť sa, že odpustila som navonok, ale vnútorne sa zožierať roky rokúce. Ja som tiež ten typ, ktorý by nedokázal odpustiť. Odpustiť by som odpustila, ako človeku, ktorý zlyhal, áno, stáva sa, ale nechcela by som s ním viac žiť v manželstve, jednoducho mne by sa už ako chlap hnusil a manželstvo by tým bolo určite poznačené. Ja sa poznám a nebudem sa tváriť ako nad vecou, ak by som nad vecou nebola...
Keď som čítala tvoj príbeh normálne som sa do toho vzila a už vtedy som mala nervy na tvojho muža aj keď ho nepoznám keď ti mám pravdu povedať vôbec neviem čo by som robila možno by som ostala len kôli dieťaťu možno kôli nemu ale stále by som mala pred očami obraz jeho s ňou bolo by to náročné a ťažké si to všetko odstrániť z hlavy bála by som sa že to urobí zas bála by som sa mu znovu veriť a určite toto všetko prezivas aj ty verím že akokoľvek sa rozhodneš bude to správne a budeš hľadať tu najlepšiu cestu cestu po ktorej sa dopracujes k tvojmu šťastiu 😊😊
@0silvia0 súhlasím...preto som aj písala že podľa mňa mali rodičia ísť od seba...no z príspevku zakladateľky mám jednoznačný pocit že ten typ ženy ktorá nedokáže odpustiť a bude ju to zozbierať..ani nie tak možno to že jej bol muž neverný ale to ako sa zachoval keď na neveru prišla....preto si myslím že lepšie by ak by sa s mužom rozisli
@whistler irituje ma hned tvoja prva veta, ze zeny po narodeni dietata zabudaju, ze su i manzelky. Dalej ani necitam. Zeny su zazracne stvorenia, narodenim dietata sa z nich v okamihu stanu nezne, starostlive a nevie ake matky, aj ked sa tomu nikdy nikde neucili. A z vas muzov? Nepochopeni chudaci, ktori nevedia prezit, ze su zrazu druhi v poradi. Po ich decku. A to sa vlecie dlhsie, ako pises, len vsak do vtedy, kym nestretne spiaznenu dusu, ktora len na to caka. Je to vlastne super sposob pre mnohe osamele zeny, ako si
najst partnera. Cerstveho odstrceneho otecka. A potom len pockat, kym sa to prevali. Hop, alebo trop.....
@pininka načo si sním? len preto aby si nebola sama? to je prežívanie, nie život s človekom ktorého ľúbiš.
@katkazocele kiezby bol zivot taky jednoduchy a ciernobiely. Ked vidim partnerov mojich kamaratok, mojej sestry, tak ja si mozem vo velkom gratulovat, moj muz ss macimalne stara o rodinu, ziaden alkohol, iba prilezitostne, nefajci, ani nikam okrem roboty nechodi. No a ze nieje zrovna romanticky typ, a city su mu cudzi je zial uz o inom. Nikto nieje idealny.
@pininka to čo si napísala je ,, Rezignácia na život" ty nie si šťastná, znieš ako keby si kapitulovala na normálny vzťah= tento muž má ma rád, je dobrý, bude s ním aj keď ho neľúbim... veď niekto mi musí pomôcť platiť účty- Bože, veď ty ho vlastne len využívaš!
@katkazocele napísať "Bože, veď ty ho vlastne len využívaš!" je dosť silná káva. To aj muž potom v manželstve ženu využíva - lebo sa mu stará o deti, o domácnosť, varí , počas MD preruší kariéru a dá priestor mužovej ....atď. Rezignácia na život nie je to isté ako získať "racionálny pohľad" na vzťah/y, hlavne keď autorka-pininka píše, že jej muž ju rešpektoval (prestal si písať s kolegyňou). A áno, v živote prídu aj obdobia kedy môže mať jeden partner pocit že je ľúbený menej. Práve vtedy pomáha to racio: uvedomiť si že život je sínusoida a nie nekonečný vrchol nazývaný šťastie. To sa ani nedá, byť konštantne šťastná. To je ako by si bola stále na drogách. Ale spokojná sa dá byť. Myslím, že to Ti pininka chcela napísať, len si to ešte nepochopila.
@mrkvicka060 precitaj si dnesny prispevok zo 14:54 ....tam som to vysvetlila ze to berieme uz obaja s manzelom s humorom nám vlastným. Aby som potvrdila, ze je to s humorom z oboch strán, môj muž mi volá keď už má byť čochvíľu doma zo služobky "že volám Ti aby si stihla milenca vykopnúť z bytu" ... takze zdrzat takých poznámok sa nemusím, lebo to je náš humor, ktorý máloktovasi na tejto diskusii pochopí resp.pochopil medzi riadkami z toho čo som písala. Inak voči manželovi nepoužívam žiadne výčitky a ani nevyťahujem minulosť aby som mu ju oplieskala o hlavu.