Ako sa vyrovnať so stratou veľkej rodiny?
cley zivot som mala velku rodinu.
stretavali sme sa 1 2- mesacne a na sviatky nas bolo aj 15.
postupne mi vela umrelo.
ako sa mam zmierit ze moje dieta nema taku rodinu a my sme sami
svokrvoci radsej piju a my sme sami.
je mi to luto.
vzdy som rastla vo velke rodine a toto neviem prekonat, ze sme s mojou mamou a muzom sami. lebo svokra radsej pije
je mi to luto ked vidim ako v mojoom okoli este zoji rodicia stari rodicia a ja sa citim hrozne zle
@doriis jasne ze som vdacna ze nie som sama, ale mali sme zvfdy velu rodinu ale asi je to prepych mat velku rodinu zistujem a vsade naookoli sa vsetci stretavaju preto premyslamist radsej zit do lesa nech nevidim ake to je mat velkru oridnu a svokrovci neboki takito ale odkjedy zistili ze som dedila, chcu akoby peniaze
Napíšeš mi internú poštu?
pardon za preklepy
Na svokrovcov sa vykašli.Zjavne to nie sú ľudia,čo si nejakú rodinu a lásku zaslúžia.
Sustred sa na vlastnú rodinu a nie na okolie.A čo že iní sa stretávajú? A možno potom sa poza chrbát riadne ohovárajú a nevedia si prisť na meno
Prestan závidieť a porovnávať sa.Radsej mať malú happy rodinu ako depresívnu matku
A naozaj sa to u teba javí ako parádne rozbehnutá depresia.Pozor na to.Psychicke zdravie je veľmi dolezite
Prvé čo mi napadlo, že máš problém so smrťou. Prijať ju ako súčasť života. Na tom by som popracovala (aj keď ja som extrém, my sme veľká rodina a pohreb máme pomaly každý druhý mesiac, a je jedno, či starí alebo mladí, takže ja som so smrťou až príliš zmierená ako súčasť života).
Zároveň aj to, že súčasťou kolobehu života je, že ľudia ti do života prichádzajú a odchádzajú. Máš kamarátov v škôlke, potom ich vymeníš za tých na základnej, neskôr na strednej, možno nejakých má krúžkoch, potom vysoká škola alebo práca, zmeníš zamestnanie, tak sa do starými kolegami tiež utnú vzťahy,... Možno sa nájde výnimka alebo sa z času na čas stretnete, ale jednoducho sa tvoj okruh ľudí mení. A bohužiaľ, tak je to aj s rodinou. Dospievame, zakladáme si vlastné rodiny, máme svoje starosti, prácu, deti, koníčky, nemáme toľko času ako za mlada. A je to okey, nemusíš to nikomu vyčítať, aj keď ti to možno je ľúto.
Chápem aj to s alkoholom, polovica rodiny alkoholici, s ktorými sa odmietam stretávať, lebo nechcem, aby to moje deti videli a vnímali ako normálne. Musíš si vybrať, či chceš radšej pohodu vo svojej malej nukleárnej rodine (ty, manžel, deti) alebo chceš silou mocou stretávanie so širokou rodinou, len aby ste boli spolu, aj keď ti bude vadiť ich správanie a činy, ktoré sa potom môžu odraziť na vašich vzťahoch a deťoch.
Že deti nemajú kamarátov v okolí, no skús im pomôcť. Chodiť s nimi von v okolí, napísať v nejakej skupine mesta mamičkam, čo majú rovnako staré, či by ste nedali stretko alebo výlet, daj ich na krúžky, aktivity bližšie k domu,...
A vyhľadaj odbornú pomoc. To myslím v dobrom. Lebo ty sa v tom sama utápaš, sama si to navodzuješ, potrebuješ zapracovať na sebe, aby si to potom neprenášala na deti a zároveň aby si trochu zmenila mindset.
Držím palce.
Ale, že sa uzavries do seba nič nevyrieši.Ty musíš žiť ďalej aj so smútkom máš svoje dieťa atď ..keď máš depresiu čo je úplne normálne, keď ti zomrú najbližší liec sa a možno máš iba v hlave, že ťa ľutujú, pozerajú.Co majú iné robiť...aj tvoja mamina určite trpí každého to zasiahne.Mojej susede zomrel 40 r syn je mi ťažko na ňu pozrieť ako trpí.Pises, že si dostala lieky ber ich a terapie.
Chcela by byť náhradnou mamou niekomu, kto potrebuje zakúsiť materinskú lásku?
Ale, že sa uzavries do seba nič nevyrieši.Ty musíš žiť ďalej aj so smútkom máš svoje dieťa atď ..keď máš depresiu čo je úplne normálne, keď ti zomrú najbližší liec sa a možno máš iba v hlave, že ťa ľutujú, pozerajú.Co majú iné robiť...aj tvoja mamina určite trpí každého to zasiahne.Mojej susede zomrel 40 r syn je mi ťažko na ňu pozrieť ako trpí.Pises, že si dostala lieky ber ich a terapie.
@luccija ano aj mojej mame zomrel 40r syn a uz nema ani muza ano rodinu
To mas tazko, ja som mala 11 bratrancov a sesternic a ti ludia pre mna vela znamenali, stretli dme sa viackrat do roka, moj zat mal len jedneho bratranca , neskor este 2, tam bol 15 rokov rozdiel... On si uvedomil "malost" jeho rodiny az ked chodili pred svadbpu po tej nasej rodine, potom povolal este tretie koleno😅aby tam vobec niekoho mal. Brat jeho mamy je inak orientovany, tam mohli byt 2 deti, dalsiemu sa nechcelo...
To mas tazko, ja som mala 11 bratrancov a sesternic a ti ludia pre mna vela znamenali, stretli dme sa viackrat do roka, moj zat mal len jedneho bratranca , neskor este 2, tam bol 15 rokov rozdiel... On si uvedomil "malost" jeho rodiny az ked chodili pred svadbpu po tej nasej rodine, potom povolal este tretie koleno😅aby tam vobec niekoho mal. Brat jeho mamy je inak orientovany, tam mohli byt 2 deti, dalsiemu sa nechcelo...
@ahhola nasa druha polka z rodiny su sami alkoholici a agresori preto tam uz nechodime.
Prvé čo mi napadlo, že máš problém so smrťou. Prijať ju ako súčasť života. Na tom by som popracovala (aj keď ja som extrém, my sme veľká rodina a pohreb máme pomaly každý druhý mesiac, a je jedno, či starí alebo mladí, takže ja som so smrťou až príliš zmierená ako súčasť života).
Zároveň aj to, že súčasťou kolobehu života je, že ľudia ti do života prichádzajú a odchádzajú. Máš kamarátov v škôlke, potom ich vymeníš za tých na základnej, neskôr na strednej, možno nejakých má krúžkoch, potom vysoká škola alebo práca, zmeníš zamestnanie, tak sa do starými kolegami tiež utnú vzťahy,... Možno sa nájde výnimka alebo sa z času na čas stretnete, ale jednoducho sa tvoj okruh ľudí mení. A bohužiaľ, tak je to aj s rodinou. Dospievame, zakladáme si vlastné rodiny, máme svoje starosti, prácu, deti, koníčky, nemáme toľko času ako za mlada. A je to okey, nemusíš to nikomu vyčítať, aj keď ti to možno je ľúto.
Chápem aj to s alkoholom, polovica rodiny alkoholici, s ktorými sa odmietam stretávať, lebo nechcem, aby to moje deti videli a vnímali ako normálne. Musíš si vybrať, či chceš radšej pohodu vo svojej malej nukleárnej rodine (ty, manžel, deti) alebo chceš silou mocou stretávanie so širokou rodinou, len aby ste boli spolu, aj keď ti bude vadiť ich správanie a činy, ktoré sa potom môžu odraziť na vašich vzťahoch a deťoch.
Že deti nemajú kamarátov v okolí, no skús im pomôcť. Chodiť s nimi von v okolí, napísať v nejakej skupine mesta mamičkam, čo majú rovnako staré, či by ste nedali stretko alebo výlet, daj ich na krúžky, aktivity bližšie k domu,...
A vyhľadaj odbornú pomoc. To myslím v dobrom. Lebo ty sa v tom sama utápaš, sama si to navodzuješ, potrebuješ zapracovať na sebe, aby si to potom neprenášala na deti a zároveň aby si trochu zmenila mindset.
Držím palce.
@vkatush pocas skolky mala kamaratov a teraz pocas skoly, no zial kazdy byva mimo nasho sidliska. asi proste znamenie ze sa nemam na toto prostredie fixovat
Na svokrovcov sa vykašli.Zjavne to nie sú ľudia,čo si nejakú rodinu a lásku zaslúžia.
Sustred sa na vlastnú rodinu a nie na okolie.A čo že iní sa stretávajú? A možno potom sa poza chrbát riadne ohovárajú a nevedia si prisť na meno
Prestan závidieť a porovnávať sa.Radsej mať malú happy rodinu ako depresívnu matku
@doriiis nejde o zavidenie, skor ked pozriem z okna, tak vidim tie rodiny a je mi do placu. ziadna zavist, skor vo mne len smutna spomienka na to co mohlo byt
To je kolobeh života, že starší sa pominu...nemáte kamarátov, známych?tvoje dieťa nič nebanuje, lebo to nepoznalo.Kamarati s ktorými si spravíš grilovačku, výlet, šport sú často viac ako rodina.Vidis, že ujo vás podrazil.vzdy budú ľudia čo majú viac atď väčšie majetky, veľké rodiny...nie vždy to je výhra.Musis narábať s tým čo máš.
Koľko ľudí už nemá ani rodičov nie to ešte starých rodičov.
@luccija ja uz nemam otca a dobri kamarati ma podrazili. za 5 rokov sa mi zivot zacal rucat.
A naozaj sa to u teba javí ako parádne rozbehnutá depresia.Pozor na to.Psychicke zdravie je veľmi dolezite
@doriiis moja lekarka to definuje ako stredne tazka depresia. nic vazne. ja sa vsak necitim dobre.
Autorka prepáč,ale problém je v tebe a nie v okolnostiach zvonka.
1.Co ti je ľúto? Za svokrou,ktorá chlasce? Buď rada,že ste sa jej zbavili.To je,ako keď sa smeti vynesú samé.
2.Vies,čo by dali niektoré zato,čo máš ty? Zdravé 1 dieťa a manzela?Buď pokorná a vďačná zato,čo máš.Nie je pravidlo.
3.Neviem koľko máš rokov,ale vekom zistíš,že ti úplne stačí keď máš okolo seba svoju mini rodinku.
Ak máš pocit,že to na teba vplýva až tak veľmi,že sa vnímaš ako iný človek tak vyhľadaj odbornú pomoc.Podla mňa ju potrebujes
@doriiis a mne sa velmi zmenilo myslenie ked mi umrel tatino, velmi.
Ahoj skús adopciu alebo profesionalne rodičovstvo. Predné kvôli tomuto že mi veľa ľudí zomrelo v rodine som sa dala na profesionálne rodičovstvo. A odvtedy je stále plný dom a ja sa absolútne nenudím.
Ahoj skús adopciu alebo profesionalne rodičovstvo. Predné kvôli tomuto že mi veľa ľudí zomrelo v rodine som sa dala na profesionálne rodičovstvo. A odvtedy je stále plný dom a ja sa absolútne nenudím.
@mamanaplno zaujimava myslienka. a ako to cele vlastne prebieha, deti tvoje to ako zobrali. proste to zas nie je jednoduche
Ahoj skús adopciu alebo profesionalne rodičovstvo. Predné kvôli tomuto že mi veľa ľudí zomrelo v rodine som sa dala na profesionálne rodičovstvo. A odvtedy je stále plný dom a ja sa absolútne nenudím.
@mamanaplno V takomto stave jej sotva umožnia adopciu alebo pestúnstvo, nech sa teda autorka na to neupne.
Autorka, stredne ťažká depresia rozhodne nie je nič nezávažné, ako to vnímaš. V prvom rade sa lieč, v druhom sa posnaž, aby si týmto stavom čo najmenej ovplyvňovala svoje dieťa - že spolužiaci bývajú v inej časti mesta, neznamená, že sa nemôžu deti stretávať, existujú predsa autá a autobusy. Tiež si dcéra môže nájsť kamarátov z okolia, alebo sa zapísať na nejaký krúžok.
Keď sa dívaš z okna a vidíš tie šťastné rodiny, len si domýšľaš, aké sú veľké. Veľká časť z nich, ak nie väčšina, sa so širšou rodinou stretáva minimálne. Väčšina rodičov má dnes 1-2 deti, mnohí ostávajú bezdetní, mnohí sa z rodného mesta sťahujú stovky a tisíce kilometrov ďaleko.
Radšej menej ludi ale správnych ako 40 a falošných. My sa na oslavách stretávame ha s manželom a deťmi sne 5 moja mama a brat , teta a strýko + sesternica a ak tak sem tam svokor a svokra to je všetko. Druhý brat ma svoj život iné veci prednejšie, sestra od manžela to isté prednejšie niečo iné. Do zadku sa tlačiť nikomu nemienim
Ináč niečo podobné mam aj ja . Fakt ako začal covid boli obmedzenia sme sa prestali ako kamaráti skupinka stretávať. Samozrejme medzi nimi jedna naj bola no a časom prestala menej a menej komunikovať. Raz sa zobrali na túru 2 kamaratky nikto nič nepovedal len bum boli spolu tak jej píšem čo nič nepovedali však vedeli že ešte aj s jednou sme chceli ísť na spoločnú túru a podla toho sa zachovala ďalší x tak že zablokovala príspevok až nevidím že bola zas s tou druhou kamarátkou a nie len mňa ale aj manžela, a staršiu dcéru potom chodili viac a viac až raz jedna ina baba ich označila a nahnevana som na to bola , iba toľko som jej povedala ku krsniatku nedojdeš ale kade tade to ideš hneď . Medzi tým mi tiež zomrel otec potvrdene ťažkej a rýchlej chorobe ťažké obdobie to bolo deň čo deň chýbal a aby toho bolo malo neprešli ani 3 mesiace a zomrela babka deň pred tým som bola u nej nakoľko mama nevedela co ma robiť ukludnovali sme ju že všetko bude ok že zachviľu dôjde záchranka že už prestanú tie kŕče a tak a bude dobre nevedeli sne ze ju vidíme posledný x takže človek mal za sebou ďalšiu ránu. Od tej doby prešlo alebo teda skôr prejde 3 roky čo otec zomrel za tu dobu tie dve kamarátky trajdali ako by nič. Komunikácia nula bodov a minulý rok v lete nôž do chrbta jako keby nič sa strelí tie dve kamarátky a zničoho nič ešte jedna kamarátka proste boli sme 5 jedna od nás odišla sama tak sme chodili len my 4 takže tie 3 sa stretli žiadna mi nenapísala nič že dáke stretko proste nič . Možno som dospela mala by som sa preniesť cez to ale toto ma zlomilo proste som si aj poplakala lebo ta naj čo bola je aj krstná druhej dcére nezáujem ani o ňu. Využila ma totálne, vozila som ju kade tade, strážila jej dcéru. .
Takže tiež nemám kamarátky, tiež nemám otca , na deti a domácnosť som sama . Sú veci cez ktoré nám nič neostáva len sa cez veci nejakým spôsobom preniesť. Áno určite veci človeku chýbajú áno 5 rokov som nebola sadnúť von bez deti , bez manžela proste žiadna babska jazda už 5 rokov
Ináč niečo podobné mam aj ja . Fakt ako začal covid boli obmedzenia sme sa prestali ako kamaráti skupinka stretávať. Samozrejme medzi nimi jedna naj bola no a časom prestala menej a menej komunikovať. Raz sa zobrali na túru 2 kamaratky nikto nič nepovedal len bum boli spolu tak jej píšem čo nič nepovedali však vedeli že ešte aj s jednou sme chceli ísť na spoločnú túru a podla toho sa zachovala ďalší x tak že zablokovala príspevok až nevidím že bola zas s tou druhou kamarátkou a nie len mňa ale aj manžela, a staršiu dcéru potom chodili viac a viac až raz jedna ina baba ich označila a nahnevana som na to bola , iba toľko som jej povedala ku krsniatku nedojdeš ale kade tade to ideš hneď . Medzi tým mi tiež zomrel otec potvrdene ťažkej a rýchlej chorobe ťažké obdobie to bolo deň čo deň chýbal a aby toho bolo malo neprešli ani 3 mesiace a zomrela babka deň pred tým som bola u nej nakoľko mama nevedela co ma robiť ukludnovali sme ju že všetko bude ok že zachviľu dôjde záchranka že už prestanú tie kŕče a tak a bude dobre nevedeli sne ze ju vidíme posledný x takže človek mal za sebou ďalšiu ránu. Od tej doby prešlo alebo teda skôr prejde 3 roky čo otec zomrel za tu dobu tie dve kamarátky trajdali ako by nič. Komunikácia nula bodov a minulý rok v lete nôž do chrbta jako keby nič sa strelí tie dve kamarátky a zničoho nič ešte jedna kamarátka proste boli sme 5 jedna od nás odišla sama tak sme chodili len my 4 takže tie 3 sa stretli žiadna mi nenapísala nič že dáke stretko proste nič . Možno som dospela mala by som sa preniesť cez to ale toto ma zlomilo proste som si aj poplakala lebo ta naj čo bola je aj krstná druhej dcére nezáujem ani o ňu. Využila ma totálne, vozila som ju kade tade, strážila jej dcéru. .
Takže tiež nemám kamarátky, tiež nemám otca , na deti a domácnosť som sama . Sú veci cez ktoré nám nič neostáva len sa cez veci nejakým spôsobom preniesť. Áno určite veci človeku chýbajú áno 5 rokov som nebola sadnúť von bez deti , bez manžela proste žiadna babska jazda už 5 rokov
@mariska1989 :( ja som vdacna za to ze mam dieta aj muza, len proste sa neviem zmierit ze ten zivot je zrazu uplne iny a ja ani nemam zaujem moc s niekym komunikovat, co je najhorsie, vzdy som bola uplne otvoreny clovek a teraz som pravy opak, nemam zaujem o nic, naozaj nemam chut ani kimunikovat s ludmi, uplne minimalne.
chodim von kvoli malej, nech netrci vkuse doma, ale proste ja nevladzem pozerat na svet a pocuvat ako niekoho trapia debiliny, s placom prizeram, ze uz nikdy nebudem taka stastna a usmievava osoba, mam za sebou tazky rozchod a vtzhag kde ma chlap psychicky tyral..potom ta babka otec brat..uz je toho na mna moc.
proste kazdy hovori ze raz sa to zlomi a kedy
mamm chut ujst
stale len na jednom mieste, kvoli mame, je sama a odkazana na nas ale zaroven ma to hrozne sputava ze sa ja neviem pohnut dalej a prestahovat, nezit v tomto tu kde som zazila tie trapenia ...mam chut ist dakam na mesiac ci pusty ostrov.
neviem sa s nicoho tesit. jedinu radost mi robi mala
cakaju ma dolezite vysetrenia aj z nich mam stres
nie je dna keby by som neplakala
vidim zivot len ako liniu nic ma netesi nebavi vobec nic
@gov zeby dnes viac ludi pilo ako v minulosti ? Sa mi nezda.
Neviem ci praveze spotreba alkoholu neklesa
@romino pilo sa aj v minulosti, ved ludia si pestovali zemikay kukurica vypalovalo sa, ale ludia fyzicky viac makali, nez teraz. a urcite boli sebestacnejsi chovali pestovali, nie ako teraz.,pilo sa stale. ked zenske vecer sa stretavali tkali a neviem co robili...ale urcite vacsia kvalita ako teraz
V živote nám pred nohy padajú veľa prekážok no je na človeku ako sa k tým prekážkam zachova. Či pred nimi zastavíš a budeš stať Či cuvneš alebo tu prekážku hrdo prekročiš . Svoj život máš vo svojich rukách vždy je šanca nejako žiť. Nájsť riešenie. Chceš odísť odtiaľ kde si ísť žiť nový život. Tvoja mama je sama . Čo tak odísť aj s mamou , odsťahovať sa riešiť nový život áno sťahovanie môže byť ťažké rozhodnutie ale môže viesť k lepšiemu životu, ale aj zdraviu .
V živote nám pred nohy padajú veľa prekážok no je na človeku ako sa k tým prekážkam zachova. Či pred nimi zastavíš a budeš stať Či cuvneš alebo tu prekážku hrdo prekročiš . Svoj život máš vo svojich rukách vždy je šanca nejako žiť. Nájsť riešenie. Chceš odísť odtiaľ kde si ísť žiť nový život. Tvoja mama je sama . Čo tak odísť aj s mamou , odsťahovať sa riešiť nový život áno sťahovanie môže byť ťažké rozhodnutie ale môže viesť k lepšiemu životu, ale aj zdraviu .
@mariska1989 nie, mama chce dozit tam kde je. nepohnem s nou.
V živote nám pred nohy padajú veľa prekážok no je na človeku ako sa k tým prekážkam zachova. Či pred nimi zastavíš a budeš stať Či cuvneš alebo tu prekážku hrdo prekročiš . Svoj život máš vo svojich rukách vždy je šanca nejako žiť. Nájsť riešenie. Chceš odísť odtiaľ kde si ísť žiť nový život. Tvoja mama je sama . Čo tak odísť aj s mamou , odsťahovať sa riešiť nový život áno sťahovanie môže byť ťažké rozhodnutie ale môže viesť k lepšiemu životu, ale aj zdraviu .
@mariska1989 preto nas zavezuje, ze mama je sama a odkazana na nasu pomoc. ale ja som zacyklena
Kolko ma mama rokov ? Keď to nejde ináč tak jedine sa začať pozerať na svet / život ináč. Uzavrieť čo bolo a otvoriť inú/ novú kapitolu života.
Autorka prepáč,ale problém je v tebe a nie v okolnostiach zvonka.
1.Co ti je ľúto? Za svokrou,ktorá chlasce? Buď rada,že ste sa jej zbavili.To je,ako keď sa smeti vynesú samé.
2.Vies,čo by dali niektoré zato,čo máš ty? Zdravé 1 dieťa a manzela?Buď pokorná a vďačná zato,čo máš.Nie je pravidlo.
3.Neviem koľko máš rokov,ale vekom zistíš,že ti úplne stačí keď máš okolo seba svoju mini rodinku.
Ak máš pocit,že to na teba vplýva až tak veľmi,že sa vnímaš ako iný človek tak vyhľadaj odbornú pomoc.Podla mňa ju potrebujes
@doriiis mne v kratkom case umrel otec aj brat. nie som za nic vdacna