Ako sa vyrovnať s odmietaním od rodiny?
Idem sa sem vyplakať.. Keď už neviem kam, komu to mám povedať, poviem to každému... Možno sa nájde odpoveď, ktorý potrebujem na túto situáciu.
Som mama v mladom veku, s mužom máme dve malé krásne deti 5 a 2 ročné. Sme na výchovu sami. Aspoň to tak cítime obaja. Neviem to spracovať. Chodím k psychologičke, snažím sa pracovať so sebou, ale neviem čo mám robiť, keď cítim v sebe krízu. Začnem do radu. Svokra - odmeraná, chladná osoba, ktorá ku mne za skoro 20 rokov neprejavila ešte náklonnosť, pochopenie či lásku. Od začiatku ako ju poznám som sa jej doslova vtierkala, no nepomohlo. Nedávno som to vzdala a nastal väčší chlad, absolútny nezáujem z jej strany. Svokor dobrosrdečný dobrák, ale jej poslušný "sluha". Mužov brat so ženou sú u nich uprednostňovaní pred nami. Oni sú tí dokonalí, my sme tí nedokonalí hlupáci... Taktiež sa kontaktujeme možno 3x do roka, hlavne cez sviatky. Moji rodičia sú rozvedení. Rozvod a detstvo katastrofálne. Môj otec aktuálne má šiestu priateľku od rozvodu. Žena býva u otca, odmieta pracovať, živý sa jeho peniazmi. Otec na nás absolútne kašle a tá žena robí rozbroje, takže od vtedy sa ani s nimi nekontaktujem. Mám sestru s ktorou to po všetkom takisto zaškrípalo. Najviac ma bolí, že kašlú na deti, úplne a všetci. Keď sa už vykašlali na mňa, to ešte nejak zvládnem, ale ťažšie to zvládam, že naše deti z rodiny vidia iba svojich rodičov a ešte moju mamu. Nemajú nikoho iného. Každému sme ukradnutí. Všetci tí ľudia ktorých som vymenovala, ma nechcú nikdy vypočuť, nezaujímajú ich moje pocity, potreby, žiaľ ani prípadné úspechy v živote. Absolútne nič. Keď zavoláme po veľmi dlhom čase svokre (napríklad po mesiaci čo sme sa nepočuli ani nevideli) tak má odmeraný hlas. Žiadna radosť, že nás počuje, vidí. Oni nás nevyhľadávajú. Ani svokra, ani švagor, ani môj otec. Ostali v rodine ľudia s ktorými držím dobrý vzťah, ale nikto mi nepomáha s deťmi. Keď som požiadala otca o 2 hodinové nutné stráženie, tak vadilo to aj jemu aj jeho priateľke, sestra povedala, že nepostráži dve deti naraz. Moje deti keby boli čerti, pochopila by som.. ale sú to dve pokojné detičky.
Mám otázku, ako to celé pustiť, zmieriť sa, že je to tak a môžem sa aj na hlavu postaviť, inak ma nebudú vnímať. Neskutočne bolí, že chcem niekam patriť. do svojej rodiny a cítim sa vytláčaná neustále, nepochopená, odmietaná. Tieto pocity, myšlienky mi sťažujú aj ostatné vzťahy, pretože mám potrebu sa vysťažovať, ale kto by to chcel stále počúvať, len inak ma to celkom dusí.
Vopred ďakujem za pochopenie, prípadný komentár. Rada prečítam. Ďakujem
Najdi si kamosky, chod medzi mamicky s detmi do nejakych centier a najdi si novy okruh super ludi. Svagrina zije daleko od nas ale ma tam super partiu, strážia si deti, chodia stanovat, niekedy ma doma aj 6 deti, ze kamosky potrebovali postrážiť. Robia mocne detske prespavacky, raz tam, raz tam. Stale sa niekde tulaju. Ked jej volam, vzdy je niekde s niekym. A pokial o vas nema nik dedkov a babiek zaujem, Ved OK aspon nebude od teba nik ocakavat, ze sa budes starat, ked nebudu vladat. Hlavne sa neupinaj na to vo nemas. Ale zacni pracovat s tym co mas a zlepsi to.
Rodinu máš akoby nie muž deti čo viac buď šťastná že máš dobrého muža nieje to žiaľ Bohu samozrejme.,..viem čo píšem.,.,.a a buď šťastná že máš zdravé detí aj ty že si zdravá....aj v tomto prípade viem čo píšem.,,.ani to nieje samozrejme
Ako tu napísali ženy, vyskladaj si vlastný kruh blízkych ľudí z priateľov. To je len v tvojej moci. A buduj svoje šťastie na tom, čo máš a za čo si vďačná. Máš pocity obete a skús zapracovať práve na tom, lebo ľudí to neťahá k "nešťastníkom" a ak áno, tak len v negat.zmysle. Je dobre, že chodíš ku psychologičke. Skús sa pozrieť ešte do kníh od Sergeja Lazareva, mohlo by ťa to veľmi posunúť. Držím palce.
Co na to hovori ten psycholog? Co ti radi? Preco je tak velmi dolezite aby ta tyto ludia mali radi, aby sa zaujimali o teba a tvoje deti? Zaujimave ze mas taku velku potrebu patrit do ich rodiny. Mne ked sa narodilo dieta, vytvorila som si svoju vlastnu rodinu, ktora je pre mna to najlepsie co moze byt. Myslim ze tak to ma vacsina ludi, ze opustia rodinu svojich rodicov a vytvoria si svoju vlastnu. Preco sa to u teba nestalo?
ja som to tak mala tiez..musis sa nad tym povzniest pomysliet si ze rodinu si nevyberas..niekedy lepsi cudzi ako rodina..mas vlastnu krasnu zdravu rodinu,nemas preco truchlit..pomysli si vzdy na inych s podobnymi problemami,na postihnute dieta v susedstve na kt je len matka,muz sa na nu vykaslal..iste najdes takeho v okoli..na vozickarov..to je nestastie..nie toto..toto je len neprijemnost ale nic viac..
Akceptovat situaciu. Nemas zazracnu moc, menit ludi. Nikoho neprinutis aby vas mal rad. Tvoja rodina su teraz deti a muz. Asi nemas spracovanu traumu z detstva- byt nemilovana. Toto si pories. Inac si zbytocne kazis zivot.
@andreatytler Ja autorku chapem, ja tiez po narodeni maleho ovela viac tiahnem k rodine. Ani nie kvoli pomoci, hoci ta sa fakt hodi, ale nejako tuzim po tom, aby mal syn aj dalsich dospelych ludi, ktori ho maju radi, s ktorymi ma pekny vztah. My mame uz len mojich, ale som za nich strasne vdacna, vela malemu davaju a nemyslim materialne, ale nauci sa a zazije pri nich vselico, co pri nas nie, lebo su to proste ini ludia.
A tvoja mama?
nerozumiem tomu, ako môžeš byť mladá mama a zároveň sa 20 rokov vtierkuješ svokre, ale možno preklep, ok.
Treba si uvedomiť, že rodičia ste vy dvaja, vy sa prioritne musíte postarať o deti a poskytnúť im zázemie. Chápem, že tvoja predstava širšej rodiny bola iná, ale tak videla si už predtým, aké sú vzťahy a že to je od ideálu ďaleko. Druhá vec je, mamy si častokrát myslia, že keď budú mať deti, celá rodina ich bude zbožnovať a zaujímať sa o ne a pre všetkých naokolo to budú zlatučké detičky. Omyl, tie deti pre ostatných nikdy nebudú také dôležité ako pre rodičov a vidíš, že sú rodiny, kde o deti nie je záujem vôbec. Moje odporúčanie je, buduj s mužom silnú dvojku, pevnú rodinu. Máš toho veľa, máš deti, máš muža, buď vďačná aj za to čo máš, mnohí by chceli a nemajú. Pôjdeš do práce, nájdeš možno príjemné kolegyne, a nebudeš sa toľko zameriavať na to, čo ti chýba.
Niekedy prijať veci, také aké sú, je oveľa lepšie, ako bojovať za svoje predstavy, že aké by to malo byť.
Vieš, vraví sa že rodinu si nevyberieš, no priateľov áno. Dôležité je, že máte s manželom pekný vzťah a k tomu dve zdravé deti. Na nich sa sústreď a vytvor si okruh priateľov, čo ti nahradia rodinu. Netráp sa nad tým, čo nedokážeš zmeniť.
Ja to mám tiež podobne preto ťa veľmi dobre chápem... máme dve deti a odkedy sa mi narodila prvá dcérka nič iné nepočúvam od mamy že urobte si sami Vianoce urobte si samé veľkú noc atď... lenže presne odkedy mám vlastné deti mám pocit že chcem aby patrili aj do väčšieho rodinného celku ako len našej rodiny....kedysi žili rodiny celé aj so starými rodičmi pohromade a pomáhali si...teraz mám pocit že sa všetci len izolujeme vytvárame akože vlastné bubliny a keď nedajbože dakto vyjadrí záujem o širšiu rodinu tak je považovaný za divného a nech si nájde kamošky... veď dobre kľudne aj kamošky ale ja som z tohto prístupu rodiny tiež smutná a tiež to spracúvavam ako viem (lieky terapia) tiež volám máme po mesiaci dvoch a total nezáujem...a dosť ma to mrzí veru
Ahoj, s pocitom odmietnutia v nejakej miere zapasí snáď každý. Rozumiem tomu,čo píšeš. Neviem, či si veriaca. Ale len Boh môže zaplniť každé prázdne miesto v našom srdci. Keď som ja vo svojom živote pochopila aj rozumom aj srdcom,ako veľmi ma Boh miluje, že som jeho milovaná a vzácna Božia dcéra, a to vďaka Jeho Synovi Pánu Ježišovi a čo všetko mi v Ňom daroval.. Odvtedy žijem z tej Božej lásky a mám skutočnú slobodu vo všetkých medziľudských vzťahoch. Boh je ten, ktorý uzdraví každé zranenie, pozdvihne ťa, obnoví, dá ti pokoj, radosť...Začni čítať Bibliu, aby si spoznala Pána Boha a choď aj s rodinkou do spoločenstva kresťanov, bude to tvoja nová rodina...(Ak by som vedela z akého mesta si, vedela by som ti možno poradiť nejaké spoločenstvo v tvojom okolí...)
@autorka, ja by som ti poradila, ze prestan rozmyslat nad tym, ake by to bolo keby. Ake by to bolo pekne, keby pridu dat detom darcek na narodeniny ? Ake by to bolo pekne, keby v nedelu navaria obed a zavolaju nas ? Ake by to bolo pekne, keby nam pomozu a zoberu deti na vylet? Nerozmyslaj nad tym co by mohlo byt a nepozeraj na okolie, ako to maju ine rodiny. Jednoducho mas situaciu aku mas a s tou treba pracovat. Sustred sa na svoju blizku rodinu, na muza na deti a tie si uzivaj. Nenechaj sa obrat o zivotnu pohodu, skrz veci, ktore by mohli byt, ale niesu.
Každopádne mi pomohlo keď som si uvedomila ad 1 že starnú ad 2 vždy takí boli len ja som to nevidela resp. nechcela vidieť a ad 3 ja ani moje deti ich nezmeníme... možno pomohlo aj to že aspoň svokrovci nás prijímajú s otvorenou náručou aj keď iba 2-3 krát do roka...ale áno mrzieť to neprestane hádam nikdy...a klobúk dolu pred tými kto sa vedia nad to preniesť...
Sustred sa na to, aby tvoje deti boli sudrzne, mali sa radi a v buducnu tvorili spolu s vami zaklad dobrej rodiny. Ocenis to v starobe.
Kde ľudia chodia k tej predstave ideálnej rodiny. Najlepšie, čo môžeš pre seba urobiť, je uvedomiť si, že rodina si ty s mužom a deťmi. Vy absolútne k šťastnému životu nepotrebujete nikoho. Sústreď sa na to čo máš, vytváraj si sieť známych, priateľov a na rodinu sa vykašli. Ak si uvedomiš, že staviaš svoje šťastie na ilúzií a prestaneš sa viazať na predstavy, budeš šťastná a oni tiež uvidia, že ich nepotrebujete, potom budeš mať vyhraté.
niekedy su cudzi ľudia lepší ako vlastná rodina,..pchať sa do zadku je najhoršie, čo môže byť, lebo sa cítiš odmietaná, nepochopená a neľúbená
prečo nejdeš tam, kde ťa ocenia?
páči sa mi myšlienky @ vorkola stretávať sa s priateľmi, ktorí majú deti a vytvoriť si svoju novú "rodinu"
ak nemáš kde s kým, v kresťanskych spoločenstvach je xy ľudí, ktorí sa zoznamuju hore -dole, a chodia na spoločné akcie, kde sa prirodzene vytvárajú priateľstvá, chodia na tábory, na akcie, lyžovačky, furt nejaké akcie, ak tam zapadneš a nájdeš si svoje miesto, budeš spokojná..to je jedno, či katolícka, evanjelická, či letničná cirkev, všade to funguje rovnako, sú stretávania, mladí, starí, rodiny, alebo s deťmi ..rozhliadni sa okolo seba, neupínaj sa na miesto, kde ťa nechcú a aj tvoje deti si tam nájdu kopec priateľov a budú mať zážitky na celý život, tábory v lete, v zime - nebudeš sa mať čas nudiť
nehovoriac o tom, že ked ty si sa snažila zapadnuť, skontaktovať a neviem ake ustretove kroky a oni stale nie, tak tí ľudia nestoja za to..ver mi, zbytočne plačeš do vankúša..na psychologa by som sa vykašlala a išla žiť
@marianarem
Vztahy so sirsou rodinou dietatu urcite daju vela dobreho a uzitocneho, ale to musi ta rodina byt dobra a laskava. Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo sa snazit vytvorit vztah dietatu s osobou ktora mna depta. Ktora mne dava najavo ze som ta horsia zo surodencov, ktora sa tvari otravene ked im zavolam.
Proste to je uplne na hlavu ze niekto chce aby sa jeho dieta stretavalo s osobou ktora mne robi zle.
Autorka dobre robi ze s tymto pracuje s psychologom, lebo tu bude asi nejaka nespracovana trauma ako vravela @komplikovana. Dufam ze jej pomoze.
Vieš, že Ti môže závidieť aj najbližšia rodina?? Že problém je v nich, nie v Tebe... Že to s Tebou nemá nič spoločné.. Viem, o com píšem, prežívam to momentálne, rovnako to mám, aj vek detí aj všetko, ako čítam..chorá doba toto. Som rafa, že v tom nie som sama. Nikomu sa nevnucuj, ponižuje Ťa to. Baby Ti tu dobre radili, najviac sa mi páči janinka444.
A nerieš, kde to majú lepšie a ako si pomáhajú. Viem, aj mňa to deptalo, ale sú v tých rodinách iné veci, o ktorých zas my nevieme..
Tvoje deti Ťa potrebujú psychicky silnú a veselú, zdravú. Odstrihni sa od toxických ľudí a neskutočne sa Ti uľaví! Aj tá druhá strana musí dostať spätnú väzbu od Teba a otvoriť im oči. Ale teraz ide hlavne o Teba a Tvoje deti. Vždy si povedz, že to robíš pre ne (Odstrihni sa, nekontaktuj, zablokuj!
@andreatytler otázky autorke nepomôžu, podľa mňa ide o citlivú senzitivnu osobu, ktorá zle znáša necitlivosť iných (blízki môžu mať napríklad narcisticku poruchu osobnosti). Nie je to jej chyba.
Veď z toho čo píšeš, máš úžasného manžela, čo drží s tebou a dve zdravé krásne detičky, čo vám rozziaruju každý deň. Nájdi si kamošky, susedky či kolegyne v práci. Ja mám super susedky, ak niečo, vždy si navzájom pomôžeme aj detičky postrazime v prípade núdze sme detičky aj prenocovali, ak mi chýba niečo v kuchyni, viem, že ak susedka má, dá mi to a potom vrátim. Zbytočne si zdravie ničis, keď to stále máš v hlave. Chod s manželom a deťmi do wellness, užite si víkendy len pre seba a spomienky deti, na toto budú v dospelosti spomínať, kde boli s mamkou a ocinom. Netráp sa, možno časom sa zmenia a ozvú sa sami.
Vyrastla si v rodine, kde vztahy neboli standardne. Myslim si, ze preto si dufala vo vrele vztahy v rodine manzela. Nenasla si ich, zrejme vzdy uprednostňovali druheho syna, ked jeho rodinu prijimaju a vasu nie. Odstrihni sa od nich, najdi si iny okruh blizkych ludi, tak ako ti tu radia. Mozno stretavas mile osoby v parku, na ihrisku, staci prehodit par slov a kedze mamicky mavaju rovnake problemy, hadam najdete spolocnu rec. Mozno mas susedov, s ktorymi by si si rozumela. Nasa starka vravievali, ze lepsi sused ako rodina, lebo sused je blizko.
Snaz sa, aby tvoje deti mali medzi sebou dobré vztahy, ked dospeju budu sa drzat spolu aj aj s tebou a manzelom. Uzivaj si, ze ich mas, casom sa vasa rodina rozrastie. Napr. nas je aktualne dvadsat(dcery, zatovia, ich deti a ich manzelia, mame vnucata, pravnucata a vsetci drzia spolu, pomahaju si, zliezame sa tak často ak sa da (nie vsetci ziju na Slovensku).
Ver mi, cakaju ta krasne casy, staci vydrzat a tesit sa na buducnost. Zatial sa raduj s tymi, ktori ta maju radi a nevšímaj si ludi, ktori ta neprijali. Drzim palce,zelam vela stastia.
@123_monika Ano, zda sa ze sa autorka prisla len vyrozpravat, ale mne otazky vzdy pomozu ked ma nieco trapi. Pomozu mi nasmerovat a preskumat problem do hlbky. Hlavne take otazky ze "Preco" su uzitocne, lebo nutia cloveka aby sa pozrel do svojho vnutra a badal za tym to co ho vlastne trapi.
Autorka mi nemusi odpovedat, ale podla mna jej to pomoze ked sa zacne pytat samu seba a hladat odpoved.
@andreatytler Áno,to určite, súhlasím. Ja som myslela na otázky, ktoré jej kladú niektoré komentátorky. Samej seba je naozaj dôležité sa pýtať a hľadať odpovede.
Skús svoju energiu nasmerovať len na ľudí, ktorí o to stoja, nie si sama, máš skvelého muža, mamu a zdravé deti, to podstatné máš.
Autorka,chcem ti povedať,že ti rozumiem,a ze ten kto to nwzazil nepochopi, čo ej to mat bolest,dieru v srdci,že nemáš zazemie,pôvodnú rodinu o ktorú sa mzoes oprieť. Máš.to oveľa ťažšie s detmi,lebo si na ne okrem muža úplne sama,a vďaka Bohu za tvoju mamu aspoň.. ja verím ze všetko zlé,dokáže Pan Boh obrátiť na dobre,a ze ti da priateľov ktory ti budu ako "druha rodina" po ktorej túžiš. Nik nemá všetko,niekto nemá zdravie ale ma rodinu,niekto ma aj zdravie aj rodinu..zivot tu na zemi nie je fér.. ale musíme hrať s kartami ktoré máme.. ja verím ze raz nám Pan Boh v nebi všetko vynahradí a aj tu na zemi nám posiela do cesty dobrých ľudí...možno ťa pozehna inak,da ti svoju lasku inym sposobom...prajem ti to,aby si to zažila ze si lubena,a dokazala.odpustit ludom,ktory ta mali.milovat,ale.z nejakych sebeckych dovodov toho nie su schopni..ver,ze to, ze ta niekto odmieta nie je o tebe,ale.o nich..ale musíš ich pustiť akokeby a nechat to tak,aby si sa vedela otvoriť pre nové pekne veci a iných ludi..lebo ak oni nechcú nema to cenu..možno časom pochopia raz,na staré kolená,ak ostanu samy,ale mozno ani nie....ale nenechaj sa od nich zneužívať,ak je niečo vážne pomôž,ale oni musia vidieť ze sa máš rada a vážiš si samu seba,inak budú po tebe šliapať.. nevolaj im,neozyvaj sa, lebo kto si ta neváži ten si ta nezaslúži.. oni sa musia samy spamätať..dakuj za.mamu,že ju máš, naozaj,ze aspon ona je srdecna...a deti budú mať veľa ludi skrz tvojich známych a priateľov,aj keď to nie je to iste co babka,dedko,ale lepšie tak akoby mali vyrastať v zlom prostredí.. a ešte by sa na nich kadečo zle nálepilo..ak svokra sa nechce kontaktovať,ber tak,ze.mozno je to naozaj lepsie...ona musi vidiet ze si silna..inak.si ta.nebude vazit...a ak svokor bude chcieť vidieť deti,že mu budú chýbať príde sam,ak nie, jeho smola..naozaj potrebujes okruh ludi ktorí ta milujú,nie ti ublizuju..skus svoju bolest odovzdať Bohu v modlitbe,rozprávaj sa s nim o tom..ak by si chcela pozri si aj ranc kralova lehota,terapeutické vikendovky,su to vikendovky s poradenstvom zamerane na vnutorne uzdravenie.......https://www.novadna.sk/prakticke-poradenstvo/
Každý máme v živote nieco iné a len niekto má všetko. 🤷🏻♀️Tvoje deti majú dvoch milujúcich rodičov a na tom pracuj. Netráp sa nad vecami ktoré nemôžeš zmeniť. Snaž sa im dopriať aspoň pekné detstvo doma, pestujte si s nimi vzťahy. Aj to je už dosť. Mať mamu, otca a pokojné detstvo
No, bud rada, ze mas muza , na ktoreho sa mozes spolahnut,no a ked uz rodina ma vas na haku, tes sa ze mas dve krasne deticky, S muzom si s nimi naplanujte vikendy, dovolenky,mozno po case si najdete aj cudzich priatelov, chce to len cas..Poznam aj horsie rodiny,,a ked ste zdravi, nie je nad to, Mozno vas budu oni niekedy potrebovat,ale nepomsti sa im nikdy,naopak bud k nim dobra, ustretova,a zivot ti to urcite vrati v dobrom,Osudy byvaju vrtkave, ale nie neriesitelne,