Ako sa vyrovnať s nezáujmom detí o dobré známky?

prepac mozno budem hnusna... ale preco by sa VSETKY deti museli ucit na same jednotky?? preco by casto deti nemohla mat aj horsie znamky? priemerne? ved si uvedom ze 3 je "dobra" znamka. zbytocne demotivujes dieta svojim pristupom. kludne mozem mat intelekt nizsi ako je priemer a preto jej kapacita je taka aka je. vobec to nemusi mat nic spolocne so snahou ucit sa. znamky nie su dolezite, dolezite je aby dieta dokazalo v zivote a v spolocnosti uspiet a uplatnit sa hoci aj s ucnovkou bez maturity. moj syn sa ucil na zakladnej a strednej skole na 3-4 (ma dysporuchy) vobec sme to neriesili, dnes studuje na vysokej skole lebo chce. drzim ti palceky aby si ty ako rodic vedela prijat ze tvoje dieta nemusi byt jednotkar aby bolo stastne v zivote a hlavne ho nedeptala svojim prehnanymi narokmi na vzdelavanie

Mala by si si to ozaj ty v sebe ujasniť. Všetko už bolo napísané, najlepšie sa v živote zvyčajne vodí 2 a 3karom. Je lepšie mať záujmy a rozvíjať talentny a učiť sa z vnútornej motivácie pre seba. Či už je ohodnotenie 1 alebo 3 nie je také podstatne. Myslím si, že riešiť by si mala, kedy mala pravidelne 4 a 5y

Ok. Vďaka za všetky komentáre.
Niektoré maminy si nevšimli,že som sa nepýtala ako učiť dieťa na jednotky, ale ako sa vyrovnať s tým,že nemá dobré výsledky.
To všetko,čo ste písali sa snažím aplikovať, ale sama musím na sebe ešte pracovať. Snáď sa mi to podarí, nájsť balans, pretože nechcem zdeptať vlastnú dcéru, ale ani nechať ju nakoniec prepadať.

@ivangeline To je niekde statistika, ze sa najlepsie vodi dvojkarom a trojkarom? Ty myslis, ze vsetci jednotkari su nejaki biflosi, nad ktorymi stala mama a nutila ich mat jednotky?

Autorka-ak ide o to vyrovnanie, tak mne osobne pomaha vyrovnat sa s niecim to, ked viem, ze som urobila to, co bolo v mojich silach a viac ovplyvnit neviem. Uz som Ti pisala, skus sa s nou ucit, ale takym sposobom (postup som dala na prvej strane), aby si ju naucila sa ucit. Uz to moze ist rychlejsie ako na prvom stupni, mozno v druhom polroku uz budes mat klud.

Škoda, že si neodpovedala na moju otázku, že čo sa teda stane, ak bude mať zlé známky. Odpoveďami na takéto otázky sa môžeš dopracovať k tomu vyrovnaniu sa s tým.

V čom je tvoje dieťa dobré, v čom vyniká? Co jej ide? Napríklad vychovy, či už telesná alebo výtvarná, hudobná? Ktore vlastnosti sú u nej výnimočné? Vieš mi odpovedať ?Na to sa sustred, na to bud pyšná. V tom ju podporuj

Znamky niesu všetko, hlavne náš školský systém je taký mlynček čo všetkých pomelie. Memorovanie, dobre znamky, všetci nech vedia všetko rovnako. Vôbec nevieš aký skutočný dôvod zlých známok ma tvoja dcéra. Možno jej len nevyhovuje systém učenia, niekto sa učí z počutia, niekto potrebuje vidieť vizuálne napríklad ako filmový dokument, obrázky, niekto potrebuje citat text, niekto prepisovať … A dosť možné ze ma proste odpor, toto sa často stáva deťom ktorých rodičia takto “dusia” , učenie v škole, učenie doma a ziadna radosť, ziadna odmena, potom chyba vnútorná motivácia sa učiť

Kedysi som doucovala matematiku, stretla som vela deti a viem, ze na kazde dieta funguje nieco ine, potrebuje iny pristup, inu metodu ucenia sa. Treba to hladat a skusat.
Urcite dceru niektore predmety bavia viac, tak tymi zacat.
Moj syn sa napriklad dejepis ucil cez rozne dokumenty ktore som mu vyhladavala, potom si zacal aj sam hladat. Inak ho ten dejepis nebavil, ked sa mal ucit z poznamok. To iste sa da napriklad z geografiou.
Napr. kamaratka kupila detom nalepovaciu magneticku tabulu na kt. si deti rataju priklady, pisu diktaty a viac ich to bavi. Moj syn napriklad si na tabulu pisal rozpis, kedy ma aku pisomku a kedy sa na nu zacne ucit. Sam si to takto vymyslel a fungovalo mu to.
Alebo viem ze niektore deti sa lepsie ucia formou diskusii s rodicmi - kazdy povie, co o danej teme vie, co si o tom mysli.
Treba hladat tie sposoby. Niektorym detom ide to ucenie lepsie, ine s tym viac bojuju ale netreba to vzdavat.

Za mňa dohodnúť doučovanie a nechať ju samostatné pracovať ona je zvyknutá ,že od teba dostane všetko na tanieri ver mi t cesta nikam nevedie ak nemá poruchu učenia ale aj dizlektik a dizgrafik môže byť celom šikovný a samostatný jedinec

Mam prvacku s poruchou ucenia..
Na polrok aj na konci roka dvojka zo slovenciny z diktatov znamky hrozne.mrzelo ma ked sa lidia cez prazdniny pytali na prve vysvedcenie ci boli same jednotky a mala sklamane povedala mala som dvojku.
ALE ucime sa takmer 2hodiny denne kazde pismenko bolo tazko vydrete snazila sa velmi a nevzdala to.rovnako cez prazdniny sme makali.pre mna mala jej trojka z diktatu a dvojka na vysvedceni ovela vacsiu vahu ako odpinkana jednotka inych deti.. znamky nie su dolezite pokial sa mi dieta snazi a chce sa zlepsovat ale vidim ze proste lepsie to nevie musim sa s tym zmierit..alebo mam doma lajdaka ktoremu sa nechce a kasle na to.vtedy by ma to sralo a riadne

Napis mi msg, podarilo sa mi najst sposob u niektorych deti. Nie som psycholog
Kazdy ma vlohy na nieco ine

Ak sa snaží treba skúsiť pomoc s učením bez nervov a kriku. Radšej trojkar v pohode ako vystresovaný jednotkár. Viem že je to ťažko ale dá sa to.

Tak 13 r je najhorší vek v puberte.Ak máš pocit, že sa zhoršila teraz a predtým sa učila lepšie, tak nepovol.Nehovorim, že ju máš trestať, atď, ale, ak povolís a necháš to na ňu o rok to budú štvorky, kamarátky, mobil...a za 2 roky si bude vyberať školu kde bude veľmi dôležité aké mala známky, keď nechceš skončiť niekde kde sa ešte viac pokazí.
Áno, nemusí jej ísť všetko, ale vidíš, že akonáhle ju necháš hneď sa zhorší.Ja som to tak mala cez COVID úplne poľavila domáca škola, nikto nič nekontroloval zo školy...moja dcéra, keď nemala niekoho nad sebou koniec.Na šťastie na strednej sa už konečne uči sama...ja som sa s ňou učila samozrejme nie všetko skoro do 9 r hlavne testy na prijímačky. sú deti, ktoré to potrebujú či z lenivosti, pohodlnosti, alebo naozaj nie vždy všetko pochopia v škole
Jednoducho inú povinnosť nemá len sa učiť.
neviem aký je váš prípad nikomu sa v puberte nechce učiť máloktoré dieťa je tak uvedomele a má sebadisciplinu ...stráca motiváciu všetko je dôležitejšie, ale vráti sa ti to.Preco ste boli u psychológa len kvôli tomuto?
Veľa detí si zhorší prospech v puberte, ale koriguj to

@dskjhfdlkdjhl neviem či je, nehľadala som, veľa ľudí tak hovorí a tiež to vidím. Proste i keď v škole nehviezdis, v živote ti nemusí byt ťažko. ;) A naopak.

Boli ste uz v CPPaP? Moze mat ADD napriklad... tam by ju pretestovali, ak by to bolo vhodne, odporucili by skole jej poskytnut primerane ulavy (moja dcera, 13 r., ma poruchu koncentracie + dysgraficke tazkosti po operacii, preto ma napriklad viac casu na pisomkach alebo menej uloh, diktaty formou doplnovaciek etc.). Lebo aj toto moze byt za horsimi znamkami.
Hlavne by Ti ale poradili, akym sposobom sa s nou ucit, resp. ako jej pomoct sa zorganizovat, aby sa ucila efektivne.
Take, co mi narychlo napada, je napr. ucim sa cim skor poobede, nenechavat to na vecer, rozdelit si ucivo do mensich blokov, napr. teraz si idem napisat ulohu z matiky a naucit biologiu a potom si pojdem dat desiatu, potom sa naucim napr. fyziku a pojdem von so psom (alebo teda hocico, co jej pomoze sa odreagovat, moze to byt i pocuvat 20 min hudbu, zatancovat si...). Aby skratka jasne vedela, teraz je cas na ucenie a teraz na relax, aby to nebolo o tom, ze cele poobedie sedi nad knihami, ale hlavou uplne inde... ze sa ani nenauci ani si neoddychne. A samozrejme vsetky rozptylovace (typu mobil napr.) prec z izby. Predpokladam, ze rozvrh uz dostali a uz mas cca. predstavu a aj ona, na co kolko casu asi treba a kludne nech si napise (sama alebo s Tvojou pomocou) casovy plan na poobedie - odporucam zacat pisomnymi ulohami, potom sa ucit na tazsie predmety a to, co ju aspon trosku bavi, nechat ako motivaciu na neskor. Medzitym kratke prestavky, idealne ak by aj von medzitym sla (s kamoskami napr.)

A druha vec - znamky nie su vsetko. Pozri sa, kolko mame vystudovanych odbornikov a v konecnom dosledku chybaju bezne povolania, potrebujes elektrikara, ci maliara a terminy este horsie nez u lekarov... Co je v zivote dolezite? Aby za kazdu cenu isla na vysoku skolu aj ked by ju to nebavilo?
Preco by nemohla byt napr. cukrarka, krajcirka, kadernicka (uz podla jej zaujmov)? To su vsetko povolania, kde moze pracovat bud pod niekym alebo ak bude sikovna a bude chciet, moze sa raz aj osamostatnit a podnikat. Takisto si tymto moze privyrabat raz popri materskej napr.

Ja som mojim dceram povedala, ze si mozu vybrat skolu same podla svojich zaujmov, jedine, na com trvam, je maturita (aj keby ucnovka + nadstavba na maturitu). Lebo to je taky zaklad. Moj brat je napr. vyuceny kuchar-casnik, ale pracuje v IT sektore uz skoro 15 rokov, postupne si urobil peknu karieru, je sikovny a dobry vo svojej praci. Ale keby nemal maturitu, ani by ho na pohovor nezavolali, to je skratka uplny zaklad. A ak budu chciet, vysoku skolu si mozu dorobit aj neskor, mam kopec kamaratok, co si ju robili popri materskej alebo uz popri praci. To uz aspon vedeli, co chcu robit a mali ciel, co ich motivoval.

Hlavne dceru neporovnavaj s nikym, predovsetkym ak ma surodencov s lepsimi znamkami, vzdy ries skolske vysledky len s nou a pred nikym inym. Nepytaj sa hned na znamky... Zaujimaj sa o to, o com sa ucia, pripadne moze horsie znamky vybalansovat napr. dobrovolnym projektom k ucivu, pri tom sa tiez vela nauci.
My to napriklad mame tak, ze ak aj dostane horsiu znamku, ale viem, ze sa pripravovala, tak sa snazime spolocne prist na to, v com bol problem. Ak sa ale neucila, tak od nej ocakavam plan, ako si planuje tu znamku opravit. Skratka, aby sa naucili, ze aj ked nieco v zivote pokazia, stane sa, ok, ale treba sa pohnut dalej.

Co je podla mna naozaj dolezite, su cudzie jazyky, tam sa vie ale milovymi krokmi zdokonalit aj pozeranim serialov v anglictine napr. Moja dcera urobila obrovsky pokrok za rok, co pozeravala serial v AJ (nech si ale sama vyberie, co ju bavi, zase tiez by som ju nenutila pozerat dokumenty o prirode napr. ...moju bavi MSA - My Story Animated). Cez youtube si vie i rychlost prehravania znizit. Takisto anglicke pesnicky, skusat pochopit, o com spievaju atd.

Autorka je rozdiel či nemá na lepšie známky, alebo je lenivá a odflakne to.Podla toho čo píšeš, pokým si dohliadala, tak to išlo.Staci obyčajná únava, že chodí neskoro spávať a učí sa neskoro a už to nestojí za nič.v puberte má v hlave úplne iné veci ako myslieť na učivo🙂

Ja som sa s tým vyrovnala vďaka tomu, že bývali spolužiaci - flákači sú dnes veľmi uspešní ľudia a spolužiačky - trojkarky - su dnes rovnaké učiteľky, ako tie čo mali jednotky 😅
Pre mňa bolo nemožné sa so synom učiť, lebo on to zasadne odmietal. Jeho odpoved “trojka je dobrá známka, chápeš? dobrá” sa ťažko vyvracala, že áno. Jemu sa zhnusila škola, takže bol pevne rozhodnutý odmietať sa učiť a odmietal na druhom stupni všetky snahy o spoločne učenie sa a pomoc. Viem, že je nadaný na matematiku, ma za sebou nejeden test, napriek tomu na vysvedčeniach z matiky štvorky. V 9.tocniku si povedal, že na monitor sa naučí, spravil cez 80%, lebo chcel. Boli sme sme aj u psychologicky, je dosť nezrely, ma problém s autoritami, nechápe, prečo by mal v škole potichu sedieť, darmo sa to sto krát vysvetlí. Je to na dlho. Beriem to tak, že verím, že ho čaká dobrá budúcnosť, keď sa naučí robit niečo v čom sa nájde, ako ti bývali spolužiaci. A hlavne, nie každý musí mať fajn známky a ísť na vysokú. Väčšina z tých absolventov niektorých VS sa potom ani neuchyti v odbore, ľudia si školy robia, len aby mali titul, vraj lepšia budúcnosť…. A potom sa deti nervuju v korporáte a robia od nevidím do nevidím niečo na čo by stačil jeden kurz. Alebo skončia niekde pri pokladni.

@ivangeline tak asi zalezi kde sa clovek pohybuje, ja naopak zijem medzi ludmi, ktore tie jednotky mali a su velmi uspesni, takze povedat, ze dvojkar-trojkar to ma lepsie potom v praxi, je dost odvazne. Ale ano, verim tomu, ze mnohym sa tato teoria paci😉 Osobne si myslim, ze dobre su na tom ti, ktori dost rychlo zistili v com su dobri a potom isli tym smerom, to ale neznamena, ze nemohli mat jednicky, alebo stvorky.

Z môjho pohľadu ako som to mala ja,, jednotky skoro celu ZŠ, keď začali rozprávať z rodiny a videli ma ako učiteľku lebo som z učiteľskej rodiny tak mi to viac a viac znechucovali, ak som niečomu nerozumela do večera som sedela nad knihami a hotovo, doučovania tiež stále v 7.rocniku som na všetko srala a nepomohlo nič ani krik ani zákazy, čím viac všetci chceli tým viac som na to kaslala,, teraz mi je dobre a nemusím mať ani celú VŠ,, mojej dcére to nerobím a funguje to tak ze donesie aj 3 podarila sa aj 5 lebo učiteľ z AJ bol magor aj ho vyhodili ale na vysvedčení ma 1

Moj syn sa ucil zle,aj na Zš,na strednej dokonca prepadol.Hned po maturite,( samé štvorky) sa zamestnal v jednej firme ako skladnik.Pracuje tam 16.rok a je manazer.V praci sa mu dari velmi dobre.Mohli sme sa ucit od rana do vecera,neslo mu to.Nikdy som ho za znamky nehresila.Znamky nie su vsetko.Kamaratkina dcera ma 2 vysoke skoly,nevie sa uplatnit,nedari sa jej.Takze nie je vsetko o znamkach.

a čo sa čuduješ, že sa nevie sama učiť, keď sa TO doteraz robilo za ňu? Nikdy som a s dieťaťom neučila, od začiatku to má byť jeho zodpovednosť.

@kacena2022 to nie je choré, ale veľmi zle. Umelo vytvorený jednotkám, ktorý nebude vedieť samostatne pracovať, bez kreativity, bez zodpovednosti a vlastného rozhodovania.

Najlepšie sa okolo mňa majú 2-3kari, proste neskôr dozreli a boli počas života menej v strese. Volá sa to “late bloomers”. Potom to fakt roztočili😁.

Mojej dcére ide učenie dobre. Je piatacka. Samozrejme excelovala keď som sa učila s ňou...ale mne bolo trápne, že pani učiteľka hodnotí aj mňa. Aj keď viem, že je veľmi veľa premotivovanych rodičov, čo robia za deti DU, kreslia a dokonca aj od začiatku školy učia podvádzať. Žiaľ, smutné.
Často sú na vine aj učitelia, ktorí neodkážu rodičom, že DU je pre žiaka a kreslí dieťa, dokonca oznakmuje za najlepšiu prácu...lebo mamka nakreslila 3D pyramídu druhacikovi. Dosť ma to zamrzelo.
Dcéra nakreslila samostatne a veľmi pekne, nečakala som od nej v druhom rocniku taku dobrú úroveň. Nahnevalo ma to, ale povedala som si, že sa do takej hry nedám zatiahnuť.
Svojej dcére kresliť nebudem, aj za cenu, že to ohodnotenie mohlo byť najlepšie.
Dostávame sa do dilemy, súťaženia rodičov...toto je naozaj mimo realitu.
Pre mňa je najdôležitejšie pripraviť dieťa do života.
Preto som sa rozhodla v štvrtom ročníku pozvoľna naučiť samostatnosti.
Už len kontrolujem, preskusam...ale len to čo si vyberiem. Niekedy kontrolujem všetko.
Jednoducho chcem naučiť samostatnosti, so zmyslom pre zodvednost a rozvinut rozhodovaciu schopnosť.
Toto ju na VŠ nenaučia....VŠ je pozícia managera...tieto zručnosti sú základ.
Netráp sa, umelo vyrobeni jednotkari v živote dosiahnu jedine to čo im rodičia vybavia...a spokojnosť nulová.
Samozrejme pomôcť treba, keď niečomu nerozumie ale nie učiť sa s ňou.
U nás platí aj to, že veľmi zle známky by znamenali redukciu krúžkov....a toho sa dcéra nechce vzdať.
Skús ju rozvíjať hlavne v čom je lepšia, pochváliť a povzbudit.
Čo jej nejde pomôcť ale bepodsrtavat, aby nemala ešte väčšiu averziu k predmetu.
Pochopiť jej pocity a dať jej to najavo, že ju chápeš.
Každý máme niečo obľúbenejšie a niečo neiblubene a niečo nám nejde.

@zuzanaam niektoré deti škola absolútne nezaujíma a keby ich rodičia nechali tak, kľudne prepadnú a je im to jedno. Neverím, že kďby si na prvom stupni videla že dieťaťu sú ukradnuté štvorky a smeruje k patkam, tak sa nezačnes s dieťaťom učiť.
Autorka sa predsa neučí za dieťa.
Ona sa pýta ako sa vyrovnať so známkami.
Ale ako sa tu písalo, niektoré matky robia úlohy, projekty, kresby za deti, také dostávajú potom jednotky. Čudujem sa, že to učiteľky akceptujú.

Známky nie vždy vystihujú podstatu človeka. Proste prijímali svoje dieťa také aké je. O pár rokov z nej možno bude podnikateľka, umelec alebo hocičo iné, čo jej zarobí slušne prachy aj bez 1 na vysvedčení. Nie každé dieta ma kapacity sa biflit.

@ewita5000 možno mal poruchy učenia pred x rokmi sa to tak neriešilo.Super, že sa mu darí...známky nie si všetko máš pravdu ja fandím ľuďom, ktorí vedia, že chce byť automechanik, vodár, mať remeslo v ruke stolár, kozmeticka.ale žiaľ na prijímačkách každého zaujímajú tie známky a známky často x rovná sa vedomosti a viac otvorených dverí
Tiež poznám šikovných ľudí ten najšikovnejší z môjho okolia tiež nema vs, ale bol dobrý v počítačoch, logike

velmi davno som sa rozhodla, ze nebudem "zberatelka znamok " - filatelistka - tak som si to sukromne nazvala. Pri troch detoch som mala moznost pozorovat ake su rozne. Aj ucenie ich bavilo rozne. Zaklad bol, aby pochopili, ze ich hodnota a uspesnost nie je priamo umerna znamkam, ktore v skole maju. Dolezite je, aby v predmetoch, ktore ich bavili napredovali a tie ostatne informativne presli. Dolezite boli ine veci, aby sa naucili samostane rozmyslat, mali urcitu financnu gramotnosti, vedeli rozumiet tomu, co citaju, lebo to budu v zivote potrebovat. .....
Nikdy som nechcela, aby sa biflili, ale aby pouzivali "selský" rozum.
proste deti treba vychovavat do zivota, aby vedeli obstat , nebat sa, nedat sa odradit neuspechom.....a nie , aby mali dobre znamky.
V sucasnej dobe uz ani pre deti nie su znamky motivacia, ale potrebuju vediet naco sa to ucia, ako to vyuziju...

@jennky13 presne a pravdivo napísané,,, ja som bola teraz na turistike hrdá na seba, manžela a dcéru ako ovláda po akej značke ísť alebo si zapamätať nejaké miesto aby vedela smer späť keby niečo a zasmiala som sa pri otázke par ludi prosím vás ideme dobre späť, není sme si istý ci sme šli tadiaľto 😅😅😅 hlavne ze debatovali po ceste o vzdelaní aké treba mať

@mamutka viem o čom píšem. Dcéra bola na 1. stupni na domaškole, išli sme systémom unschoolingu. Čiže učila sa len čo chcela a kedy chcela. "Čuduj sa svete", keď nastúpila v 5. ročníku do školy, bola vo väčšine predmetov vedomosťami ďaleko pred svojimi spolužiakmi. A počas druhého stupňa som mohla postupne pozorovať, ako školský systém zabíja jej radosť z učenia a prirodzenú motiváciu. Čiže kým na to nebola zrelá, školské povinnosti nemala a potom to už bez problémov zvládala sama. Druhý polrok ôsmeho ročníka bol ale už kritický, zrazu si začala horšiť pospech prakticky zo všetkých predmetov (rozumej, z jednotiek jej začali hroziť dvojky). Bolo vidno, že do školy už chodí s nechuťou. Našťastie ju prijali na bilingválne gymnázium, čiže má nový kolektív a nové výzvy a verím, že ju to opäť "nakopne". S horšiacim sa prospechom sme sa vyrovnávať nemuseli, známky sú mi v podstate ľahostajné, trápilo ma, že stráca prirodzené chcenie učiť sa a spoznávať nové veci. Žiaľ školský systém je celý zle a skôr či neskôr k tomu dospeje každý. Nikdy som s ňou nesedela nad úlohami ani sa "nebiflila" a neskúšala ju. Čo som robila, že sme veľa cestovali, nakúpila jej kvalitné knižky, pozerali cudzojazyčné filmy (AJ, RJ), pomáhala hladať rôzne dokumenty a užitočné videá (napr. taký Matykár je na "nezaplatenie"). Alebo som jej vysvetľovala nejaké učivo ak bolo treba. Čiže za mňa "vtĺkať vedomosti do hlavy" deťom nielen nemá význam, naopak, celé učenie im dokáže akurát tak znechutiť. Treba v deťoch "zapáliť" túžbu po poznaní a učene pôjde samo.