Ako sa vyrovnať s traumatickou minulosťou s rodičmi?
Ahojte, chcela by som sa s vami podeliť o niečo, čo ma už dlhé roky trápi, a zároveň sa opýtať, ako by ste sa v mojej situácii zachovali vy.
Mám 24 rokov a v 19 rokoch som sa odsťahovala od rodičov. Vtedy som im jasne povedala, že s nimi už nechcem mať žiadny kontakt a prosím ich, aby ma nechali na pokoji. Tomuto rozhodnutiu však predchádzalo veľmi veľa vecí.
Od malička som doma nezažívala pokojné a bezpečné detstvo. Pamätám si najmä krik, hádky, nadávky a bitky. Otec bil mamu, moje staršie sestry a občas aj mňa. Za každú maličkosť sme počúvali krik a urážky. Najstaršiu sestru bil naozaj brutálnym spôsobom, niekedy takmer každý deň. Bolo hrozné sa na to pozerať a ešte horšie v tom žiť.
Žili sme vo veľkej chudobe. Na cigarety a alkohol pre otca sa však peniaze vždy našli. Mama tiež veľa fajčila. Nikdy sme nemali vlastnú detskú izbu ani pocit skutočného domova. Sestry spávali vo vedľajšej izbe, ktorá bola zaprataná nábytkom, a ja som spávala s mamou.
Musela som počúvať aj intímne chvíle rodičov, pričom to často znelo skôr ako niečo násilné než ako normálny partnerský vzťah. Už len toto všetko bolo pre dieťa veľmi nepríjemné a traumatizujúce.
Ani mama pre mňa nebola človekom, pri ktorom by som hľadala bezpečie. Mala veľmi vulgárny slovník, nikdy mi nepomáhala s úlohami do školy a nikdy som z nej necítila oporu. Nikdy sa nezastala svojich detí. Dokonca sa stávalo, že keď ju otec bil, brala ma na ruky, aby namiesto nej udrel mňa. Keď otec sestru zbil do krvi, mama jej namiesto pomoci ešte vynadala.
Keď sestry odišli z domu, prešlo niekoľko rokov a zostala som v tom všetkom sama. Situácia už síce nebola taká hrozná ako predtým, ale stále sa občas vyhrotila. Ja som sa však už nedokázala len nečinne prizerať a keď ma otec udrel, úder som mu vrátila. V štrnástich rokoch som sa dokonca pokúsila o samovraždu.
Postupne sa situácia doma zlepšila. O dva až tri roky neskôr už bitky prestali, finančná situácia sa výrazne zlepšila a otec mi dokonca začal prejavovať rodičovskú lásku. Lenže vo mne už bolo niečo zlomené. To, že sa zrazu začali správať lepšie, nedokázalo vymazať všetko, čo som zažila ako dieťa.
Keď som mala 19 rokov, odišla som a prerušila s nimi kontakt. Dnes mám 24 rokov a svoje rozhodnutie vôbec neľutujem. Obaja však stále nechápu, prečo ich nemám rada a prečo sa s nimi nechcem rozprávať. Nedokážu rešpektovať, že ich vo svojom živote nechcem.
Keď im poviem, čo všetko sa dialo, buď to úplne popierajú, alebo tvrdia, že sme také zlé detstvo nemali. A keď už aj niečo priznajú, ich argumentom je, že iné deti sa mali ešte horšie, pretože vyrastali v detských domovoch.
Lenže ja si myslím, že to, že sa niekto mal ešte horšie, neznamená, že moje detstvo bolo v poriadku. Dieťa by sa predsa nemalo báť vlastných rodičov.
A teraz by som sa chcela opýtať vás:
Ako by ste sa zachovali na mojom mieste?
Presne tak, ako si sa zachovala aj ty. Žiaden kontakt. Držím palce v živote 🍀 verím, že bez nich ti je lepšie.
Ďakujem 🥺 som rada že som sa mohla zveriť. Ani môj priateľ o tom nevie a to sme spolu 6 rokov jemu som povedala že to bolo doma zle a že sa s rodičmi nebavim
Dobre si urobila, uz by som sa im nikdy neozvala a neboli by sucastou mojho zivota.
@lilith131225 pokracovala by som v zivote tak ako doteraz, bez nich. A vyhladovo, odstahovala by som sa co najdalej a tak aby nemali na mna ziadny kontakt, ak by bolo treba aj meno a priezvisko by som si zmenila.
@lilith131225 pokracovala by som v zivote tak ako doteraz, bez nich. A vyhladovo, odstahovala by som sa co najdalej a tak aby nemali na mna ziadny kontakt, ak by bolo treba aj meno a priezvisko by som si zmenila.
@anonym_c3856f Dá sa bez problemov zmeniť meno a priezvisko? len kvôli zlým zvťahom
@lilith131225 mas 24 rokov je na case uz neotvarat stare rany ale nechat ich zahojit. Zbytocne sa k tomu vracias stale dookola a nanovo prezivas. Ked to nedokazes sama navstiv psychologicku.Ja som si presla fyzickym aj psychickym tyranim, od 12som zola bez oboch rodicov ale tyranie pokracovalp aj ked sa zmenili akteri. Teraz mam 27 a pri spomienkach na detstvo len myknem plecami je to uz za mnou ale k takemu postoju viedla dlha cesta nestalo sa to z dna na den.
@anonym_c3856f Dá sa bez problemov zmeniť meno a priezvisko? len kvôli zlým zvťahom
@lilith131225 viem ze kolega si menil priezvisko, tesne pred svadbou. Prave kvoli velmi zlym vztahom s otcom. Podrobnosti neviem. Len tolko ze si dal priezvisko po maminej mame za slobodna.
@lilith131225 viem ze kolega si menil priezvisko, tesne pred svadbou. Prave kvoli velmi zlym vztahom s otcom. Podrobnosti neviem. Len tolko ze si dal priezvisko po maminej mame za slobodna.
@anonym_c3856f Ďakujem, skúsim zistiť
@lilith131225 Ja myslim, ze ten argument s detskym domovom im velmi nevysiel, tam by ste neboli mlatene a celkovo nic z toho, co popisujes, by sa tam nedialo.
Veľmi podobne to mám so svojimi rodičmi. Ale moji rodicia majú už svoj vek, choroby a ja nedokážem zit s vedomím, že ak by som s nimi nerozprávala a nebodaj by odišli….mrzelo by ma to do konca života. Čiže aspoň minimálny kontakt sa snažím s nimi mať.
@lilith131225 tak ako ty, žiadny kontakt, musela si prežívať veľkú traumu..ale cítiť z teba silnú osobnosť a ja ti fandím a prajem veľkú radosť zo života 😊💚😊
@lilith131225 Veľmi mi je ľúto, aky život si mala. Objímam Ta! ❤️
To, ze sa rodičia po rokoch trochu zmenili, nemení nic na tom, ze ked si ich najviac potrebovala, ked si bola najkrehkejsia, dali Ti to najhoršie, co mohli.
Ja by som sa zdôverila frajerovi so všetkým. Len tak Ťa pochopi a mozno sa aspoň kúsok Tebe uľaví.
Ako sa ma najstaršia sestra?
Veľmi Ti držím palce!
moji súrodenci dostávali tiež poriadne bitky. Ja ani nie, bola som omnoho mladšia. Po x rokoch keď sme sa rodičmi bavili na túto tému tak odpoveď bola - taká bola doba, deti bil každý.
Áno, moje spolužiačky už v škole plakali že doma bude bitka , lebo si ušpinila pančušky, alebo nohavice.
A vraj ako bolo dobre za komunistov a pritom rodičia nás bili hlava nehlava a nik to neriešil.
@lilith131225 Veľmi mi je ľúto, aky život si mala. Objímam Ta! ❤️
To, ze sa rodičia po rokoch trochu zmenili, nemení nic na tom, ze ked si ich najviac potrebovala, ked si bola najkrehkejsia, dali Ti to najhoršie, co mohli.
Ja by som sa zdôverila frajerovi so všetkým. Len tak Ťa pochopi a mozno sa aspoň kúsok Tebe uľaví.
Ako sa ma najstaršia sestra?
Veľmi Ti držím palce!
@ankare súhlasím, až na to že by som priateľovi nepovedala úplne všetko, aby to niekedy nezneužil proti mne.
Autorke:
Ako píšu iné ženy, takýchto rodičov by som úplne odstrihla , odsťahovala sa od nich veľmi ďaleko, zablokovala ich všade aby nemali na mňa dosah, max by som zostala v drobnom kontakte s nejakým človekom z ich blízkeho okolia - ktorému môžem dôverovať a nechať len nepriamy kontakt pre prípad nudze. Možno samostatnú mejlovu schránku len pre tento prípad a spojenie.
Zvážila by som aj zmenu mena či priezviska, áno dá sa to za poplatok na matrike, cez okresný úrad, dajú sa nájsť info ako to prebieha. Možnosť je zmeniť aj vydajom a nič im neoznámit. Keby aj rodičia pátrali cez políciu, ani im nemôžu povedať kde si , ak si to nezeláš, len oznámiť že žiješ.
Všetko sa dá riešiť, tak ako len ty vieš ako to máš s rodinou, nikto nechodil v tvojich topánkach ani hodinu, takže ťa nemôže odsudzovať/ nedaj sa.
Iná otázka je, ako vychádzate súrodenci, či si dôverujete, ste v kontakte a či ťa podporia a rodičom nezveria tvoje kroky.
U nas sa diali podobne ale aj ine veci, ale stopy to zanechalo rovnake ako opisujes ty. Ba co viac, mama by bola najradsej kebyze neexistujeme. Cely zivot sa nas krutym sposobom snazila vychovat k samostatnosti, aby sme sa nikdy neopovazili poziadat o pomoc. Viac nejdem dalej pisat, viem iba jedno, cokolvek ti ublizuje, mas plne pravo sa od toho odstrihnut. Horsie vsak je, ak citis bolest stale, tj ked sa odstrihnes (pocitis sice ulavu, ze ti nie je ublizovane), no zaroven vznikne nova bolest (ze takto sa k rodicom spravat nemá). Ja osobne sa z tychto bolesti vymotat neviem,...v kazdom okamihu ma nici bud jedna alebo druha. A uprimne neviem, ci existuje na to riesenie. Chodila som aj k psychologovi, racionalizovat viem vsetko, ale na urovni prezivania mam akoby iny svet (mimoriadne citlivý a vysoko morálne a hodnotovo založený).
Ďakujem za pekné slová plné podpory a lásky veľmi si to vážim že ste ma neodsúdili ♥️
Zachovala by som sa úplne rovnako ako ty. Vôbec sa ti nečudujem, že sa nechceš s rodičmi stretávať. Mám to podobne a to som nezažila ani z polovice, čo ty. Prajem ti už len veľa lásky v živote ❤️