Ako sa vyrovnať so smrťou matky?

Sustred sa na maleho. Mà v sebe jej DNA 🧬 kusok z nej zije dalej. Tebe chyba stara mama pre dieta no alkoholicka by tiez nebola extra prinosna do jeho zivota. A ty si jej nemala ako pomoct ani Keby zila Lebo ten clovek to sam musi chciet. Minulost neznenis. Odpusti si tie pocity nenavisti ked zila je to prirodzena reakcia vtedy si chapala ze ona si vybrala. Ze alkohol laska k nemu zavislost bola silnejsia ako laska k tebe. Neopeknuj si to ze to bola choroba a ze si jej mohla pomoct . Nemohla . A ona mala xx sanci to zmenit bojovat . Odpusti jej aj sebe. 8 rokov je dost dlha doba nosit v sebe nevyriesene rany. Skus vyhladat od odbornu pomoc ked to sama nevies v sebe doriesit. Tvoje dieta si zasluzi stastnu mamu ktora sa neumara pre nejake chymery pre veci co nezmeni nieco co uz nikdy nebude .. ty si matka a mas zodpovednost voci svojmu dietatu ked uz nie sama voci sebe zit tak aby si bola tou najlepsou verziou seba akou vladzes ,vies byt. Tes sa zo zivota z dietata z malickosti . Prijmi minulost aka je uz ju nezmenis ži viac v pritomnosti. Co bolo bolo . Milujes a si milovana mas vsetko co ti treba ku stastiu len si to Musis viac uvedomovat. A nemysliet na to co nemas a nikdy uz mat nebudes .

Ahoj som natom úplne rovnako moja mamina tu nie je 8r a veľmi chýba nie je deň čo si nanu nespomeniem a nepoplacem sú dni kedy to boli ako v deň keď zomrela strašne ma boli srdce až mam pocit ze pukne😭 viem ako sa cítiš

Úprimnú sústrasť. Vždy keď odíde niekto blízky tak je nám za ním smutno. Vaša matka bola chorá žena,kt. sa nejako nepodarilo dostať pod kontrolu svoj život,trápila sa s vlastnou ťažkou chorobou.Alkoholizmus hocikto nepremoze.

Vaša matka je mŕtva ,je mŕtva 8 rokov,viem,že to boli ,ale späť sa nikdy tu na zem nevráti.Zijete v ilúzii,nie v prítomnosti. Za čím konkrétne je Vám ľúto,čo presne Vám chýba ,prečo Vám je tak smutno? Keby ste to mala nájsť u niekoho živého dalo by sa to nájsť?

Vaša matka vidí ako sa trápite ,Vy Vasu matku musíte pustiť a nechať ju žiť v ríši ,ktorá jej teraz prináleží. Zmenila iba podobenstvo, z hmoty na duchovno .Vy ste tu,ona je tam . Je dôležité sa rozlúčiť,poďakovať sa ,za dobre,zle,že ste mala mamu,robila čo mohla,ako najlepšie vedela,možno je úplne všetko bolo ok,ale nejako sa snažila bojovať sama so sebou ,so životom čo jej pripravil. Trvá to dlho , ak to stále tak boli ako na začiatku keď umrela , skúste vyhľadať smutkove poradenstvo ,nech sa Vám venujú. Mŕtvemu cloveku už lásku nemôžete dať ,ani od neho nič čakať ,venovať veľkú pozornosť nie je úplne dobre, on Vám už nedá spätnú väzbu ,že je to pre neho fajn.
Všetci keď nasi rodičia zomrú ostaneme odrazu dospelii a dozrieme ,vtedy sa konečne pretrhne pupočníková šnúra a staneme sa sirotami .Ale dali nám možnosť dať svoje hodnoty, názory ,nejako ich kopírujeme. Ak si spomeniete na Vašu matku ,že Vam chýba,čo v tej chvíli Vám chýba,čo by ste potrebovala.Piste jej listy , denníček, rozprávajte sa s nou,choďte na hrob za ňou a porozprávajte sa s ňou.

Všetkým nám chýbajú mamy,otcovia a iní rodinní príslušníci , všetkým je nám smutno a chceme ich tu mať ,žiaľ nemožné . Raz sa však zideme a budeme spolu .